Spôsob rozpočítavania nákladov za teplo

image 75390 25 v1

Spôsob, akým sa budú v bytovom dome rozpočítavať náklady na teplo na vykurovanie a ohrev teplej vody, si v súlade s platnými právnymi predpismi schvaľujú vlastníci bytov a nebytových priestorov.

V súvislosti so spôsobom rozpočítavania nákladov na teplo na vykurovanie a ohrev teplej vody sa pri konzultáciách stretávame so závažnými, niekedy až neriešiteľnými problémami. Počet konzultácií je najvyšší v období ročného vyúčtovania nákladov na plnenia (služby spojené s užívaním bytov a nebytových priestorov), ktoré sú spoločenstvá a správcovské spoločnosti povinné vypracovať najneskôr do 31. mája za predchádzajúci rok. Náklady na teplo sú v porovnaní s ostatnými položkami vo väčšine prípadov najvyššie, preto je dôležité získať čo najviac informácií.

Problematiku spôsobu rozpočítavania nákladov na teplo na vykurovanie a ohrev teplej vody je potrebné posudzovať z dvoch hlavných uhlov pohľadu, a to, či ide o dodávku tepla do bytového domu z centrálneho zásobovania teplom CZT (teplárne, centrálne kotolne a pod.), alebo ide o prípravu tepla vo vlastnej domovej kotolni VDK vybudovanej pre bytový dom.

Na rozpočítavanie nákladov na teplo v bytových domoch zásobovaných teplom z CZT sa vzťahuje vyhláška ÚRSO (Úrad pre reguláciu sieťových odvetví) č. 358/2009 Z. z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška č. 630/2005 Z. z., ktorou sa ustanovuje teplota teplej úžitkovej vody na odbernom mieste, pravidlá rozpočítavania množstva tepla dodaného na prípravu teplej úžitkovej vody a rozpočítavanie množstva dodaného tepla (vyhláška). Platná vyhláška jednoznačne určuje spôsob rozpočítavania nákladov na teplo na ohrev teplej vody aj na vykurovanie, či už na plochu, alebo podľa meradiel, určuje aj koeficienty nepriaznivej polohy pre jednotlivé miestnosti v bytovom dome. Na druhej strane však umožňuje vlastníkom dohodnúť aj iný spôsob rozpočítavania, ako určuje vyhláška (§ 5 ods. 6, § 7 ods. 10 a § 9 ods. 8). Práve táto možnosť často spôsobuje poškodzovanie niektorých vlastníkov bytov, pretože nezohľadňuje vôbec alebo len v malej miere základné fyzikálne vlastnosti tepla a jeho prestup cez stavebné konštrukcie bytového domu.

Vyhláška sa nevzťahuje na rozpočítavanie nákladov na teplo vyrobených v VDK. Z tohto dôvodu je potrebné v prípade, že sú v bytovom dome s vlastnou domovou kotolňou na radiátoroch osadené pomerové rozdeľovače vykurovacích nákladov (PRVN) alebo určené meradlá, určiť a schváliť spôsob rozpočítavania nákladov na teplo.

Meranie spotreby tepla na ohrev  vody u konečného spotrebiteľa zásobovaného z CZT je povinné v zmysle zákona o tepelnej energetike (č. 657/2004 Z. z. § 17 ods. 3 písm. b)). Tento zákon ukladá aj dodržanie určenej teploty teplej vody, ktorá je daná vyhláškou (§ 3) v rozpätí najmenej +45 °C a najviac +55 °C.

Schvaľovanie spôsobu rozpočítavania

V prípade, že sa vlastníci rozhodnú schváliť spôsob rozpočítavania alebo zmeniť pôvodný, je dôležité si uvedomiť, že nový spôsob rozpočítavania môže byť použitý na rozpočítavanie nákladov za ten rok, v ktorom sa schválil, alebo za nasledujúci rok. V žiadnom prípade nie za rok predchádzajúci. Išlo by o retroaktivitu, čo nie je prípustné. Vlastníci prispôsobujú svoj užívateľský štandard daným platným pravidlám, ktoré im sú známe, nie je preto možné tieto pravidlá meniť so spätnou platnosťou. To platí pre bytové domy nezávisle od toho, z akého zdroja tepla sú zásobované.

Spôsob rozpočítavania sa schvaľuje na zhromaždení (na schôdzi) alebo písomným hlasovaním podľa § 14 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon). Prijaté rozhodnutie je platné a záväzné pre všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Zákon umožňuje prehlasovaným vlastníkom obrátiť sa na súd, aby o veci rozhodol podľa § 14 ods. 8.

Schválený spôsob rozpočítavania nákladov na teplo, ale aj za ostatné služby spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru by mal byť zakotvený v zmluve o spoločenstve (alebo v zmluve o výkone správy).

Rozpočítavanie tepla na vykurovanie

Existuje niekoľko zaužívaných spôsobov rozpočítavania nákladov na teplo na vykurovanie. Už spomínaná vyhláška hovorí o dvoch spôsoboch, a to buď na plochu bytu, alebo podľa odpočítaných údajov z PRVN či určených meradiel. Ďalším spôsobom, na ktorom sa vlastníci dohodnú, môže byť tzv. ±40, kde maximálna a minimálna spotreba v jednotlivých bytoch nesmie byť väčšia alebo menšia o 40 % ako priemerná. Podľa iného spôsobu rozpočítavania sa pre daný dom môžu určiť nevyhnutné náklady na teplo, ktoré sú potrebné na dosiahnutie takej vnútornej teploty v miestnostiach, pri ktorej je zabezpečená ochrana stavebných konštrukcií. Obvykle je to množstvo tepla, ktoré je potrebné na to, aby sa zabránilo premŕzaniu stavebných konštrukcií, vzniku plesní alebo rosenia kritických častí budovy tak, aby nedochádzalo k jej poškodeniu.

