Špičková občianska vybavenosť Bratislavy
Na pôde Fakulty architektúry STU v Bratislave sa v uplynulom období konalo viacero akcií, súvisiacich s budúcnosťou nášho hlavného mesta. Jedným z významných podujatí bola vedecká konferencia prebiehajúca pod názvom „ŠOVBA 2012_ Špičková občianska vybavenosť Bratislavy – problémy a perspektívy európskej metropoly“.
Výrazným motívom tejto akcie, ktorej súčasťou bola aj výstava „Študenti FA STU pre Bratislavu“, je práve jej orientácia na riešenie problémov budúcnosti európskej metropoly aj formou zapojenia toho najperspektívnejšieho myslenia mladej generácie, predovšetkým prostredníctvom riešenia zadaní ateliérových prác študentmi FA STU.
Úvodným slovom konferenciu otvorila dekanka FA STU doc. Ing. arch. Ľubica Vitková, PhD., ktorá vyzdvihla Bratislavu ako miesto tvorivého laboratória pre fakultu a jej vedeckú a pedagogickú činnosť.
Doc. Ing. arch. Vladimír Šimkovič, PhD., vo vstupnej úvahe rozvinul myšlienku, ako vo vývoji mesta jednotlivé politické zmeny vždy priniesli určitý ideál – predstavu mesta a jeho reprezentácií o sebe, čím by ako mesto „chcelo byť“. Reflektovali tak svoje politické predstavy o meste aj v jeho významných verejných budovách a stavbách, ktoré sa do obrazu mesta v očiach jeho obyvateľov a návštevníkov zapísali významným spôsobom. V príspevku vychádza z naznačenia historických súvislostí Bratislavy ako hlavného mesta. Definuje, ako v hlavnom meste chýba štátotvorné 19. storočie (všetky významné verejné stavby boli vtedy len mestského významu). V období prudkého rastu v socialistickej etape a v komerčne orientovanej výstavbe súčasnosti sa problém verejných stavieb nedoceňoval, čo vedie k malej identifikácii sa obyvateľov a návštevníkov s mestom. Bratislava sa identifikuje ako mladé hlavné mesto – je zrejmé, že tu chýba to, čo už dlhšie malo byť a nie je. Čím chce toto mesto byť, keď dospeje? Bratislava – aká je jej predstava – vízia o sebe samej, ktorú chce vyjadriť v územnom pláne a zhmotniť aj vo verejných stavbách? Ako sa majú prejaviť v základných funkciách hlavného mesta? Aký nadštandard by mala svojim obyvateľom a návštevníkom oproti súčasnému stavu poskytovať? Čo by malo vzniknúť, čím by sa Bratislava „mohla ukázať“, aby sa jej obyvatelia mohli znovu identifikovať so svojím mestom?
Hlavná architektka mesta Ing. arch. Ingrid Konrad sa vo svojej prednáške s názvom „Podnikavé, kultúrne a sociálne mesto – Bratislava 21. storočia“ zamerala na možnosti, ktoré hlavné mesto má v rámci napĺňania 39 kritérií v 10 kľúčových kategóriách pri hodnotení miest s najlepšou kvalitou života. Nedostatky v celej škále – od politického, sociálneho prostredia až po bývanie – sú zdrojom istého kultúrneho pesimizmu v Bratislave, a to nielen v názoroch obyvateľov, ale aj potenciálnych investorov a mladých ľudí, hľadajúcich svoju budúcnosť v ňom. Hlavné mesto jedného zo štátov Európskej únie je poznačené aj absenciou akejkoľvek európskej inštitúcie. Tu sa prejavuje tiež nedostatočná iniciatíva politických reprezentácií, nielen mestských, ale aj štátnych, a ich odraz vo vzťahu s inými krajinami. V medicínskej a zdravotnej starostlivosti sa neprejavujú len všeobecne platné nedostatky, ale aj chýbajúci koncept nemocníc, siete zdravotných služieb, koordinácie základnej štruktúry štátnych a privátnych zdravotníckych zariadení. Zodpovednosť za budúcnosť svojich obyvateľov sa však prejavuje aj v oblasti podcenenia systému a postavenia škôl. Bratislava je univerzitným mestom, ale túto svoju devízu absolútne nevyužíva, a samozrejme, študentom a pedagógom nevytvára adekvátne podmienky, ani doposiaľ v rozvoji infraštruktúry dostatočne nevychádza v ústrety. Rovnako minimálne využíva aj svoje potenciály v oblasti kvality životného prostredia, predovšetkým zelene, a najmä vzácne, významné a veľké zdroje pitnej vody. Súčasťou nevhodného vzťahu k ochrane prírody je aj udržateľnosť, ktorá sa nevyhnutne bude musieť výraznejšie prejaviť v energeticky úsporných konceptoch realizovaných verejných budov, rovnako ako vo vyššej flexibilite budov občianskej vybavenosti. V zariadeniach pre dopravu sú z architektonického hľadiska veľmi významné nástupné body do mesta – letiská, prístavy, stanice. Bratislava si nedokáže postaviť pred seba skutočné vízie, jasné predstavy o vzdialenejšej budúcnosti. Práve tie by mohli oveľa lepšie podporiť identitu mesta aj pribudnutím významných budov, podporujúcich jeho znakovosť, čitateľnosť jeho DNA.
