/ Biznis /

Nový stavebný zákon: Holého návrh zožal kritiku

stavebnictvo, bager, stavba
Zdroj: Shutterstock

Zákon o výstavbe a zákon o územnom plánovaní predstavili verejnosti zástupcovia strany Sme rodina 6. mája. Tento týždeň sa po dvadsiatich dňoch končí medzirezortné pripomienkové konanie (MPK).

Nie je to prvýkrát, čo sa vláda snaží zmeniť vyše štyridsaťročný stavebný zákon. Návrhy pripravili aj dve predošlé vlády, pričom posledný sa nedostal ani do parlamentu. Podpredseda vlády Štefan Holý pri predkladaní najnovšej novely tvrdil, že tentoraz uľahčí život všetkým. Zatiaľ to vyzerá skôr tak, že všetci majú voči návrhu vážne výhrady. 

Medzi najväčšie novinky v novom stavebnom zákone patrí elektronizácia schvaľovacieho procesu. Má za cieľ stavebné konanie nielen zrýchliť, ale zároveň aj sprehľadniť. Počet úkonov sa zníži z 84 na 13. Zároveň dôjde k zrušeniu stavebného konania, respektíve zlúčeniu dvoch po sebe nasledujúcich procesov, pri ktorých stavebník predkladal takmer identické podklady. 

Dôležitú úlohu majú mať projektanti. Pôjde o zástupcov developerov a stavebníkov, ktorí do projektov zakomponujú pripomienky úradov. Kompetencia miest sa má podľa prvého návrhu zákona naopak výrazne okresať. Zostane im však rozhodnutie, čo môže na pozemku vyrásť, prostredníctvom územného plánu. Ten si bude musieť každá obec vypracovať povinne.  

Stavebné úrady preberie štát. Návrh počíta s vytvorením Úradu pre územné plánovanie a výstavbu SR. Zatiaľ sa hovorí o vytvorení desiatich úradov po celom Slovensku s rôznymi detašovanými pracoviskami. S tým súvisí zvýšenie poplatku za povolenie stavby na 1,25 % stavebných nákladov. Práve z neho by mal štát financovať chod nových stavebných úradov. 

Po novom majú mať úradníci záväzné časové lehoty na vybavenie žiadostí. Výsledkom má byť skrátenie povoľovacieho procesu na 45 dní. Ak sa úrad k tejto lehote nevyjadrí, žiadosť by mala byť automaticky schválená. 

Čo prekáža mestám a obciam

Najhlasnejšie sa proti návrhu novej legislatívy stavia Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS). K novelám stavebného zákona a zákona o územnom plánovaní majú viac než sto zásadných pripomienok a žiadajú okamžité stiahnutie predložených materiálov z ďalšieho legislatívneho konania. 

ZMOS konštatuje, že novela stavebného zákona neprípustným spôsobom zasahuje do kompetencií samosprávy a okliešťuje aj znižuje kompetencie obcí rozhodovať o vlastnom územnom rozvoji. Návrh podľa neho zároveň absolútne neprípustným spôsobom zasahuje do práv občanov a firiem, obmedzuje ich a vytvára nadradenosť vlastníckych práv stavebníkov nad práva ostatných vlastníkov.

Novela ruší fungovanie stavebného konania v režime správneho práva, no nezavádza nové správne postupy, čím vytvára situáciu pre arbitrárne rozhodovanie sa bez pravidiel, bez rešpektovania najzákladnejších princípov právneho štátu, konštatujú mestá a obce. 

Na stranu ZMOS sa postavilo aj mimovládne združenie Via Iuris. Konštatovalo, že oba návrhy zákonov sú nevyvážené, pretože jediným cieľom je rýchlosť konania, a to aj na úkor princípov dobrej správy a ústavných požiadaviek na výkon verejnej moci. 

Povoľovacie konania však dnes pod správou obcí a miest jednoznačne nefungujú efektívne. Developeri na vydanie stanoviska čakajú často roky, v extrémnych prípadoch aj celú dekádu. Najväčšie úsilie zmeniť nepriaznivé status quo vyvíja Bratislava, ktorá zaviedla elektronické podávanie žiadostí. 

V novom systéme prídu podklady naraz všetkým oddeleniam vrátane hlavnej architektky, komisie pre územný rozvoj či MIB, a tie môžu zámery posudzovať paralelne. Je však otázne, či by dokázal magistrát dodržať šibeničný termín 45 dní. 

Čo prekáža developerom

Po zverejnení návrhu sa ozvali hlasy, že nový stavebný zákon zvýhodňuje developerov. Aj oni sa však pridávajú k radom kritikov. Inštitút urbánneho rozvoja (IUR), v ktorom sú developeri združení, posiela k novele hromadnú pripomienku. Žiadajú presnejšie definovanie pojmov, kompetencií aj záväzných termínov. 

Najzásadnejšie výhrady majú proti enormnému navyšovaniu poplatku za povolenie stavby a žiadajú o zachovanie princípu poplatkovej povinnosti za jednotlivé konania podľa rozpočtových nákladov stavby. Zdôrazňujú, že podľa návrhu sa má poplatok zvýšiť vyše 37-krát. 

Pri jednoduchých stavbách by bolo podľa IUR vhodné nechať fixnú sadzbu, a pri vyhradených stavbách určiť výšku poplatku podľa rozpočtových nákladov stavby v rozumnej miere zaťaženia stavebníkov, alebo formou presunu časti poplatkov hradených podľa Zákona o miestnom poplatku za rozvoj.

„Plne si uvedomujeme možné benefity, ktorý nový stavebný zákon prinesie po skončení prechodného obdobia tak stavebníkom, ako aj štátu. Stavebníctvo samotné predstavuje výrazný podiel na HDP, je významným zamestnávateľom, ale aj tvorcom životného prostredia v mestách a obciach,“ hovorí Juraj Suchánek, riaditeľ IUR.

„Funkčné územné plánovanie a kvalitné procesy povoľovania stavieb sú prínosom aj pre štát a samosprávy. Kvalitná regulácia prináša aj vyššie príjmy pre štát, preto by jej finančné náklady nemal znášať len stavebník,“ dodáva. 

Ako to môže nakoniec dopadnúť

Kancelária vicepremiéra Holého tvrdí, že mestá sa nechceli zapojiť do diskusie, ktorú iniciovala. Pripúšťa, že návrhy oboch zákonov sú stále živé a vedia doladiť detaily. „Sme pripravení s našimi partnermi zo samospráv diskutovať o konkrétnych výhradách a faktoch, nie o dojmoch,“ citoval kanceláriu Index

Množstvo kritiky však napovedá, že bude nutné baviť sa o viac než len detailoch. Je viac ako možné, že zákon cez parlament napokon neprejde. Minister Holý si bude musieť znova vykasať rukávy a návrhy zákonov v diskusii so všetkými zúčastnenými stranami prepracovať. V opačnom prípade to môže skončiť tak, že sa od starého stavebného zákona znova nikam nepohneme.

Redakcia
KategórieBiznis