Záhrada, ktorá odkrýva príbeh mesta

Každá snaha vniesť do mesta o trochu viac prírody je chvályhodná. Napriek tomu, že ľudské pokolenie si mesto akosi automaticky spája najmä s betónovou masou, parky a záhrady sú dôležitým mestotvorným a osviežujúcim elementom urbanistických štruktúr. K výnimočným projektom v tomto smere patrí Lurie Garden v americkom Chicagu. Hlavným dizajnérom tohto diela bol ateliér Gustafson Guthrie Nichol Ltd. zo Seattlu, ktorý ho vytvoril v spolupráci s profesorom Robertom Israelom, americkým scénografom a kostýmovým výtvarníkom, a Pietom Oudolfom, holandským odborníkom na výsadbu a pestovanie trvaliek. Americká asociácia krajinnej architektúry tomuto dielu v minulom roku udelila prestížne ocenenie General Design Award of Excellence.

Ako v prírode
Lurie Garden je len jednou z mnohých súčastí moderného Millenium Parku, ktorý tvorí čiastkovú zónu v rámci veľkého Grand Parku. Územie prešlo počas svojej existencie dramatickými zmenami. Aj keď súčasná vertikálna silueta mesta tomu nenasvedčuje, Chicago v podstate vyrástlo na problematickej močaristej pôde, typickej pre brehy Michiganského jazera. Napriek tomu sa mesto postupne vyšplhalo z vlhkého podložia a premenilo drsnú a divokú prírodnú scenériu na usporiadaný organizmus.

Hlavné komunikácie sa z brehov jazera rozbiehajú smerom k centru ako špice na kolese bicykla, pôdorysu mesta však vládne prísna ortogonálna mriežka. Koľaje mestskej dopravy do presného systému zasa vnášajú zmyselnosť vlniacich sa kriviek. Forma urbanistickej štruktúry sa pretavuje aj do vzťahov a tvarov v rámci Grand Parku a jeho menších súčastí, vrátane Lurie Garden. Táto záhrada však do najkrajšej oddychovej zóny mesta vnáša úplne nového ducha. V Spojených štátoch predstavuje jeden z prvých príkladov sadovníckych úprav v duchu takzvanej novej vlny. Ide o štýl krajinnej tvorby, v ktorom dizajnéri navrhujú geometricky zvoľnené, a predovšetkým prírodne pôsobiace kompozície záhrad. Dôraz sa kladie na formu, textúru a prirodzenú harmóniu rastlín. Flóra má súčasne prispievať k neustálym premenám záhrady počas všetkých ročných období.

Takéto myšlienky do projektu vniesol najmä Holanďan Piet Oudolf, priekopník v oblasti sadovníctva trvaliek. Otec záhradných diel s rázom voľnej bujnej vegetácie použil v Lurie Garden až 26 000 rastlín v 250 varietach, pričom 60 percent výsadby tvorí miestna flóra. Výsledkom jeho návrhu je sugestívne miesto, na ktorom sa človek skutočne cíti ako na lúke, hoci je pár metrov od pulzujúceho srdca rušného mesta.

„Nie je dôležité napodobňovať prírodu, ale vytvoriť pocit blízkosti prírody,“ podotýka Piet Oudolf. Návštevník by takmer podľahol tomuto pocitu, nebyť mrakodrapov týčiacich sa v pozadí parku. Vysoké vežiaky neomylne potvrdzujú prítomnosť civilizácie.

V dobrej spoločnosti
Chicago sa výraznejšie začalo zelenať až nástupom zanieteného environmentalistu Richarda M. Daleyho na post starostu. Na brehu Michiganského jazera – na mieste, kde v súčasnosti leží Millenium Park – sa najskôr nachádzalo železničné koľajisko, neskôr štrkové parkovacie plochy. Nová hlava „mesta veľkých ramien“, ako Chicago kedysi nazval poet Carl Sandburg, navrhla vybudovať na zanedbanej ploche podzemné garáže s priestrannou vegetačnou strechou. Parkovacie stojiská mali zároveň generovať hlavný príjem na vybudovanie obrovského parku na úrovni ulice. Víziu sa nakoniec podarilo úspešne zrea­lizovať a dnes patrí tento zelený kúsok mesta k jeho najväčším atrakciám.

Botanická záhrada Lurie Garden sa dostala do spoločnosti prominentných susedov. Nad ňou sa týči striebristý Gehryho amfiteáter, ktorý je spleťou širokých oceľových stúh, a Pavilón Jaya Pritzkera, pod ňou budova Chicago Art Institute a jej nové krídlo, ktoré pre zmenu navrhol Renzo Piano. Na západnej strane parku návštevníkov víta lesklá tekuto pôsobiaca skulptúra Cloud Gate od sochára indického pôvodu žijúceho v Británii, Anisha Kapoora. Domáci obyvatelia ju však pre jej obličkovitý tvar neformálne nazývajú fazuľa.