Potenciál mesta ďalšieho rozvoja však nie sú len voľné plochy v okolí jeho jadra. Za perspektívne významný priestor práve pre špičkovú občiansku vybavenosť považuje doc. Ing. arch. Jana Gregorová, PhD., vo svojom príspevku „Historické jadro Bratislavy a jeho potenciály pre adekvátnu vybavenosť“. Toto jadro je predmetom pamiatkovej ochrany od 50-tych rokov 20.storočia. Jeho funkčné využitie sa v období hromadného vyvlastňovania sústredilo na adaptáciu pôvodných objektov a hľadanie nového funkčného využitia Starého mesta v rozrastajúcom sa modernom sídle s novými monofunkčnými zónami. Tento proces sa, žiaľ, prejavil nielen tým, že sa historické jadro a jeho bezprostredné okolie za posledných 50 rokov výrazne prestavovalo, ale aj tým, že pôvodné historické jadro mesta sa postupne vyľudňuje. Mesto stráca svoju pôvodnú identitu. Napriek príkladne obnovenému územiu mestskej pamiatkovej rezervácie s NKP hrad je evidentné, že ostatná časť historického jadra mesta nemá stanovenú taktiku ani stratégiu na zlepšenie stavu. Je potrebná nová interpretácia mestských častí s definovaním ich rôznorodosti. Správne stanovená rámcová funkcia určí typ a intenzitu občianskej vybavenosti a jej štandard. Z urbanistického hľadiska by malo ísť o pochopenie súčasnej diskontinuity a nastolenie novej kontinuity globálneho mesta.
Smerovanie takejto novej kontinuity prezentoval aj Ing. arch. Pavol Mrázek v príspevku na tému „Aktuálne metodicko-tvorivé aspekty špičkovej občianskej vybavenosti“. V Bratislave patrí k hlavným problémom vo výstavbe špičkovej občianskej vybavenosti nielen to, čo chýba, čo treba stavať. Rovnako závažným sa javí aj otázka, kde situovať tieto verejné funkcie a ako ich zapojiť do systému mestských verejných priestorov. Z tohto hľadiska je neustále sa zvyšujúci tlak na zlepšenie súčasnej pôdorysnej formy verejného priestoru mesta absolútne nevyhnutnou podmienkou pri umiestňovaní akejkoľvek architektúry, a to nielen verejných budov. Výnimočná architektúra je jednoznačná, nekonvenčná, individuálna a vychádza z lokality. Vyjadruje dokonalú jednotu idey a symbolu, výnimočná architektúra je ikonická, jedinečná, je INÁ. Výnimočná architektúra je verejnosťou akceptovaná, keď v nej prúdi život, výnimočná architektúra by mala byť nadčasová. V Bratislave je šanca na takéto riešenie verejného prostredia napríklad v priestore ulíc Landererova – Prístavná.
Hlavná ideovo-priestorová os nového Celomestského centra Bratislavy by sa tu mohla stať jadrom nového urbánneho priestoru s tromi hlavnými ideovo-priestorovými osami: A – mestská reprezentačná, B – kultúrno-obchodná, C – rekreačno-spoločenská. Je len otázka, či sme ešte schopní túto situáciu vyriešiť. Vieme ešte vôbec navrhovať ulice?
Nielen v riešení jednotlivých častí a priestorov mesta sú naše značné rezervy. Podľa architekta Petra Žalmana Bratislave chýba predovšetkým vízia, jasné smerovanie jej budúceho rozvoja. Vo svojom príspevku „Vision Bratislava 2050 – potenciál mesta a možnosti lokalizacie ŠOV“ sa zaoberal východiskovou situáciou, ktorou je nielen súčasný stav, ale aj rozvojový potenciál Bratislavy. Bratislava má predpoklady rozvíjať popri klasickom centre a rozšírenom centre aj ďalšie oblasti, kde je možná lokalizácia ŠOV. Dokazujú to prezentované schémy, ktoré sú výsledkom prieskumu a úvah autora s komentárom, textom. Bratislava ako dynamicky sa rozvíjajúce mesto prešla v uplynulých 20 rokoch obdobím rozvoja nových lokalít, areálov, budov OV. Doplnenie základného dopravného skeletu mesta otvára dotvorenie nových lokalít práve na lokalizáciu špičkovej OV.
Časť konferencie, ktorá sa venovala problematike súvisiacej s rozvojom dopravy a zariadení pre ňu v rámci mesta, otvoril svojím príspevkom hlavný dopravný inžinier Bratislavy Ing. Tibor Schlosser. Tézami o „Rozvoji verejnej hromadnej dopravy na území mesta Bratislava“ sa podrobnejšie zaoberal najmä z hľadiska základnej stratégie rozvoja mesta, ktorá by mala zabezpečiť mobilitu v aglomerácii, dostupnosť v čase a udržateľnosť v priestore. Jej primárnym cieľom by malo byť vytvoriť prijateľné dopravné, resp. prepravné podmienky na dostatočnú mobilitu a dostupnosť verejnej hromadnej dopravy. Na to by mali slúžiť také nástroje, ako sú preferencia MHD – potláčanie dynamickej dopravy na svetelne riadených križovatkách, rozvoj koľajovej hromadnej dopravy – spájanie električkovej a železničnej siete v meste, nová stratégia parkovacej politiky – uvedomenie si hodnoty verejného priestoru. Na usmerňovanie mobility existujú pomerne jednoduché nástroje. Ide napríklad o zvýhodnenú cenu MHD lístkov oproti cene parkovného v meste, zabezpečenie dopravných informácií v reálnom čase, obmedzovanie priestoru v jazdných pásoch miestnych komunikácií pre dynamickú dopravu (pruhy vyhradené pre MHD, +3), investovanie do nemotoristickej a alternatívnej dopravy (zdieľanie vozidiel – sharing, pooling), humanizácia verejného priestoru – zákaz parkovania na chodníkoch. Stratégiu obslužnosti verejnou dopravou by zas pomohli naplniť jej komplexná sieť, prepojenie infraštruktúr, prestupové multimodálne uzly, viacerí integrovaní dopravcovia (ŽSSK, DPB, súkromné spol.), ale aj jeden organizátor služieb spojených s dopravou v meste.
