Bývanie pre seniorov? Ideálne vedľa cintorína!
Broňa Tarnócy Zdravotno-sociálna starostlivosť naráža na nedostatočné kapacity, limity v kvalite poskytovania služieb, zákon a normy, miestami aj na neodbornosť. No úskalia vidieť aj v architektonickom vyhotovení.
Životný stav, na ktorý sa pozeráme s pesimizmom?
Je spravodlivé povedať, že nebyť súčasného ekonomického obrazu a limitujúcich modelov obstarávania, nové štruktúry na bývanie by sa voľne vyvíjali, inšpirované úplne odlišnými a vizionárskymi prostrediami?
Posúvaním rámca možností ďalej by sme si mohli predstaviť odstránenie všetkých zmienok o dôchodkovom sektore, o životnom stave, na ktorý sa musíme pozerať zatiaľ s pesimizmom namiesto holistického postoja s komunitnou infraštruktúrou v srdci a v rámci ktorého nie sú marginalizovaní naši budúci seniori (a teda, aj my) – či už zdraví, alebo vyžadujúci starostlivosť.
Podľa slov architektky Zuzany Zacharovej by mala štruktúra mestských štvrtí prirodzene zrkadliť aktuálnu skladbu obyvateľstva, a keďže percento ľudí, ktorí sú na sociálne služby odkázaní, je pomerne vysoké a neustále sa zvyšuje, je logické, že ich tam treba naplánovať.
„To, že dnes nie sú zakomponované v dostatočnej miere a ani v dobrej kvalite, je zrejmé, s problémami z toho vyplývajúcimi sa stretávame každodenne. Problém treba vidieť v dvoch rovinách, jednak je to poddimenzovaná sieť sociálnych služieb a na druhej strane je téma sociálneho bývania, ktoré je so službami úzko späté. V Inštitúte aktívneho bývania sa práve sociálnym bývaním a nadväzujúcimi službami zaoberáme už niekoľko rokov, a keďže index starnutia rýchlo rastie, začali sme so seniormi,“ vysvetľuje Zacharová.
Poddimenzovanosť kapacít sociálnych služieb vníma aj hlavný architekt Bratislavy Juraj Šujan ako veľký problém, ktorým sa v rámci kompetencií v hlavnom meste intenzívne zaoberajú. Z územnoplánovacieho hľadiska však podľa vlastných slov zásadné prekážky nevidí.
„Máme územný generel sociálnej starostlivosti, v aktuálnej verzii schválený v roku 2014, premietnutý do funkčnej regulácie platného územného plánu, máme strategický dokument Bratislava 2030, ktorý je podkladom pre tvorbu nového metropolitného územného plánu a definuje, že mesto rozvíja svoje územie s dôrazom na sociálnu a zdrojovú udržateľnosť. Problematická sú skôr iné aspekty – financovanie sociálnej starostlivosti, nastavenie legislatívy či udržateľnosť veľkostných limitov niektorých typov zariadení,“ dodáva Šujan.
Ako neskoro je?
To si vyžaduje zosúladiť niekoľko premenných už dnes. Síce neskoro, ale predsa. „Kontribučná politika samosprávy sa zatiaľ fokusovala na školskú vybavenosť, najmä na materské školy, ale ak máme navrhovať štvrte, ktoré reagujú na kompromisný demografický vývoj miest, budeme musieť prekonať tieto ekonomické a legislatívne bariéry a začať stavať DSS. A stavať veľmi rýchlo,“ vysvetľuje Juraj Benetin.
Ďalším problémom, ktorý nám nepomáha pri tvorbe kvalitného seniorského rezidenčného bývania, je nedostatok vhodných pozemkov na výstavbu takýchto zariadení. „Mestská časť Bratislava-Rača má ako jediná mestská časť v prevádzke denný stacionár pre seniorov na Plickovej, aktuálne pripravujeme aj projekt pobytového zariadenia pre seniorov na Dopravnej 57. Problém je aj nedostatočné financovanie zo strany štátu – prevádzku takýchto zariadení musí samospráva dofinancovávať z iných zdrojov,“ vysvetľuje Michal Drotován, starosta mestskej časti Bratislava-Rača.
Aj podľa slov Ondreja Horvátha je základom transparentná tvorba regulácie, príprava územného plánu. „My to považujeme za úplne základnú prirodzenú súčasť zdravej štruktúry mesta a tak to aj komunikujeme. Zatiaľ sme sa nestretli s nepochopením takéhoto prístupu. Ale na to, aby sa takéto niečo podarilo aj zrealizovať, je potrebná vytrvalosť a dobrá komunikácia. Developer a mesto by mali byť partnermi, my k tomu aj tak pristupujeme.“
Podľa slov hlavného architekta Bratislavy Juraja Šujana je pri formovaní novej mestskej štvrte fenomén spolupráce súkromného vlastníka pozemkov, developera, jeho architekta a samosprávy zaujímavý na viacerých jej úrovniach.
„Z hľadiska súladu s reguláciou územného plánu ide najmä o úroveň hlavného mesta, z hľadiska budovania rôznych typologických druhov vybavenosti aj o mestskú časť či kraj podľa ich kompetencií. Developeri, aspoň tí inštitucionálni, budú mať záujem o budovanie domovov sociálnych služieb, ak budú pre ne vytvorené vhodné legislatívne a ekonomické podmienky,“ vysvetľuje.
Strieborná ekonomika
Ryba smrdí od hlavy. „Na vine je štát, zastarané normy aj to, že dnes je už každý urbanista. Ak sa však pozrieme na základné princípy tvorby takýchto štvrtí, nič zásadné sa nezmenilo. Každý systém musí mať kvalitný základ. A ten máme. Bohužiaľ, to okolo neho je choré a systém má mnoho škodcov, ako i málo prostriedkov na ich odstránenie,“ hovorí urbanistka a architektka Jela Plencnerová.