Uprostred tejto exhibície architektonického a sochárskeho umu leží tajuplná Lurie Garden. Porota ju označila za oázu v centre mesta, ktorej sa podarilo prekročiť hranice typickej botanickej záhrady a ktorá je široko-ďaleko tým najlepším dielom, aké sa podarilo v rámci krajinnej tvorby stvoriť. Nie je totiž iba štylizovaným mestotvorným prvkom. Na ploche viac ako jedného hektára návštevníkom odkrýva príbeh mesta, ktoré počas svojej existencie prešlo dramatickými zmenami. Je oslavou kontrastu medzi prítomnosťou a minulosťou, ktorá zostala hlboko zakorenená v podloží pozemku Millenium Parku.

Štyri elementy
Záhradnú inštaláciu Lurie Garden tvoria štyri základné elementy. Zo západnej a severnej strany ju od veľkého trávnika, nazývaného Great Lawn a nachádzajúceho sa pod amfiteátrom, oddeľuje mohutný živý plot s priemernou výškou 4,5 metra. Pri pohľade z južnej strany pôsobí zelený múr ako podpera pre kovovú klenbovú konštrukciu zastrešujúcu priestrannú plochu veľkého trávnika. Na tomto mieste sa často usporadúvajú rozličné koncerty.

Aj z toho dôvodu bolo treba vytvoriť nenásilnú ochrannú bariéru medzi amfiteátrom a záhradou. Parkom totiž v čase podujatí prechádzajú tisíce ľudí. Konštrukciu živého plota vytvára oceľový skelet. Ide o výstuž, ktorá pomáha vytvarovať niekoľko rastlinných druhov do ucelenej monumentálnej záhradnej formy. Zdanlivé ramená sú odkazom na Sandburgovu metaforu. V období vegetácie vyplní zeleň celú kostru skeletu. Samotná záhrada sa člení na dve základné časti, ktoré sa vo fragmentoch vyzdvihli nad úroveň pochôdznych plôch. Ide o takzvanú tmavú a svetlú platňu, ktoré predstavujú dve tváre mesta. V koncepte, založenom na umeleckom stvárnení dejinného vývoja Chicaga, sa výrazne prejavuje rukopis divadelného výtvarníka Roberta Israela. Jeho účasť na tvorbe projektu dokazuje, že medziodborová spolupráca môže podnietiť vznik zaujímavých diel.

Tmavá časť je odkazom na močaristý základ mesta a ponúka pohľad na široké divoko pôsobiace záhony trvaliek, ktoré akoby vnárali návštevníka do lona bujnej vegetácie. Nízke rastlinstvo dopĺňajú stromy a kry. Tmavá platňa svojím sfarbením do tlmenejších tónov vyvoláva dojem tajomnosti a nostalgie. Spája sa v nej dojem nekontrolovaného rastu a jemne filtrovaného svetla. Scenéria dokonale kontrastuje so svetlou časťou, ktorá, naopak, predstavuje obraz moderného Chicaga. Táto časť záhrady je plná výrazných farieb a vyznačuje sa čistou, premyslenou a kultivovanou kompozíciou. Oproti tmavej platni, pri ktorej človek nadobúda pocit uzavretosti, je svetlá zóna rovinou s jemnými kontúrami, ktoré sa odkrývajú pri prechode záhradou.

Obidve platne rozdeľuje drevená promenáda s úzkym kanálom. Vytvára úzku ryhu naprieč celou záhradnou kompozíciou. Jej situovanie má spojitosť s niekdajšími opornými múrmi, ktoré kedysi vybudovali medzi jazerom a súšou ako zábranu. Pre lepšiu nosnosť a odľahčenie podložia leží záhrada na EPS pene, ktorá sa prikryla zeminou.

Lurie Garden na jar	Lurie Garden na jeseň      Zdroj: Gustafson Guthrie Nichol Ltd.

Ako obkladový materiál sa v Lurie Garden použili dva druhy prírodného kameňa. Vápenec z miestneho Midwesternského lomu sa uplatnil na vruboch, schodoch, odpočívadlách a múroch. Na dlažbách tmavej platne a koryte plytkého kanála sa vyníma žula. Drevená promenáda a lavičky vyrobili z exotického dreva ipe, kovové platne kanála z patinovanej mosadze, zábradlia sú bronzové a skelet živého plota má úpravu práškovanej ocele. K dotvoreniu večernej atmosféry prispieva aj osvetlenie. Rozjasňuje živý plot, stromy aj koryto kanála, pri ktorom zvyknú posedávať návštevníci. Lurie Garden je skutočným naplnením motta „mesto v záhrade“, ktorým sa v súčasnosti Chicago prezentuje.

Anna Salvová
Foto: Gustafson Guthrie Nichol Ltd., Juan Rois

Článok bol uverejnený v časopise ASB.