Jednou z možností, ako významne zlepšiť situáciu v systémoch hromadnej dopravy nielen v hlavnom meste, ale aj v jej napojení na vyššie dopravné systémy, sa javilo aj využitie železničnej stanice Bratislava filiálka ako súčasti Transeurópskej dopravnej siete TEN-T v Bratislave a jej zapojenie do štruktúry občianskej vybavenosti hlavného mesta. O tejto v súčasnosti pozastavenej možnosti referoval aj Ing. arch. Jozef Marioth z Dopravoprojektu, a. s., v príspevku s názvom „Železničná stanica BA FILIÁLKA a polyfunkčný komplex FILIÁLKA“. Na základe analyticko-syntetického posúdenia dopravných, urbanistických a architektonických vzťahov prezentoval okrem dopravnej funkcie tejto stavby aj jej dopad na územie, v ktorom je navrhovaná. Vyzdvihol najmä vzájomnú výhodnosť spoločného situovania viacerých urbanistických funkcií v konkrétnej lokalite Bratislavy a veľký význam takejto dopravnej investície. Žiaľ, práve v čase konania konferencie bolo zverejnené rozhodnutie vlády o vyradení tejto potrebnej investičnej akcie a jej požadovaného financovania z prostriedkov EÚ zo súčasného obdobia.
Rovnakým problémom, ale z hľadiska aplikovania skúseností z rakúskej metropoly, sa zaoberal aj Ing. arch. Vladimír Šimko. Svoj odborný názor, podporený skúmaním veľmi podobného zásahu do dopravných systémov mesta z Viedne, vyjadril v príspevku s názvom „Prečo nechceme a nemôžeme mať z Bratislavy európsku metropolu, ako je to v susednej Viedni?“ Základom života mesta je predovšetkým fungujúca doprava. V histórii sa nosný dopravný systém v Bratislave projektovo pripravoval už pred približne 30 rokmi. Stroskotal však predovšetkým kvôli finančným nárokom podzemného prepojenia popod Dunaj. Podľa neho je (resp. už len bol) pre Bratislavu skutočne reálnou víziou, ako stať sa európskou metropolou, transeurópsky dopravný koridor TEN 17 Paríž – Bratislava, ktorý mal spojiť vysokorýchlostnou železnicou srdce Paríža s „mladou krásavicou na Dunaji“ – Bratislavou. Bratislava by sa tak spojila aj so spádovým územím. Zároveň sa na rozdiel od Viedne postupne zlikvidovalo možné železničné prepojenie cez mesto v smere sever – juh z hľadiska regionálnej, ale i vnútromestskej dopravy. Odmietavým postojom magistrátu a inštitúcii mesta Bratislavy k tomuto projektu celoeurópskeho významu, ktorý je už niekoľko rokov úspešne vo výstavbe na území Nemecka a Rakúska, sa podarilo s podporou Ministerstva dopravy „vymeniť“ tento kľúčový infraštrukturálny projekt na území mesta Bratislavy za nákup nových električiek a budovanie „problematickej štvorkoľajky“, tzn. systému „tram-train“ z Petržalky cez centrum mesta na hlavnú stanicu. Neutešenú situáciu dokresľuje aj fakt, že komplexná dokumentácia pre územné rozhodnutie a projekty nových železničných staníc Filiálka a Letisko, spracované v úrovni dokumentácie na stavebné povolenie a výber zhotovovateľa, boli odovzdané investorovi ŽSR v máji roku 2010. Stupeň pripravenosti „tram-trainu“ z Petržalky na hlavnú železničnú stanicu, ktorého súčasťou je rekonštrukcia „starého“ mosta je oproti tomu značne diskutabilná.
Dopravou z hľadísk výrazne nad mestskou úrovňou sa zaoberal vo svojich víziách i tvorivý tím z ateliéru Jančina architekti, ktorého výsledky za autorov prezentoval v prednáške s názvom „Vplyv nadregionálneho dopravného uzla na mesto a jeho štruktúru“ Ing. arch. Pavol Škorvánek. Smerovanie predovšetkým nákladných koridorov v budúcnosti cez naše územie na vzdialenejšie východné destinácie (Rusko, Čína a pod.) si podľa neho vyžaduje vybudovanie úplne nového zariadenia – Transkontinentálneho Tranzitného Terminálu (TTT). Predstavil projekt TTT ako obrovský logistický uzol prepojenia všetkých typov dopráv (vrátane lodnej, koľajovej širokého i štandardného rozchodu, cestnej a leteckej) a definoval jeho strategický význam v kontexte euro-ázijských obchodných trás a koridorov, pričom vyzdvihol prepojenie TTT s križovatkou troch morí (kanál Dunaj – Odra – Labe) a vplyv tohto dopravného uzla na dopravnú politiku regiónu Bratislavy najmä v spojení s Viedňou a Brnom. Zvýraznil predovšetkým potrebu situovania takéhoto zariadenia do voľného územia, napríklad pri Malackách, v dosahu Bratislavy a jej mestskej infraštruktúry.
