Na regionálne školstvo treba peniaze, veľa peňazí
Monika Voleková Zabezpečenie školstva a hypotekárne financovanie bývania majú minimálne jedno spoločné – štát a samosprávy na jednej strane a žiadateľ v banke na druhej strane sa môžu prikryť len takou perinou, akú majú. Aj tak peňazí nie je nikdy dosť. Kostlivcom v skrini je veľký investičný dlh v rezorte školstva.
Novú vládu čaká okrem iného dôležitá diskusia o vzťahu medzi štátom a samosprávou, o originálnych kompetenciách, o úlohách pre samosprávy na základe zákona a o ich finančnom zabezpečení, čo priamo súvisí s financovaním regionálneho školstva.
O peňažné krytie preneseného výkonu štátnej správy v regionálnom školstve sa miestna samospráva podľa predsedu Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Jozefa Božika neobáva. Nie sú to však malé výdavky.
Len v roku 2023 je v rozpočte na tento účel pre obce 1,27 miliardy eur a pre vyššie územné celky vyše 588 miliónov eur. Na tento rok sú výdavky kapitoly školstva vrátane peňazí z Európskej únie a Plánu obnovy a odolnosti na úrovni vyše 4 miliardy eur.
Úlohy zo zákona a finančné zabezpečenie
Mestá a obce sú na 90 % zriaďovateľmi materských a základných škôl. Samosprávy by nerady prišli o túto dôležitú kompetenciu s ohľadom na voličov. Do materských a základných škôl nastúpi podľa šéfa ZMOS-u v školskom roku 2023/24 približne 600-tisíc detí. Samosprávy sa starajú nielen o stav školských budov a infraštruktúry, ako sú športoviská, jedálne a kuchyne.
Napríklad od 1. septembra sa zvýšili podľa novely školského zákona tarifné platy v prípade pedagogických zamestnancov o 12 %, nepedagogických zamestnancov o 10 %. Novela školského zákona zaviedla nové pozície, ktoré samospráva zafinancuje, ako osobní asistenti, sociálni pracovníci a supervízori v školách nad 50 zamestnancov.
„To sa však nedeje ruka v ruke s finančným krytím nových povinností, čo by sa v praxi miest a obcí malo odzrkadliť vo zvýšení výnosu z podielových daní. Naopak, podielové dane klesajú,“ odznelo v lete počas tlačovej besedy združenia pred začiatkom školského roka.
Vláda odpustila covidové pôžičky
Mestá a obce trápil tiež problém kompenzácie platieb za vysoké ceny energií. TASR informovala v auguste o postoji ZMOS-u k ponuke vlády na kompenzáciu. Združenie súhlasilo s ponukou, súbežne s tým však požiada o odpustenie tzv. covidových pôžičiek a riešenia problémov samospráv na individuálnej báze.
Kompenzačná schéma je vo výške 54 miliónov eur, v prípade pôžičiek ide o sumu 152 miliónov eur. Božik pripomenul, že so splácaním úverov mali samosprávy začať v januári 2024. Vláda odpustí samosprávam pôžičky, ktoré získali od štátu ešte počas pandémie koronavírusu v celkovej výške takmer 152 miliónov eur. Kabinet schválil v septembri návrh Ministerstva financií SR. Rezort financií to má zabezpečiť do konca októbra tohto roka.
Výzvy pre základné a materské školy
Obcí a miest ako zriaďovateľov sa týka tiež zabezpečenie právneho nároku na prijatie dieťaťa od 3 rokov do materskej školy od septembra 2025 vrátane detí z marginalizovaných rómskych komunít.
Niektoré samosprávy to vedia zabezpečiť podľa predsedu ZMOS už v súčasnosti, čo súvisí s kapacitou zariadení a demografickým vývojom. Pre ďalšie samosprávy je určená výzva z roku 2020 z plánu obnovy na rozšírenie kapacity materských škôl s alokáciou 70 miliónov eur s cieľom vybudovať 9 107 miest v materských školách. Ku koncu augusta 2023 z nej bolo zazmluvnených vyše 4 milióny eur.
Obdobie oprávnenosti výdavkov sa končí 30. júnom 2026. Podobne je to vo výzve na zvýšenie kapacít základných škôl, kde je 10 minimálny počet novovytvorených kapacít na jednu základnú školu. Celková alokácia je vo výške 34,9 milióna eur a ku koncu augusta z nej bolo zazmluvnených vyše 1,5 milióna eur.
Rezort verí, že sa čerpanie financií rozbehne
Ministerstvo školstva v reakcii uviedlo, že záujem o zvyšovanie kapacít MŠ a ZŠ sa napriek prázdninovému obdobiu postupne zvyšuje. Dôležité je, aby projekty, ktoré splnili stanovené podmienky a nie sú rizikové z hľadiska budúcej implementácie, mohli byť čím skôr realizované.
„Čo sa týka úrovne čerpania, tak ako pri iných finančných podporných mechanizmoch, aj v prípade investícií z plánu obnovy je potrebné brať do úvahy tzv. nábehovú krivku, čo je čas medzi zakontrahovaním a vlastným čerpaním, ktorý môže byť až na úrovni približne jeden a pol roka,“ konštatoval odbor komunikácie a marketingu rezortu.
Realizácia projektov na budovanie kapacít regionálneho školstva je v súčasnosti v počiatočnom štádiu a treba ich ukončiť až do polovice roka 2026. Ďalej sú vyhlásené výzvy na zvýšenie kapacít MŠ a ZŠ (vrátane výzvy na odstránenie dvojzmennej prevádzky základných škôl a na projektovú podporu pri odstránení dvojzmennej prevádzky základných škôl) z plánu odolnosti vo výške takmer 143 miliónov eur.
Problém malých obcí
Veľké a malé samosprávy môžu financovať školstvo na svojom území len do miery, akú si môžu dovoliť a do akej vedia reagovať na výzvy. To môže byť problém pre malé obce do 500 obyvateľov, ktorých je na Slovensku 1 154 a nie sú v takej dobrej finančnej kondícii ako mestá.
„Malé obce nemajú peniaze na to, aby si dali urobiť projekt na rekonštrukcie materských škôl a už vôbec nie základných škôl. Za 20 rokov si malé obce vzali úvery z banky, aby škôlky zmodernizovali. Do vyhlásenej výzvy z plánu obnovy na rekonštrukciu MŠ sa veľa malých obcí nezapojí, pretože nemajú peniaze na projekt a 5 % spolufinancovanie,“ povedala pre ASB Božena Kováčová, starostka obce Jánova Lehota z okresu Žiar nad Hronom.
Ako príklad uvádzame náklady západoslovenského okresného mesta Senica, ktoré má necelých 20-tisíc obyvateľov a je zriaďovateľom štyroch ZŠ a dvoch MŠ. Rozsah investícií do školstva je tu od cca 250-tisíc eur do cca 400-tisíc eur ročne, v závislosti od rozpočtu a úspešnosti pri získavaní externých zdrojov financovania.
V roku 2022 preinvestovali viac ako 870-tisíc eur, pretože zriaďovateľ kompletne zateplil všetky objekty a vymenil strechu ZŠ Viliama Paulínyho Tótha. Najväčšou investíciou tohtoročných prázdnin bola v Senici kompletná výmena elektroinštalácie za viac ako 80-tisíc eur.
