Podnikanie v Rakúsku
Silná rakúska ekonomika spojená s relatívne vysokou kúpnou silou rakúskych občanov stále láka slovenské spoločnosti, najčastejšie zo stavebného priemyslu. S podnikaním v Rakúsku sú však spojené rôzne povinnosti vyplývajúce z rakúskej legislatívy. Radi vám v tejto oblasti poradíme.
Okruh problematík je rôzny, treba zohľadniť najmä živnostenské, obchodné a daňové predpisy, ale nesmie sa zabudnúť ani na sociálne a zdravotné poistenie, stavebný poriadok a ďalšie. Dôležité je pripomenúť, že štátna správa v Rakúsku funguje veľmi efektívne. Kontroly sa v stavebníctve uskutočňujú pomerne často a „jazykovú bariéru“ rakúske úrady často obídu za pomoci tlmočníkov alebo aj v spolupráci s úradníkmi zo Slovenska. Samozrejme, s kontrolami sa môžu spájať pokuty a obmedzenie činnosti v Rakúsku. Z tohto dôvodu je potrebné „prechod cez hranice“ dôsledne pripraviť.
Predaj tovaru do Rakúska
Úprava čistého predaja tovaru cez hranice nie je komplexná. Primárne sa musí zohľadniť, kto je odberateľ. V prípade, že je odberateľ registrovaným platcom DPH, pôjde s vysokou pravdepodobnosťou o intrakomunitárny predaj tovaru, ktorý je od DPH oslobodený. Naopak, v prípade, že je konečným zákazníkom odberateľ v Rakúsku, pôjde o zásielkový predaj tovaru. Ak obrat z predaja tovaru za príslušný kalendárny rok prekročí 35 000 eur, bude tovar od nasledujúceho mesiaca podliehať rakúskej DPH. Z toho následne vyplýva povinnosť registrovať sa za platcu DPH v Rakúsku, a to na daňovom úrade Graz Stadt (viac o DPH v Rakúsku sa dočítate v niektorom z nasledujúcich čísiel časopisu).
Ďalej sa musí zohľadniť, či tovar predávaný do Rakúska spĺňa rakúske normy. Pri predaji stavebného materiálu ide o veľmi dôležitý faktor, keďže stavebný dozor nebude akceptovať zabudovanie tovaru, ktorý nespĺňa ustanovenia rakúskych noriem (ÖNORM). Normy zverejňuje Austrian Standards Institute (Rakúsky normalizačný inštitút).
V prípade, že slovenský dodávateľ nemá zriadenú prevádzkareň v Rakúsku, zisky z predaja tovaru do Rakúska podliehajú dani z príjmu len na Slovensku.
Poskytovanie služieb v Rakúsku
Ak máte záujem dočasne poskytovať služby v Rakúsku (a nejde len o služobné cesty), musíte najskôr zistiť, či na to máte oprávnenie podľa rakúskych živnostenských predpisov. Vo všeobecnosti sa dá povedať, že prístup k živnostiam je v Rakúsku oveľa viac regulovaný ako na Slovensku. Predovšetkým pokiaľ ide o stavebníctvo. Napriek tomu Rakúsko musí akceptovať živnostenské oprávnenia podnikateľov vydaných v iných členských krajinách EÚ, ak sú podmienky na ich vydanie v danej krajine porovnateľné s rakúskymi.
Ak máte záujem poskytovať v Rakúsku služby, ktoré nie sú regulované (na Slovensku ide o voľnú živnosť), nie je potrebné rakúskym úradom nič oznamovať, ale musíte dodržať predpisy platné aj pre rakúskych podnikateľov. Ak chcete, naopak, poskytovať službu, ktorá je regulovaná (zoznam regulovaných služieb), musíte podať oznámenie na rakúskom ministerstve hospodárstva (tzv. Dienstleistungsanzeige), a to ešte pred začatím poskytovania danej služby:
Dienstleistungsanzeige pre právnické osoby,
Dienstleistungsanzeige pre fyzické osoby.