A dodáva: „Za súčasnú situáciu nemôžu kvalitní architekti a urbanisti, developeri a už vôbec nie samosprávy. Môže za ňu štát!“ A jeho úlohu vo veľkej miere momentálne suplujú developeri.
„Jedným z dôvodov, pre ktorý voláme po systémovom riešení tejto problematiky, je predvídateľnosť. Aby developeri vedeli už na začiatku plánovania nového projektu zakomponovať do jeho skladby aj podobné prvky. Nie je nič horšie, ako keď si niektorí volení zástupcovia či aktivisti na poslednú chvíľu začnú pretláčať funkcie, ktoré by mal projekt obsahovať. Každá podobná zmena má, samozrejme, vplyv na celý urbanizmus,“ hovorí Filip Gulan, manažér rozvoja projektov v spoločnosti Corwin, pre ktorú je tvorba komunity jedným z kľúčových faktorov jej projektov.
Snaží sa to dokázať konkrétne projektom Palma. V spojení so svetovými urbanistami Janom Gehlom a Davidom Simom chce vytvoriť z dnešného brownfieldu štvrť, v ktorej ľudia nebudú len pracovať alebo prespávať, ale reálne tráviť celý deň, v ideálnom prípade v Palme prežijú celý svoj život.
Spoločnosť JTRE vo všetkých svojich pripravovaných multifunkčných mestských štvrtiach počíta aj s domovmi sociálnych služieb. „Tie sú pre obyvateľov dôležitými inštitúciami a JTRE vníma ich žalostný nedostatok, ktorý sa bude prehlbovať špeciálne v súvislosti so starnutím obyvateľstva,“ vysvetľuje Michal Dutka, ktorý za rovnako dôležité považuje aj budovanie stacionárov a ich začleňovanie do siete sociálnych služieb.
„Prvky nekomerčnej občianskej vybavenosti začleňujeme do všetkých našich nových štvrtí. Z pohľadu JTRE domovy sociálnych služieb plánovanie nových štvrtí podporujú a dopĺňajú. V porovnaní s vyspelými európskymi krajinami však najmä pre nedostatočné budovanie tohto typu infraštruktúry Slovensko zaostáva,“ dodáva Dutka.
Podobne vníma situáciu aj výkonný riaditeľ Penta Real Estate Slovensko Michal Rehák: „Najväčšími prekážkami pri projekcii, povoľovaní a výstavbe zariadení tohto typu sú hlavne legislatíva a povoľovací proces. Máme zastarané normy, ktoré nútia investorov do riešení, ktoré sú vo vyspelých krajinách dávno technicky aj technologicky prekonané, pre klienta aj celkové fungovanie takéhoto špecializovaného zariadenia obmedzujúce.“
Trendy, ktoré v Rakúsku alebo Škandinávii bežne fungujú a umožňujú kvalitný aj rodinný život v takomto zariadení, sú podľa neho u nás hranične povoliteľné alebo s takými obmedzeniami, ktoré už nedávajú investorovi zmysel. „Takéto zariadenia určite majú zmysel aj pri tvorbe nových mestských štvrtí, ideálne aj v kombinácii s doplnkovými funkciami (napr. škôlka, ambulancie, lekáreň…). To však opäť komplikuje povoľovanie a predlžuje celý proces, keďže každá funkcia má svoje špecifické normy,“ vysvetľuje Rehák.
Navrhovanie s inkluzívnym a pozitívnym prístupom
Keď uvažujeme o neskoršom živote, nemožno oddeliť tri úzko prepojené problémy: osamelosť, chudobu a dĺžku života. Vplyv sociálnej izolácie v posledných rokoch v dôsledku globálnej pandémie výrazne zosilnel, pričom zasiahol nielen seniorov, ale aj mladších ľudí, ktorí by inak takúto skúsenosť nezažili tak skoro, ak vôbec. Môžeme dúfať, že táto nečakaná situácia nás do budúcnosti naučí väčšej empatii pri plánovaní a vytváraní architektonických priestorov, ktoré sú veľkorysé a humánne.
Mnoho starších ľudí trpí osamelosťou a sociálnou izoláciou, ktoré sú lekársky dokázanými príčinami zhoršenia zdravia vrátane srdcových ochorení, oslabeného imunitného systému, obezity a kognitívneho úpadku. Tieto problémy sú priamo spojené s nedostatkom najzákladnejších ľudských činností: pohybu, rozhovoru a sociálnej interakcie.
Populácia starne a ľudia dnes žijú približne o 10 rokov dlhšie, najmä ak ich nepostihne závažné ochorenie. Ak chceme inteligentne vytvárať podporné prostredie a definovať architektonické princípy, musíme uvažovať komplexne a s pozitívnym, inkluzívnym prístupom.
Nie je nereálne predstaviť si, že jeden človek môže mať dve či tri kariéry, možno s prestávkami na sabatikal. Pravdepodobne sa budú prirodzené rodinné opatrovateľské modely rozvíjať naprieč generáciami a komunity spolužitia sa budú upevňovať. Bývanie sa bude prispôsobovať novým životným štýlom a spoločné zariadenia budú pribúdať exponenciálne.
Ako hovorí Michal Smetanka z organizácie Silvers: „Nie je dôležité, koľko má človek rokov, ale ako a čím môže byť užitočný. Pre seba, rodinu, okolie, spoločnosť. Každý tak, ako cíti a ako mu dovoľujú okolnosti. Niekto fyzicky, iný mentálne, komunikačne, skúsenosťami… Každý môže byť aktívnym a osožným počas ktorejkoľvek etapy života, môže sa realizovať a napĺňať svoje sny.“
