Na pocitoch záleží. V budúcnosti môžu pomôcť pri plánovaní miest

Participácia je proces aktívneho zapájania sa do života v rôznych oblastiach na rôznych úrovniach – od informovania, konzultácií až po skutočné spolurozhodovanie. Z hľadiska tvorby mestského urbanizmu je ideálnym spôsobom, ako tvoriť mesto s ohľadom na potreby jeho obyvateľov, a teda je aj podstatným argumentom navrhovacieho procesu. V digitálnej dobe sa teda núka elektronický spôsob mapovania a zberu dát – pocitov.

Vo svete zrýchlenej urbanizácie sa stáva plánovanie a správa miest stále väčšou výzvou pre verejnú správu. Či už ide o znižovanie vplyvov zmeny klímy, zlepšovanie dopravnej infraštruktúry, či podporu sociálnej udržateľnosti, lokálne úrady čelia novým a stále sa meniacim podmienkam.

V rámci týchto problémov sa javí ako kľúčové navrhovať a aplikovať riešenia, ktoré slúžia záujmom obyvateľov (Jacobs 1961) a reagujú na špecifické potreby jednotlivých častí mesta. Tento prístup v posledných rokoch zmenil pohľad na plánovanie a umožnil lepšie začlenenie občianskej angažovanosti do plánovacej praxe.

Návrh participatívnych metód s dosahom na čo najširšiu verejnosť sa tak stáva kľúčovým prvkom pri plánovaní mestských štvrtí a implementácii projektov do rozvoja obce. Mesto sa dostalo do centra rozvoja, zmeny, ale i analýzy a výskumu spoločnosti. To nám umožňuje uvažovať o formulácii nových možných prístupov k plánovaniu a tvorbe mesta pod vplyvom zrýchlených zmien. Tie by mali brať do úvahy empirické poznatky, zároveň však pracovať s modernými technológiami a prístupmi, ktoré so sebou prináša industriálna revolúcia 4.0.

Mentálne mapy

Pocitové mapy, ako podskupina mentálnych máp, sú nástroj na participatívne mapovanie, plánovanie a tvorbu mesta (Paulíniová 2017). Tento nástroj ponúka možnosť aktívneho zapojenia občanov do zberu informácií a názorov o meste, jeho verejných priestoroch či budovách. Myšlienka je postavená na princípe tzv. GeoParticipácie (Panek 2015). Občania sa zapájajú do participatívnych procesov prostredníctvom priestorových nástrojov (máp/modelov), do ktorých vkladajú svoje odpovede či postrehy.

Fungovanie je jednouché a pomerne intuitívne. Účastníci mapovania postupne označujú body alebo línie na mape mesta a majú možnosť vložiť aj komentár, ktorý pomáha vyhodnotiť zámer daného výberu. Pocitové mapy, ako metóda participatívneho získavania údajov, do veľkej miery závisia od dobrej identifikácie tém a následne od formulácie kladených otázok.

Pomocou tohto nástroja je možné zhromaždiť obrovské množstvo veľmi cenných kvalitatívnych údajov. Pri práci s pocitovými mapami treba mať na pamäti, že finálny výstup odráža schopnosť angažovať ľudí do zberu informácií. Na to je nevyhnutné, aby sa mesto stalo dôveryhodným partnerom a komunikovalo jasne a zrozumiteľne svoje ciele a plány.

Zber a analýza dát ako cesta k lepším zajtrajškom

Projekt vznikol ako podporný nástroj pre tvorbu Manuálu verejných priestranstiev mesta Prešov. Cieľom bolo použiť nástroj, ktorý uľahčí participatívny zber dát na úrovni mesta a pomôže skvalitniť výsledný materiál. Spolu s platformou Verejné priestory má za cieľ prispieť k nárastu záujmu o verejné priestory na celonárodnej úrovni.

Projekt zastrešuje portál ÚzemnéPlány.sk a architektonické štúdio Atrium. V súčasnosti sa spracúva nová platforma v spolupráci s Futuristiq, ktorá okrem priateľskejšieho rozhrania prinesie aj novinky pri zadávaní vstupov a zároveň uľahčí analýzu.

Pocitové mapy, ako platforma pre participatívne mapovanie, ale i tvorbu mesta, sú založené na online a offline prístupe. Platforma stavia na princípe MyData – „moje dáta“ (Poikola et. al. 2014). Účastníci sú do procesu aktívne zapojení a stávajú sa z nich senzory problémov a nevyužitých potenciálov mesta. Online prístup je postavený na digitálnej platforme.

