Fantastické predstavy najväčších vizionárov ľudstva sa často plnia. Da Vinciho lietajúce stroje, Vernove ponorky… To všetko je dnes realitou. Vedecko-fantastická literatúra sa stala inšpiráciou pre mnohé nápady, ktorým v čase publikovania kníh nikto neveril, a oblasť architektúry a bývania nie je výnimkou. Na Slovensku sa však „odvážnym“ projektom zatiaľ veľmi nedarí, aj keď vo svete je takýchto sci-fi príkladov realizovaných neúrekom. Prečo je to tak?
Z rôznych práv duševného vlastníctva vyplývajú ich majiteľom rôzne spôsoby ochrany. Keďže automatická ochrana vzniká iba v prípade autorských práv, resp. v prípade práva z nezapísaného dizajnu (o čom budeme bližšie hovoriť v niektorom z nasledujúcich článkov), na uplatnenie práv priemyselného vlastníctva (patenty, úžitkové vzory, ochranné známky, dizajny a pod.) je potrebné v prvom rade požiadať príslušný úrad o ich registráciu. Pokiaľ analýzou svojho duševného kapitálu zistíte, že by ste mali niektorú jeho časť ochrániť legislatívne správnym zápisom, odporúčame to urobiť, najmä čo sa týka vynálezov a dizajnov, už v rannom štádiu ich vzniku. Tak predídete prípadným konfliktom alebo invektívam zo strany konkurencie a svoje práva si budte môcť začať uplatňovať skôr. Následne by ste však nemali zabúdať ani na udržiavanie ich platnosti, resp. ich obnovu, a to tak dlho, ako to bude pre vás prospešné alebo ako vám to stanoví príslušná legislatíva.
Trh s bytmi na Slovensku je značne rozkolísaný. Zatiaľ čo v Bratislave je prvýkrát po rokoch pozitívna tendencia vo vzťahu ponuka a dopyt, zvyšok Slovenska stále zaostáva za výsledkami spred troch rokov.
Podnikanie v oblasti realít je v súčasnosti ťažký chlebík. Aj v realitnom biznise však treba inovovať a hľadať nové spôsoby komunikácie so zákazníkmi. Franšízingový systém predaja nehnuteľností sa ujal v zahraničí a našiel svoje uplatnenie aj na Slovensku.
Premiérová konferencia týždenníka TREND o slovenskom priemysle sa zameriava na hľadanie ciest vedúcich k lepšej efektívnosti a modernej výrobe. Výkony slovenského priemyslu sa po významnom poklese pomerne rýchlo zotavili a doťahujú na úrovne historických maxím. Uplynulé roky však dôkladne preverili kondíciu domáceho priemyslu a zanechali svojich víťazov a porazených. Práve tí úspešnejší využili problémovú fázu na zavádzanie nových výrobných postupov a inovácii, zvyšovanie produktivity práce, expanziu na nové trhy a niektoré dokonca na rast v medzinárodnom meradle. Bude to však stačiť, aby domáci priemysel udržal tempo a kvalitu v porovnaní s vyspelým svetom? Aj o tom bude konferencia Priemyselný manažment 2011.
Piata realitná konferencia týždenníka TREND, ktorá sa konala v dňoch 15. a 16. marca v bratislavskom hoteli Gate One, ponúkla šesť diskusných panelov a niekoľko prednášok na tému stavu a budúcnosti realitného trhu a prostredia na Slovensku i v zahraničí. Jej názov bol Realitný trh objavuje radostné vyhliadky a viacero účastníkov diskusie sa vyjadrilo, že časy bezstarostného boomu sa už nikdy nevrátia. Konkurencia bude oproti minulosti už podstatne tvrdšia, pretože sa zmenili zákazníci – naučili sa preberať si v ponuke a počkať na želanú kvalitu.
Najviac moderných kancelárskych priestorov sa nachádza v Bratislave, avšak, vzhľadom na to, že kvalitných administratívnych priestorov je v poslednom období nedostatok, stále je priestor na vznik ďalších. Posilnený dopyt spôsobil aj oživenie a výstavbu niektorých projektov v Košiciach i v Žiline. Vyplýva to z výskumu poradensko-realitnej spoločnosti CB Richard Ellis, ktorá zároveň upozorňuje, že v hlavnom meste Slovenska sa spomaľuje rast objemu kancelárií.
Mesto, ktorého osud predurčil kov. S ním sa spája celá jeho moderná existencia – nebyť hliníka, z mestečka Svätý Kríž by zostala malá dedinka, ktorá by sa možno ani nedožila dneška. Vďaka priemyslu však Žiar žije doteraz a nedarí sa mu zle – v mnohých ohľadoch je v podstate svetlým bodom regiónu. Stále je však kam napredovať a jednou z mét vedenia mesta je dosiahnuť aj napriek hlinikárskemu a strojárenskému priemyslu zelený status.