Blok prednášok venovaných jednotlivým perspektívnym zariadenia špičkovej občianskej vybavenosti v Bratislave otvorila svojím príspevkom „Športové stavby v Bratislave – analýza existujúceho stavu a odporúčania na doplnenie športovej vybavenosti“ doc. Ing. arch. Lea Rollová, PhD. Bratislavský samosprávny kraj podľa jej skúmania disponuje škálou športových stavieb, ktoré rôznou mierou spĺňajú požiadavky obyvateľov. Prevažná väčšina športových zariadení bola vybudovaná v minulom storočí a v súčasnosti nespĺňa požiadavky z hľadiska technického stavu, ekonomickej efektívnosti, svojimi parametrami nezodpovedá kritériám vrcholového športu, alebo nenapĺňa požadované spektrum moderných športových aktivít, hlavne pre nižšie vekové kategórie užívateľov. Stavby Národného tenisového centra a Zimného štadióna Ondreja Nepelu dokážu čiastočne pokryť požiadavky výkonnostného športu, Bratislava by však ako metropola Slovenska mala poskytovať širšie spektrum športových aktivít. V závere popísala možnosti situovania významných športových stavieb v rámci územia BSK, ako aj vybrané modelové projekty štadiónov a viacúčelových športových hál.
Zdôrazniť dôležitosť spojenia významného mesta – metropoly Bratislavy –n a významnej rieky Dunaj prostredníctvom lodného múzea sa vo svojom príspevku „Lodné múzeum – remorkér Šturec v Bratislave“ pokúsil Ing. Jiří Mandl. V úvode naznačil všeobecne význam vodnej dopravy, vzťah miest a vodných tokov, postupoval až ku konkrétnemu prípadu Bratislavy a Dunaja. Popis vývoja novej situácie s posledným vhodným plavidlom na muzeálne účely ako zásadnej východiskovej etapy a možný postup jej realizácie v charakteristickej lokalite zimného prístavu zároveň poukazuje na možnosť komplexného využitia stavieb a zariadení lodnej dopravy, akými sú kultúrna pamiatka Starého domu lodníkov, unikátny lodný výťah zo začiatku 30-tych rokov minulého storočia a lodná hala. V súvislosti s opravou a prezentáciou historického plavidla dvojvrtuľového vlečného remorkéra Šturec by mohol byť vytvorený jedinečný areál, ktorý by unikátnym spôsobom dokumentoval vývoj lodnej dopravy a lodiarstva nielen vo vzťahu k mestu, ale i k celému regiónu. Na záver rozoberá faktory realizácie z hľadiska vlastníckych pomerov, finančných zdrojov a prístupu zainteresovaných inštitúcií a subjektov. Zdôrazňuje jej pozitívny prínos, ktorý sa už aj preveroval v študentských prácach na FA STU, z najrôznejších aspektov.
Ako súčasť riešenia nedostatkov v oblasti vysokých škôl ponúkla svoj námet aj Ing. arch. Zuzana Aufrichtová v prednáške s názvom „Univerzitný vedecký park STU Bratislava“. Referuje v ňom aj o snahe Slovenskej technickej univerzity v Bratislave vybudovať Univerzitný vedecký park STU, ktorý by bol zameraný na vybrané technické vedné disciplíny. Tento vedecký park by mal byť situovaný v dvoch lokalitách – v areáli STU v Mlynskej doline a v areáli Námestie slobody/Radlinského ul. v Bratislave. Počíta s vytvorením regionálnych centier v dvoch lokalitách. V Mlynskej doline sa vytvorí regionálne centrum zamerané na informačné technológie vrátane automatizácie, riadenia, nanoelektroniky a fotoniky. Plánuje sa výstavba špecializovaného pavilónu pre High Resolution nanodiagnostiku. STU má záujem byť uznávanou, výskumne orientovanou technickou univerzitou medzinárodného významu.
S pomerne medializovanou problematikou zdravotnej starostlivosti o občanov Bratislavy, celého regiónu i republiky súvisí príspevok dvojice mladých architektov s názvom „Zdravotný areál Rázsochy“. Ing. arch. Stanislav Majcher, PhD., a Ing. arch. Branislav Puškár, PhD., v ňom prezentovali výsledky skúmania obrovskej investičnej akcie, ktorej počiatky siahajú do roku 1987, keď bola v Bratislave začatá realizácia nemocnice Rázsochy. Architektonicko-urbanistický koncept stavby vychádzal z víťazného návrhu celoštátnej architektonickej súťaže od architekta J. Martina z roku 1970. Plánovaná výstavba nemocnice mala byť ukončená v roku 1993, ale už v roku 1992 boli práce na nemocnici zastavené. Dokončenie stavby bolo stále predlžované (1998, 2005, 2013, 2017). Urobilo sa aj niekoľko projektov a štúdii, ktoré hľadali iné alternatívy riešenia. Menilo sa zameranie a z nemocnice sa na krátky čas stala vládna štvrť, ktorá zoskupovala všetky ministerstvá. Začalo sa tiež uvažovať aj o kompletnom predaji lokality súkromným investorom, čo je určite najjednoduchšie riešenie, ktoré by prinieslo určitý zisk do štátnej kasy. Pri našej politickej kultúre však o veľkej prospešnosti predaja pre štát a spoločnosť nemôžeme mať žiadne ideály.