Účastníci zakreslia body, čiary alebo plochy na mape vybraného mesta podľa typu zvolenej otázky či podnetu. Takto zadané miesta predstavujú geograficky „referencované“ odpovede. Účastníci majú navyše možnosť vyjadriť sa k svojmu výberu, čo pomáha lepšie pochopiť jeho dôvod. Panel s komentármi je možné meniť podľa typu mapovania a zároveň aplikovať možnosť preddefinovaných komentárov. Online digitálny prístup pomáha zhromažďovať širokú škálu vstupov naprieč rôznymi demografickými skupinami.

Online + offline

Offline prístup (alebo osobná účasť) pomáha iniciovať diskusiu medzi účastníkmi procesu – či už v rámci mapovania, alebo samotnej tvorby. Proces preto často pomáha získať kvalitnejšie informácie, ale aj predísť možným konfliktom záujmov hneď na začiatku. Offline prístup pomáha iniciovať interakciu konštruktívnejším spôsobom, počet vstupov je však často obmedzený na užší počet účastníkov.

Fúzia online a offline prístupu je ideálnym spôsobom, ako nielen komunikovať možný projekt, ale taktiež získať čo najkvalitnejšie informácie od obyvateľov. Objektivita zhromaždených údajov stúpa s vyšším počtom účastníkov naprieč rôznymi demografickými a sociálno-ekonomickými skupinami. Pocitové mapy umožňujú mapovať obraz mesta na úrovni celku i detailu.

Mapovania zatiaľ prebiehali v roku 2018/2019, pričom do prvého mapovania sa zapojilo 22 slovenských miest, presnejšie 4 470 respondentov, ktorí zaniesli 68 642 pocitov. Podarilo sa nám spolupracovať aj na klimatickom pocitovom mapovaní v mestách Žilina a Košice v roku 2019. V súčasnosti (rok 2020) sa mapuje v Poprade, Bardejove, Snine, Rožňave a Galante. Počas pandémie Covid-19 sme v spolupráci s mestom Bratislava pripravili Pocitovú mapu Covid-19, ktorá však skončila bez úspechu z dôvodu slabej medializácie zo strany mesta.

Človek a jeho mesto

Ľudia sú s mestským prostredím nevyhnutne spätí a svojím spôsobom vytvárajú jeho obsah. Dualizmus tohto vzťahu vytvára príležitosť na rozvoj komplexnejšieho prepojenia človeka a priestoru. Podstatným elementom je kontext, ktorý môžeme chápať aj ako miesto. Zatiaľ čo urbánne teórie chápu miesto ako geografické umiestnenie, ale taktiež ako súhrn fyzických elementov, jeho sociálna vrstva je spojená s nehmotnými hodnotami.

Za úspešný verejný priestor tak môžeme považovať taký, ktorý obsahuje sociálny život a je nav­števovaný verejnosťou (Gehl a Svarre 2013). Dobré verejné priestory tak musia byť atraktívne, oživené verejným pohybom a prepravou, dostupné, príjemné a bezpečné. Priestorové usporiadanie síce ovplyvňuje ľudské správanie a výber, avšak nie je jediným determinantom mestského života.

Kľúčovú úlohu hrajú ľudské aktivity a vzťahy. V rámci vytvárania vzťahu k miestu zohrávajú silnú úlohu tie časti mozgu – place cells – ktoré sa aktivujú pri pohybe v prostredí a vytvárajú mentálnu mapu v našej mysli (Yu et. al. 2017).

Emócie v pamäti

Pamäť teda hrá kľúčovú úlohu pri rámcovaní prostredia a vytváraní vzťahu. Ten môže byť ďalej podporený a znásobený príbehom alebo vyvolanou emóciou. Ľudia si totiž pamätajú tie miesta, ktoré v nich zanechávajú silný pocit radosti, hnevu, strachu a pod.

Neurologické štúdie ďalej ukazujú, že emócie sa v priestore prejavujú predtým, než si ich uvedomíme (Eberhard 2008), a že ľudské vnímanie priestoru a emócie sú nerozlučne späté so senzorickým vnímaním prostredia (Schreuder et. al. 2016). Emócie v priestore sú tiež spojené so samotným rozhodovaním, ako aj so sociálnym správaním.

Informácie o tom, ako prostredie ovplyvňuje emócie u jednotlivcov, nie sú však doteraz úplne pochopené. Toto poznanie sa však javí ako zásadný faktor pri pochopení ľudskej interakcie s priestorom. Je schopné poskytnúť architektom a dizajnérom návod na to, ako navrhnúť priestor tak, aby stimuloval pozitívne emócie.