Do 30 dní po podaní žiadosti vám musí ministerstvo vystaviť potvrdenie, že ste doložili všetky potrebné doklady, alebo vás musí vyzvať na doloženie ďalších dokumentov. Po splnení všetkých náležitostí vám musí ministerstvo vydať súhlas s vykonávaním služby. Pokiaľ nebudete mať do dvoch mesiacov po podaní všetkých potrebných dokladov zo strany ministerstva spätnú väzbu, môžete začať svoje služby poskytovať. Problém však často nastáva vtedy, keď odberateľ vyžaduje tento súhlas dopredu (ešte pred pridelením zákazky).
Súhlas je platný počas 12 mesiacov. Po uplynutí tejto lehoty sa musí súhlas s vykonávaním služby opätovne obnoviť, a to podaním novej žiadosti na ministerstve. Žiadosť na obnovenie súhlasu s vykonávaním služby na území Rakúskej republiky nájdete tu: www.bmwfw.gv.at/Unternehmen/Gewerbe/Documents/Muster%20-%20Formular%20Erneuerung.pdf.
Dôležité je však povedať, že tento postup sa vzťahuje len na „dočasné poskytovanie služieb“. Ak chcete službu poskytovať v Rakúsku trvale, je nevyhnutná nostrifikácia živnosti spojená so založením prevádzkarne v Rakúsku. Túto oblasť spravuje ministrstvo hospodárstva. O podrobnostiach sa dočítate v niektorom z ďalších čísiel časopisu.
Daň z príjmu
Príjmy z dočasného dodania služieb by sa v Rakúsku nemali zdaňovať, pokiaľ vám v Rakúsku nevznikne stála prevádzkareň. Presnú definíciu prevádzkarne nájdete v Zmluve o zamedzení dvojitého zdanenia medzi Československou socialistickou republikou a Rakúskou republikou o zamedzení dvojitého zdanenia v odbore daní z príjmu a z majetku, ktorá je pre Slovensko naďalej platná. Prevádzkarňou sa podľa zmluvy rozumie napríklad kancelária, pokiaľ nejde len o štruktúru na podporu predaja. Za prevádzkareň sa nepovažuje napríklad sklad. S jeho prevádzkou však môžu byť spojené povinnosti súvisiace s DPH.
Prevádzkareň vám môže v Rakúsku vzniknúť aj vtedy, ak zamestnáte obchodného zástupcu, ktorý (zvyčajne) rieši cenové ponuky alebo podpisuje zmluvy. Zisky, ktoré takýto obchodný zástupca generuje, by sa mali zdaňovať v Rakúsku.
Za vznik prevádzkarne sa považuje aj stavebný projekt, ktorý sa realizuje v Rakúsku dlhšie ako 12 mesiacov. Zisk z tohto projektu je potrebné potom zdaniť v Rakúsku. Tu vzniká priestor buď na optimalizáciu dĺžky výstavby, prípadne je potrebné riešiť projekt cez viacero objednávok, zákaziek alebo zmlúv.
Zamestnanci
Ak budete poskytovať služby prostredníctvom slovenských zamestnancov, je potrebné zohľadniť niekoľko faktorov.
To, že úroveň miezd v Rakúsku je vyššia ako na Slovensku, je všeobecne známe. Nato, aby rakúske firmy ostali konkurencieschopné, sa zaviedlo dôležité legislatívne opatrenie, tzv. Lohn- und Sozialdumpinggesetz (výplatný a sociálny dumpingový zákon; prevzatá smernica EÚ o vysielaní pracovníkov ako nástroj na ochranu pred sociálnym dumpingom), podľa ktorého musia slovenské firmy, ktoré vysielajú svojich zamestnancov do Rakúska, týmto zamestnancom zaplatiť za každý deň strávený v Rakúsku rakúsku mzdu podľa príslušnej kolektívnej zmluvy. Výška mzdy sa líši takmer v každom odbore, väčšinou závisí od náročnosti vykonávanej činnosti a nadobudnutej praxe. Dôležitý je aj fakt, že rakúski zamestnanci majú zvyčajne 14 platov a 5 týždňov dovolenky ročne.