Bratislava má svoje významné postavenie aj z hľadiska napojenia na dopravné koridory európskeho významu, ako o tom vo svojom príspevku „Bratislava v kontexte multimodálnej dopravy“ referoval aj Ing. arch. Milan Andráš, PhD. Upozornil na to, že sprievodným javom globalizácie je rozvoj svetového obchodu, v ktorom významnú úlohu zohráva práve multimodálna doprava. Schopnosť konkurovať v medzinárodnej deľbe práce podnietila Európske spoločenstvo vytvoriť homogénnu celoeurópsku dopravnú sieť s vytýčením hlavných dopravných trás s prepojením západnej Európy smerom na východ a na juh. Tie traverzujú aj územím Slovenska. Prezentované príklady nových multimodálnych terminálov z krajín EÚ by nám mali byť inšpiráciou. Na to je však potrebné vytvoriť nové kapacity takéhoto prepravného uzla s parametrami, ktoré umožňujú využívať kompletný sortiment dopravných technológií najmä v oblasti lodnej dopravy a manipulačných plôch okolo takéhoto nového vnútrozemského prístavu, napríklad v lokalite Pálenisko – Slovnaft. To by uvoľnením súčasných nevyhovujúcich kapacít umožnilo aj lepšie zapojenie zóny Zimného prístavu do systému verejných priestorov mesta.
So špičkovou občianskou vybavenosťou hlavného mesta nevyhnutne súvisí aj situovanie orgánov správy štátu na jeho území. V občas mediálne pertraktovaných úvahách predstaviteľov najvyšších správnych orgánov sa preto objavuje aj téma, ktorou sa pod názvom „Vládne mestečko“ zaoberal Ing. arch. Pavel Nahálka, PhD. Slovenská republika má svoje hlavné mesto, Bratislavu, stanovené Ústavou. Ako sídlo hlavy štátu a vlády SR má však v súčasnosti značné nedostatky pri zabezpečení bezkolízneho fungovania výkonu štátnej správy. Je evidentná absencia administratívneho komplexu, ktorý by umožňoval optimálne fungovanie celého organizmu a plynulejšiu spoluprácu jednotlivých zložiek štátneho aparátu. Vytvorenie vládneho okrsku, štvrte či mestečka spojením podstatnej časti zo 14 ministerstiev a značného počtu štátnych inštitúcií s takmer 10000 zamestnancami podľa príkladu viacerých podobných metropol by malo priniesť mnohé pozitíva. Išlo by nielen o značné úspory a zvýšenie kvality pri zabezpečovaní služieb na výkon administratívnej práce (bezpečnostná služba, údržba a správa systémov, náklady na prevádzku a pod.), ale vytvorili by sa možnosti pre oveľa efektívnejšie využívanie spoločných priestorov či využívanie súčasných metód riadenia inštitúcií s podstatne ústretovejším prostredím a vzťahom k riešeniu problémov občanov a menej zaťažujúcim životné prostredie. Možnosťou vytvorenia takéhoto komplexu sa práve v perspektívne uvoľnenej lokalite Zimný prístav – Prístavná ulica zaoberali aj niektoré študentské práce na FA STU.
V záverečnom príspevku doc. Šimkovič prezentoval veľmi stručný výber z referátov, ktoré pre časovú náročnosť programu konferencie vedecký výbor odporučil na zverejnenie iba formou publikovania v zborníku. Išlo o podstatné myšlienky z prednášky Ing. arch. Zuzany Čerešňovej, PhD., na tému hvezdáreň s planetáriom, Ing. arch. Evy Oravcovej o oživení bývalého bratislavského lunaparku, obohateného o zábavné voľnočasové aktivity spĺňajúce požiadavky dneška, Ing. arch. Ľubice Dubeňovej o znovuobnovení Pressburgerbahnu, a umiestnení novej multifunkčnej mestskej haly (podobne, ako je viedenská Stadthalle), Ing. arch. Danice Končekovej, PhD., a Ing. arch. Alexandra Schleichera, PhD., na tému športovo-relaxačný areál Bratislava-Krčace, spájajúceho podmienky na vrcholový i rekreačný šport v hlavnom meste.
Ďalšími témami boli aj nová budova či iné riešenie situovania RTVS a špecifického druhu kultúrnych zariadení – Performance skúmal kolektív pod vedením doc. Ing. arch. Máriusa Žitňanského.
Centrálna mestská knižnica multimediálneho typu ako zariadenie občianskej vybavenosti mesta je predmetom skúmania doc. Ing. arch. Vladimíra Šimkoviča, PhD. Železničná stanica a jej alternatívne situovanie v inej lokalite, v ktorej by mohla získať dostatočné parametre pre železničnej doprave súčasnosti, o ktorej sa uvažuje od roku 1929 sa prezentuje v príspevku kolektívu doc. Ing. arch. Vladimíra Šimkoviča, PhD., Ing. arch. Evy Oravcovej. PhD. a Ing. arch. Ľubice Dubeňovej. Architekt Schleicher prezentoval úvahy o vybudovaní Kunsthalle v priestore Zimného prístavu. Podobne by mohlo byť uvažované aj umiestnenie novej funkcie Performance centra, kde je umenie vyjadrované ľudským telom (Zimný prístav, kameňolom).