Levoča je synonymom mesta s historickými skvostami na európskej úrovni. Mohutný fortifikačný systém s takmer dva kilometre dlhými hradbami chráni stredoveké kultúrne pamiatky, medzi ktorými hlavnú pozornosť púta výnimočné sochárske dielo Majstra Pavla v Chráme sv. Jakuba. Minuloročný zápis do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO bol logickým vyústením snáh o zachovanie unikátneho súboru objektov, ktoré patria medzi ústredné turistické magnety tohto mesta na Spiši. Levoča – to však nie je len kultúra, história a súvisiaci cestovný ruch, jeho potenciál sa rozvíja aj v oblasti vzdelávania a priemyslu.
Každý výrobca alebo obchodník, ktorý sa domnieva, že práva k duševnému vlastníctvu nespadajú do záujmov jeho spoločnosti a z toho dôvodu ich môže ignorovať, hrá v rámci svojho podnikania veľmi nebezpečnú hru. Takmer s istotou možno vo všeobecnosti tvrdiť, že každá firma disponuje určitým hodnotným nehmotným majetkom, ktorý jeho majiteľovi stojí za to, aby bol chránený prostredníctvom niektorého druhu dostupných práv. Ide predovšetkým o výsledky ľudskej tvorivej činnosti, myslenia a vynaliezavosti. Tieto nehmotné aktíva tvoria duševný kapitál organizácie, pretože predstavujú nemateriálne faktory, ktoré prispievajú k výkonu firmy. Do organizačnej štruktúry sú začlenené vo forme štrukturálneho kapitálu, do zamestnancov vo forme ľudského kapitálu a do vzťahov s dodávateľmi, zákazníkmi a partnermi zase vo forme trhového kapitálu.1
Medzinárodný veľtrh stavebníctva CONECO na prelome marca a apríla verejnosti opäť predstaví novinky a výzvy jedného z najdôležitejších sektorov našej ekonomiky. Stavebníctvo, ktoré zažívalo ešte pred niekoľkými rokmi rozmach viditeľný v podobe novej bytovej výstavby, či nákupných stredísk a biznis centier, dnes čelí hlbokej kríze, z ktorej sa zatiaľ nenašlo východisko. Podľa prieskumov zaznamená slovenské stavebníctvo v priebehu roku 2011 už len mierny pokles, asi na úrovni 1,5 %. Scenár na rok 2012 je optimistický, očakáva sa návrat k rastu sektora. Problémom podľa prezidenta Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska Zsolta Lukáča ostáva naďalej nedostatok nových projektov. To, čo majú projektanti na monitoroch svojich počítačov dnes, by sa malo zhruba o rok realizovať, avšak zadávanie nových stavieb je prakticky nulové.
Prvá stavebná sporiteľňa, a. s., robí radosť svojim klientom už 18 rokov. Od roku 1992 doteraz uzatvorili už viac ako 3 milióny zmlúv o stavebnom sporení a vďaka stavebnému sporeniu investovali do svojho bývania vyše 6,2 miliardy eur. O trhu s bytmi na Slovensku a perspektíve financovania bývania prostredníctvom stavebného sporenia sa zhovárame s Ing. Imrichom Bérešom, predsedom predstavenstva Prvej stavebnej sporiteľne, a. s., ktorá pred pár dňami v rebríčku ekonomického týždenníka TREND Banka roka 2010 obsadila druhú priečku.
Výhodná geografická poloha z pohľadu ďalšieho rozvoja, študentské mesto, v ktorom študuje približne 10 tisíc mladých ľudí, dopravný uzol ako potenciál pre rozmach priemyselnej výroby či logistických parkov, ale aj mesto športu a rekreácie – to je krátka charakteristika Ružomberka, rozlohou piateho najväčšieho mesta na Slovensku. Celková mozaika tváre mesta v západnej časti malebnej Liptovskej kotliny je však oveľa pestrejšia.
Rezidenčný trh s bytmi a rodinnými domami sa podľa predpokladov na Slovensku v roku 2010 ustálil. Uviedol to dnes v Košiciach počas diskusného stretnutia časopisu Stavebné fórum s názvom Stavebno-investičné a realitné ambície 2010–2011 generálny sekretár Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska (NARKS) Martin Lazík.
Včera v Bratislave prebehlo Stretnutie lídrov slovenského stavebníctva, ktoré organizovali spoločnosti CEEC Research a KPMG Slovensko s podporou Zväzu slovenských podnikateľov v stavebníctve. Na tejto výnimočnej akcii sa stretli predstavitelia najväčších slovenských stavebných firiem spoločne s ministrom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky Jánom Figeľom a ďalšími významnými osobnosťami odvetvia. Z úst zástupcov slovenských stavebných firiem zaznela kritika aj mierny optimizmus, ktorý už teraz možno bádať v očakávaniach ďalšieho vývoja stavebníctva. Strieborným partnerom Stretnutia lídrov slovenského stavebníctva bola spoločnosť Ramirent.