Daň zo závislej činnosti
Daň zo závislej činnosti by sa v Rakúsku platila len v prípadoch, ak:
by sa slovenský zamestnanec na území Rakúska zdržiaval viac ako 183 dní za kalendárny rok. Prípadne je potrebné sledovať, kde a koľko dní zamestnanec odpracuje;
slovenský zamestnávateľ má zriadenú prevádzkareň v Rakúsku;
sa rakúsky zákazník stane ekonomickým zamestnávateľom (dôležité pre personálny lízing).
Platiť daň zo závislej činnosti v Rakúsku však nemusí byť nevýhodné, keďže do príjmu vo výške 11 000 eur za rok je daň nulová.
Sociálne a zdravotné poistenie
Sociálne a zdravotné poistenie je v Európe riešené komplexne. Jednoducho povedané, pokiaľ slovenský zamestnanec netrávi viac ako 75 % pracovného času v Rakúsku, malo by sa odvádzať len na Slovensku. Pričom slovenská Sociálna poisťovňa musí potvrdiť formulár A1, s ktorým sa zamestnanec v Rakúsku preukazuje, že je sociálne poistený v „mieste svojich životných záujmov“.
Jeden týždeň pred vyslaním slovenského zamestnanca do Rakúska je zamestnávateľ povinný nahlásiť výkon služby rakúskemu daňovému úradu prostredníctvom príslušného formulára.
Stavebné spoločnosti musia pri určitých prácach zohľadňovať aj odvody do BUAK, ktoré zvyšujú náklady na mzdy (tejto problematike sa budeme venovať v ďalšom čísle časopisu).
DPH
Ak dodáte službu osobe, ktorá nie je registrovaná ako platca DPH a ktorá nie je podnikateľom, potom jej faktúru za vykonané služby fakturujete so slovenskou DPH, pokiaľ miesto dodania nie je v Rakúsku. O miesto dodania v Rakúsku by išlo napríklad v prípade, ak by boli služby spojené s rakúskou nehnuteľnosťou.
Ak si napríklad rakúska súkromná osoba objedná od slovenského dodávateľa montovaný dom, slovenský dodávateľ sa musí zaregistrovať za platcu DPH v Rakúsku a následne všetky služby fakturovať s rakúskou DPH, aj keď zisk v Rakúsku zdanený nebude (pokiaľ projekt nebude trvať dlhšie ako 12 mesiacov).
Ak je odberateľ služby podnikateľ/platca DPH, faktúru za služby je potrebné vystaviť na jeho rakúske IČ DPH (začínajúce sa ATU…) bez DPH, v Rakúsku pôjde o samozdanenie.
Ďalšie výnimky
V stavebníctve existuje ešte veľa ďalších výnimiek, ktoré budeme riešiť v nasledujúcich číslach časopisu. Celkovo možno rakúsky trh z hľadiska slovenských podnikateľov určite považovať za zaujímavý. Treba si však uvedomiť, že konkurencia je vysoká, najmä na východe Rakúska, a prechod cez hranice je preto potrebné starostlivo pripraviť.
MMag. Ulrich Paugger
FOTO: Dano Veselský, MMag. Ulrich Paugger
MMag. Ulrich Paugger je rakúsky daňový poradca a partner v spoločnosti Auditorea GmbH vo Viedni. Taktiež pôsobí v Bratislave. Špecializuje sa na medzinárodné daňové právo, primárne na otázky súvisiace s podnikaním slovenských firiem v Rakúsku a rakúskych firiem na Slovensku. Hovorí plynule po česky.