V programe konferencie mala významné miesto aj diskusia. Vo dvoch kolách diskusného fóra odzneli mimoriadne prínosné podnety predovšetkým v oblasti perspektívneho využitia výstupov skúmania problematiky občianskej vybavenosti v hlavnom meste. Za oddelenie magistrátu, ktoré sa venuje územnému plánu, prezentovala Ing. arch. Eva Balašová skúsenosti s jeho spracovávaním a napĺňaním., Ako značné negatívum súčasného stavu definovala aj absenciu prognóz a vízií v rozvoji mesta, predovšetkým v riešení spolupráce s okolím, susednými obcami a ich rozvojom. Predpokladá sa však vybudovanie takejto platformy na spoluprácu dokonca i s rakúskou stranou. Plánovanie však nevyhnutne treba posunúť do ďalších úrovní, vrátane manažovania území, v intenzívnej spolupráci širších pracovných tímov, ako aj využitia participácie prizvaných odborníkov, a to prostredníctvom diskusie o témach, profesionálne rozšírených tvorivých tímov, a to aj v prípade študentských prác. Spoluprácu takéhoto typu prezentovala aj dekanka FA. Dobrým príkladom sú výsledky, ktoré dokumentuje výstava vo vestibule fakulty, tvoriaca súčasť akcie. Na úspešné naplnenie cieľov takejto spolupráce by mali byť predovšetkým reálne a potrebné zadania a oponenti z mesta. V reakcii na otázku ku kompetenciám hlavného architekta poukázala Ing. arch. Konrad na skutočnosť, že názov funkcie samotnej nie je rozhodujúci. Napríklad vo Viedni je to politik, konkrétne „zelená“ politička, kto je za rozvoj mesta primárne zodpovedný. Dôležité sú však ciele a nástroje, ktoré majú k dispozícii. Prognóza (plán rozvoja mesta) je tam nad územným plánom. Na určenie ďalších vízií sa plánovacie oddelenia mesta spojili s univerzitou a riešia ich formou otvorených procesov, aby mohli do rozvoja viac zapojiť investorov. Bratislava síce mala 22 rokov otvorené procesy, ale žiadne ich hranice. Žiaľ, u nás na takéto riadenie mesta chýba dostatočný pracovný aparát.
Dipl. Ing. architekt Peter Gero upozornil na špecifikum Bratislavy, kde absentuje intenzívnejší interdisciplinárny prístup k riešeniu projektov. Prejavuje sa to tým, že projekty sa riešia veľmi segmentárne, ba dokonca objektovo. Je potrebné vytvoriť platformu, kde jednotlivé disciplíny plánujú spolu, čiže vytvoriť istú kultúru projektových skupín. Na druhej strane nie je správne ani preberanie cudzích príkladov, napríklad. v doprave, bez znalosti pozadia a procesu vzniku takýchto riešení. Pre Bratislavu môže byť vhodným úplne iné riešenie, a to najmä z toho dôvodu, že máme iné kultúrne pozadie a iné možnosti. V Berlíne je S-Bahn na násype v trase mestskej štruktúry zadefinovanej už možno 350 rokov. V Bratislave sa takéto možnosti postupne zlikvidovali asi práve preto, že tu (a na Slovensku všeobecne), nefunguje občianska spoločnosť. Stratila sa zodpovednosť za spoločné, všetko je rozindividualizované, čo je jednoducho zlé. Na to, aby rozvoj mesta fungoval, je však nevyhnutná aj pozícia istého koordinátora (v Bratislave napríklad hlavného architekta), ktorý by ako intendant v divadle koordinoval činnosti v stavebnom procese metropoly. Takýto v odbornom zmysle osvietený autokrat, nesúci osobnú zodpovednosť za svoje rozhodnutia, existuje vo všetkých dobre fungujúcich mestách, či už to je vo Viedni, v Hannoveri, v Hamburgu, v Brémach, alebo v Mníchove.
–>–>
Podľa architekta Žalmana sa na diskusii prejavila z hľadiska rôznorodosti jednotlivých tém nevyhnutnosť orientovať sa na problematiku špičkovej OV systematicky a dlhodobejšie a potreba pripraviť ďalší ročník konferencie s vopred špecifikovanými témami.
Podľa doc. Šimkoviča práve predpoklad následných pokračovaní konferencie umožní overovanie potrebných funkcií situovaných v konkrétnych lokalitách mesta prostredníctvom študentských prác ako výsledkov konkrétnych zadaní, koordinovaných, konzultovaných a posudzovaných zodpovednými odborníkmi mesta. Máme možnosť tieto výsledky zbierať aj za dlhšie obdobie a sprístupňovať prostredníctvom webovej stránky fakulty. Problematiku konkrétnych zadaní podľa architektky Konrad komplikuje aj absencia podkladov, resp. pracovníkov, ktorí by ich mali pre študentov pripraviť. Snahu o riešenie problémov hlavného mesta dokladuje podľa dekanky fakulty docentky Vitkovej aj zadávanie tém z problematických oblastí metropoly v urbanistických ateliéroch školy, kde ide najčastejšie o komplexný prístup k širšej problematike (napríklad brownfields, mesto a rieka a pod.). Bolo by vhodné vziať na vedomie fakt, že značne komplexný potenciál fakulty je k dispozícii, treba ho len využiť. Docentka Gregorová doplnila, že sú možnosti spracovávania jednotlivých tém aj orientáciou nielen na konkrétne zadanie ako architektonické vyjadrenie požiadavky súčasného územného plánu, ale aj ako skúmanie istej problematiky v meste.
V druhej časti diskusného fóra docentka Gregorová upozornila na nevyhnutnosť reagovať na identitu riešenej lokality, či už jej podporením, alebo transformovaním. Tak by sa vytvárali nielen individuálne, aj keď hodnotné architektonické objekty, ale by sa podporoval účinok ucelených oblastí s konkrétnou identitou. Diverzifikovanosť takýchto mestských oblastí by určite podporila pozitívne formovanie a vnímanie obrazu mesta. Bratislava by tak mala získať novú identitu, lebo identitu provinčného mesta už stratila a globálne cíteným hlavným mestom sa ešte nestala. Podporenie genia loci priestorov mesta by mala byť jedna z hlavných úloh, ktorú by mohli svojimi prácami preverovať aj študenti FA.