Tieto náklady sa považujú za nevyhnutné pre daný bytový dom a musia sa na nich podieľať všetky byty. Druhou časťou nákladovej zložky je v tomto prípade teplo, ktoré sa spotrebuje nad rámec nevyhnutných nákladov.

Tu treba upozorniť na to, že ak máte napočítanú na PRVN alebo určených meradlách nulu alebo iba minimálny počet dielikov, neznamená to, že za kúrenie nebudete platiť nič alebo len minimum. Veď ak je vonku –15 °C, tak aj v byte, kde sa vôbec nekúri, nie je vnútorná teplota v miestnostiach –13 či –11 °C, ale +17 až +19 °C. Teplo zabezpečujúce túto vnútornú teplotu sa do bytu nejako muselo dostať a dostalo sa doň práve prestupom cez stavebné konštrukcie – podlahu, strop a steny ohraničujúce byt z okolitých miestností. Vyhláška tieto náklady nazýva základnou zložkou. Predstavujú 60 % celkových nákladov na vykurovanie za dom a rozpočítavajú sa na plochu každého bytu. Výnimku tvoria odpojené byty so samostatným kúrením. Podmienky pre tieto byty určuje vyhláška. Spotrebná zložka sa potom rozpočítava podľa odpočítaných údajov PRVN alebo z určených meradiel v jednotlivých miestnostiach a predstavuje 40 % celkových nákladov na vykurovanie za dom, ak sa vlastníci nedohodli inak.

V prípade, že je percento základnej zložky nižšie, ako určuje vyhláška, obvykle dochádza k veľkým rozdielom medzi jednotlivými bytmi, najmä tými, ktoré sú ochladzované (pod strechou, nad nevykurovanými priestormi a pod.).

Pri zásobovaní z CZT je tiež dôležité uvádzať vo vyúčtovaní povinné údaje o objekte rozpočítavania, o nákladoch na dodávku tepla na vykurovanie a ohrev vody, údaje o rozpočítavaní pre konečného spotrebiteľa, ktoré predpisuje vyhláška v § 10. Je ich spolu 30.

Rozpočítavanie tepla na ohrev teplej vody

Náklady na teplú vodu sú obvykle rozdeľované na náklady za objem vody v cene studenej vody a samostatnú položku na určenie nákladov za ohrev tejto vody. Tieto dve zložky potom tvoria celkové náklady na teplú vodu.

Celkové náklady na ohrev teplej vody za bytový dom zásobovaný z CZT sa podľa vyhlášky rozdelia na základnú a spotrebnú zložku. Základná zložka tvorí 10 % celkových nákladov za bytový dom a rozpočítava sa medzi všetky byty a nebytové priestory rovnakým dielom. Základná zložka predstavuje náklady, ktoré súvisia s doohrevom cirkulačnej vody v rozvodoch, aby jej teplota na výtoku u konečného spotrebiteľa bola v súlade s vyhláškou, teda od +45 do +55 °C. Čím menej vody sa spotrebuje, tým vyšší je náklad na opätovný doohrev cirkulujúcej vody, ktorá sa môže pri nízkej spotrebe ohrievať aj viackrát. Spotrebná zložka tvorí 90 % celkových nákladov a rozpočítava sa pomerným dielom podľa spotreby odčítanej na vodomeroch – prietokomeroch u konečných spotrebiteľov. Skutočná spotreba v bytoch je obvykle vynásobená koeficientom, ktorý vzniká z pomeru medzi fakturovanou spotrebou teplej vody za dom na päte domu alebo na dohodnutom odbernom mieste a súčtom všetkých spotrieb v bytoch a nebytových priestoroch. Najčastejšie je tento koeficient väčší ako jeden.

Aj v prípade rozpočítavania nákladov na teplú vodu je možné dohodnúť iný spôsob rozpočítavania. Spôsob rozpočítavania je potrebné dohodnúť a schváliť aj pre VDK.

Sankcie

Niekedy sa stáva, že sa z nejakého dôvodu nevykoná odpočet údajov z meradiel v bytoch vlastníkov alebo nebytových priestoroch. Dôvodom môže byť nesprístupnenie bytu zo strany vlastníka (vlastník nie je doma alebo je nezastihnuteľný), odmietnutie vykonania odpočtu oprávnenou osobou, zásah do meradla a jeho poškodenie, chýbajúce meradlo alebo aj uplynutie lehoty overenia meradiel.

O sankciách pri zásobovaní z CZT hovorí vyhláška, § 6 sa týka vykurovania a § 9 teplej vody. Pri odmietnutí odpočtu údajov z PRVN alebo určených meradiel na teplo na vykurovanie, pri poškodení meradla, alebo ak meradlo nie je zapojené, môže mať sankcia výšku 1,5-násobku priemeru spotrebnej zložky na 1 m2 vypočítaného z podlahovej plochy všetkých bytov. Pri teplej vode to môže byť 1,5- až 3-násobok priemernej hodnoty indikovaných údajov na byt v objekte rozpočítavania.

Text | Ing. Otília Leskovská
foto | thinkstock.com

Článok bol uverejnený v časopise Správa budov.

Komentáre