Nástroj samospráv

Pocitové mapy slúžia práve na identifikáciu emócií užívateľov z jednotlivých priestorov. Štruktúrované a vyhodnotené dáta sú vhodné ako podkladový materiál pre rozsiahlejšie analýzy a porovnávanie s inými dátovými setmi. Kombinácia kvantitatívnych dát a kvalitatívnych výstupov z pocitových máp pomáha bližšie špecifikovať problémy a potenciál z pohľadu koncových užívateľov.

Takto získané informácie pomocou pocitových máp vytvárajú jeden z podporných podkladov na plánovanie investičných akcií, vytváranie koncepcií dopravy či zelene, čím podporujú demokratickejšiu tvorbu mestského prostredia. Táto jednoduchá metóda dáva ľuďom nástroj na ovplyvnenie plánovania, tvorby a správy mesta na miestnej či celospoločenskej úrovni.

Hlavnou výhodou projektu s týmto prístupom je možnosť kombinácie digitálnej platformy s analógovou formou „face to face“, participáciou „tvárou v tvár“, ktorá dáva možnosť priamo konfrontovať rôzne záujmové skupiny a dosiahnuť dialóg. Platforma ďalej umožňuje samosprávam skvalitniť komunikáciu medzi mestom a občanmi a posilniť ich dôveru vo fungovanie samosprávy.

Urbanistická tvorba pomocou dát

Výstupy z mapovania pocitovými mapami sú súčasťou širšieho výskumu na Fakulte architektúry STU v Bratislave, ktorý sa zameriava na uchopenie problematiky merateľnosti prostredia, jeho kvality a nastavenia parametrov určujúcich rámec pre jeho budúcu tvorbu.

Výskum tak stavia na hypotéze, že dáta je možné integrovať do komplexného nástroja urbanistickej tvorby, ktorý umožní flexibilnejšie plánovanie založené na merateľnosti mestského prostredia. Koncept otvoreného plánovania má za cieľ spojiť empirické poznatky stavby mesta, ktoré sa vyvíjali stáročiami, s možnosťami, ktoré ponúkajú digitálne technológie. Cieľom by tak malo byť vytvorenie inovatívneho prístupu k tvorbe mesta založeného na merateľných parametroch.

V princípe hovoríme o nástrojoch, ktoré by pomáhali plánovať mesto v reálnom čase rámcovaním vyššie spomenutých parametrov namiesto statického a neflexibilného určovania funkcií a indexov. To by sa malo dosiahnuť kombináciou dátovej analýzy (v reálnom čase) s následnou simuláciou vplyvu zásahu podľa nastavených parametrov. Overovacím článkom celého procesu by sa stal Agent Based Modelling, experimentálny systém založený na vytvorení syntetických užívateľov priestoru.

Interaktívne dotykové technológie, napríklad obrazovky, ale predovšetkým interaktívny fyzický model, napríklad CityScope (Zhang 2017), sa javia ako dobrý nástroj aplikovateľnosti otvoreného plánovania do praxe. Takéto dotykové modely tak fungujú na princípe premietania parametrov na svoj povrch, pričom zmenou premennej (budovy, časti verejného priestoru a pod.) dochádza k prepočítaniu parametrov a následnému vyhodnoteniu, či daný zásah spĺňa alebo nespĺňa komplexné požiadavky.

Bibliografia

Eberhard, J. P. (2008). Brain landscape the coexistence of neuroscience and architecture. Oxford University Press, Oxford.
Gehl, J.; Svarre, B. (2013). How to study public life. Island Press, Washington.
Jacobs, J. (1961). The Death and Life of Great American Cities. Random House. New York.
Panek, J. (2015). Emotional Mapping and Emotional Maps as Tools for Community
Based Decision-Making. 27th ICC 16th Int. Colloq. Maps Connecting the World.

Pauliniová, Z. (2017). Minulosť pre budúcnosť – Ako lepšie porozumieť mestu. PDCS. Bratislava.
Poikola et. al. (2014). My Data – A Nordic Model for human-centered personal data managment and processig. Ministry of Transport and Communications. Helsinky.
Schreuder, E.; et. al. (2016). Emotional Responses to Multisensory Environmental Stimuli. SAGE Open. 6.
Yu, J. et. al. (2017). Distinct hippocampal-cortical memory representations for experiences associated with movement versus immobility. eLife 2017;6:e27621.
Zhang, Y. (2017). CityMatrix – An Urban Decision Support System Augmented by Artificial Intelligence. Master thesis at MIT Media Lab.