Docent Šimkovič tiež podporil ideu komplexnosti prístupu k riešeniu úloh v Bratislave, a to reflektovaním v troch rovinách – typologickej, priestorovo-kompozičnej a identickej. Je potrebné, aby zadania prác pre študentov mali vopred definovaný istý zámer.
Architekt Mrázek poukázal na to, že Bratislava má viacero možností dobudovania enkláv, ktoré sú priam predurčené na doplnenie obrazu mesta po funkčnej i priestorovej stránke podobne, ako je to nevyhnutné v priestore Prístavnej – Landererovej a Zimného prístavu, kde nemôže ísť len o riešenie jednotlivých vnútroblokov, ale predovšetkým mestských priestorov, najmä uličných. Práve v tejto zóne by sa naozaj mal prezentovať nový symbol hlavného mesta, možno práve aj prostredníctvom vládneho mestečka, ako to bolo prezentované v študentských prácach. Podobných lokalít treba asi vytypovať viac a skúmať formou študentských zadaní možnosti ich formovania a naplnenia obsahom tak, aby postupne vznikla ponuka rôznych riešení s rôznou funkciou v týchto mestských priestoroch pre potenciálnych investorov, developerov či vládu. Pritom by sa mala využiť interakcia viacerých študentov či ich kolektívov pri spracovávaní týchto tematických oblastí. Výsledok informácií by sa mal systematicky budovať ako digitálna databáza riešenia jednotlivých území.
Architektka Balážová upozornila na potrebu slovne jasne definovať charakter prostredia, ktorý chceme v danej lokalite prostredníctvom navrhovaných regulatívov dosiahnuť, kde by práve akademická pôda mohla značne pomôcť. Podobne boli veľmi podrobnými architektonicko-stavebnými regulatívami kedysi začiatkom 90-tych rokov popísané útvarom hlavného architekta požiadavky na takmer všetky prieluky v meste. Využívali ich nielen investori, ale aj fakulta. Dnes používame ako trochu podobný nástroj aj systém stabilizovaných území.
Architektka Končeková poukázala na to, že spolupráca s inými mestami je na vysokej úrovni napríklad už pri poskytovaní podkladov na študentské práce, ako aj ich následnej konzultácií atď. Zo strany Bratislavy však takéto iniciatívy chýbajú. Podobné skúsenosti sú však aj so záujmom o výsledky vedeckej práce na fakulte, ako na to poukázali docentka Rollová a architektka Oravcová. Na skutočnosť, že aj napriek tomu, aký je záujem orgánov mesta o spoluprácu s fakultou „vlažný“, pracovníci a študenti FA STU sa týmto témam venujú veľmi intenzívne, poukázal aj architekt Nahálka. Upozornil na výstavu Študenti FA STU pre Bratislavu, ktorá je súčasťou tejto konferencie a prezentuje vyše 50 študentských prác s tematikou hlavného mesta, predstavujúcich však iba výber z posledných 2 rokov.
Dekanka fakulty docentka Vitková zdôraznila orientáciu nielen dnešnej konferencie a jej diskusie na komplexnosť riešení našich ateliérových zadaní. Ide o možnosť prepojenia jednotlivých pedagogických tímov v ateliéroch tak, aby sme mohli ponúknuť mestu odbornú nadstavbu, ktorú nevyhnutne potrebuje. Značný potenciál pre mesto predstavujú aj témy prác študentov doktorandského štúdia. Žiaľ, širšiemu zverejňovaniu výsledkov študentských prác zatiaľ do istej miery bráni legislatíva, najmä autorský zákon, vyžadujúci vyjadrenie súhlasu študenta prostredníctvom licenčnej zmluvy.
Na záver zdôraznil perspektívu ďalších aktivít fakulty v súvislosti s naším hlavným mestom predseda vedeckého výboru konferencie docent Šimkovič. Upozornil tiež na to, že výsledky konferencie sa premietnu do vedeckých záverov, ktoré sformuluje vedecký výbor spolu s odbornými garantmi konferencie. Ich výsledné znenie bude súčasťou zborníka, publikovaného v najbližšom čase.
Závery:
Závery vedeckej konferencie ŠOVBA 2012 – Špičková občianska vybavenosť Bratislavy, konanej dňa 17. 10. 2012 na Fakulte architektúry STU Bratislava.
Účastníci konferencie sa zhodli na nasledujúcich záveroch:
Súčasná situácia v oblasti špičkových verejných stavieb v Bratislave ako hlavnom meste SR je zložitá. Z minulosti pretrváva ich deficit a existujúce zariadenia si vyžadujú nákladné rekonštrukcie pre ich prispôsobenie novým spoločenským a technickým podmienkam.
I v súčasných komplikovaných ekonomických podmienkach je potrebné, dokonca až nevyhnutné uvažovať o budúcej realizácii špičkových verejných stavieb v teoretickej a ideovej polohe. Preto sa obraciame na kompetentné štátne a samosprávne orgány, aby v spolupráci s profesionálnymi, výskumnými a vysokoškolskými organizáciami hľadali vhodné organizačné formy spolupráce na riešení ich možnej budúcej podoby tak, aby tvorili ideový podklad pre rozhodovanie o ich výstavbe v budúcnosti.
Za prioritné považujeme predovšetkým dobudovanie absentujúcich verejných budov, potrebných nielen na funkciu hlavného mesta európskeho štátu, ale aj na zvýšenie kvality života v ňom a rozvinutie jeho jedinečných a originálnych podmienok prostredníctvom nových ikonických stavieb. Hlavným cieľom je oživenie obrazu mesta a jeho významných verejných priestorov aktuálnymi prístupmi formovania verejných stavieb tak, aby sa stalo príťažlivejším miestom ako pre svojich obyvateľov tak aj jeho návštevníkov.
Na realizáciu uvedeného cieľa – dobudovať absentujúce verejné budovy – považujeme za potrebné vytvoriť koncepciu špičkovej občianskej vybavenosti v Bratislave, zohľadňujúcu pozíciu mesta na jednej z hlavných európskych rozvojových osí, ako aj výnimočnosť polohy mesta v dotyku Karpát a Dunaja s dôrazom na prezentáciou historických a novodobých hodnôt. Tieto by mali podporiť dotváranie špecifického obrazu mesta vo vzťahu k iným metropolám Európy a Podunajska s jasne vyjadreným vzťahom k identite pretváranej urbanistickej štruktúry a verejných priestorov .
Formovanie koncepcie špičkovej občianskej vybavenosti v Bratislave je potrebné riešiť vo väzbe na stratégiu a realizáciu funkčnej verejnej hromadnej dopravy a na systém kvalitných verejných priestorov. Z hľadiska druhov občianskej vybavenosti za najakútnejšie považujeme riešenie stavieb na kultúru, výskum, šport a rekreáciu. Naliehavou je i otázka lokalizácie výškových administratívnych budov a administratívnych komplexov.
Ako prvý krok k formovaniu koncepcie špičkovej občianskej vybavenosti v Bratislave odporúčame publikovanie výsledkov konferencie v tlači a v digitálnych médiách, ako aj organizovanie ďalších odborných konferencií, seminárov a workshopov. Vznikne tak priestor na diskusiu s laickou verejnosťou v záujme lepšej identifikácie a participácie občanov s navrhovanými opatreniami.
Súčasne odporúčame pokračovať v systematickom skúmaní predmetnej problematiky, priebežnej prezentácii výstupov prostredníctvom ďalších vedeckých a odborných podujatí, ale predovšetkým aktívnym preverovaním jednotlivých tém a lokalít vo forme alternatívnych riešení v ateliérových a iných prácach študentov relevantných študijných programov i v rámci spolupráce multidisciplinárnych tímov z viacerých univerzitných pracovísk.
Vedecký výbor odporúča sústrediť sa v budúcnosti na 3 východiská – oblasti vedecko-výskumnej činnosti súbežne overované formou modelových riešení v ateliérových prácach študentov, ktorými sú:
- Typologické východisko, postihujúce hlavne chýbajúce zariadenia vybavenosti a doplňujúce a overujúce nové moderné typologické druhy.
- Priestorovo-problémové východisko, analyzujúce a skúmajúce existujúce priestorové konflikty (deficity) a definujúce aktuálne problémy mesta vo vzťahu k špičkovej občianskej vybavenosti z hľadiska jej lokalizácie, funkcie, kapacity, formy.
- Koncepčné východisko, definujúce optimalizáciu charakteru, formy, kapacít a lokalizácie jednotlivých druhov špičkovej občianskej vybavenosti v štruktúre Bratislavy.
Uvedené princípy sa budú čiastočne prekrývať, ale ich jednotlivé oblasti skúmania – východiská – zostanú čitateľné.
Vedecký výbor konferencie, v Bratislave 17. 10. 2012
Rekapitulácia:
Vedecká konferencia so zahraničnou účasťou ŠOVBA 2012
Názov konferencie: Špičková občianska vybavenosť pre Bratislavu – problémy a perspektívy európskej metropoly
Vedecký výbor a odborní garanti: prof. Ing. arch. Štefan Šlachta, PhD., (SK), prof. Ing. arch. Jiří Šindlar, CSc. (Cz), Prof. Ing. arch. Peter Gál, PhD. (SK), Doc. Ing. arch. Jana Gregorová, PhD. (Sk), Doc. Ing. arch. Vladimír Šimkovič, PhD. (SK), Ing. arch. Ingrid Korad, hlavná architektka – zástupca Magistrátu hlavného mesta Bratislavy (SK), Dipl. –Ing. Peter Gero Architekt (BRD), Arch. Dipl. Ing. Stanislaus Dukat Architekt ZT GmbH (A), Ing. arch. Ľubomír Klaučo, AUREX, spol. s. r.o., (SK), Ing. arch. Pavol Mrázek, MARSET, s. r. o., (SK)
Organizačný výbor: doc. Ing. arch. Vladimír Šimkovič, PhD., Ing. arch. Eva Oravcová, PhD., Ing. arch. Pavel Nahálka, PhD., a kol. Ústavu architektúry občianskych budov Fakulty architektúry STU
Dátum a miesto konania konferencie: 17. 10. 2012, Fakulta architektúry STU, Námestie slobody 19, 812 45 Bratislava.
Výstava: Výstava študentských prác „Študenti FA STU pre Bratislavu“ – sprievodné podujatie ku konferencii, konanej v termíne 17. 10.– 31. 10. 2012. vo vstupných priestoroch Fakulty architektúry STU. Kurátor výstavy: Ing. arch. Pavel Nahálka, PhD.
Zborník: Pri príležitosti konania konferencie bude následne vydaný recenzovaný vedecký zborník vybraných príspevkov (výtlačok s ISBN, príprava a zostavovateľ: Ing. arch. Eva Oravcová, PhD, Ing. arch. Pavel Nahálka, PhD.). Príspevky publikované v Zborníku boli vybrané vedeckým výborom konferencie na základe vopred zaslaných abstraktov.
Autori:
Ing. arch. Pavel Nahálka, PhD., Ing. arch. Eva Oravcová, PhD., doc. Ing. arch. Vladimír Šimkovič, PhD.
Foto: Matej Kováč
