V Bratislave sme si ešte nestihli zvyknúť na to, že infraštruktúrne projekty a veľké verejné investície môžu vychádzať zo súťaže návrhov, kde svoj názor vyslovia odborníci – urbanisti, architekti či dopravní inžinieri. Hneď prvá takáto súťaž o petržalskej električke priniesla viac otáznikov ako odpovedí.
Mesto, ale aj miesto pre život by mali spĺňať všetky aspekty trvalo udržateľného rozvoja. Len vtedy môžeme hovoriť o dobrej kvalite života. Je pridrsné povedať, že každý z nás teda žije v nekvalitnom prostredí. No pre mestá aj miesta je dôležité, aby sa k týmto princípom aspoň približovali a svoj ďalší rozvoj podriaďovali týmto zásadám.
Myšlienka prekrytia Einsteinovej ulice s rušnými komunikáciami, ktoré okrem neďalekého Dunaja skutočne oddeľujú Petržalku od ostatných častí mesta, vznikla spontánne pred niekoľkými rokmi. Architekti Tomáš Šebo a Igor Lichý kvôli inému svojmu projektu navštívili Hamburg, kde vďaka Hafen City vznikol zaujímavý nápad.
Pojem zahusťovanie má v ponímaní verejnosti zväčša negatívny význam. Z pohľadu laika zahusťovanie môže pripomínať pridávanie vágnej hmoty, asi ako keď zahusťujete omáčku až sa z nej stane nepožívateľná guča. Nekontrolované zahusťovanie mesta môže, žiaľ, priniesť rovnaký výsledok.
Drevo ako stavebný materiál nachádza v mestskom priestore stále širšie uplatnenie. V susednom Rakúsku vznikajú z dreva okrem prestavieb, prístavieb a nadstavieb aj rozsiahlejšie viacpodlažné komplexy budov. Rozvoj celej mestskej časti z dreva s bytovými, kancelárskymi a obchodnými budovami momentálne prebieha v deviatej mestskej štvrti na juhu mesta Graz.
Ukryté v parku pod korunami vysokých stromov sa nachádza ihrisko Nová doba. Viacúčelový oddychový areál nadväzuje na rovnomenný obytný súbor a je určený nielen deťom, ale aj dospelým a seniorom.
Ak dnes cudzinec v Bratislave hľadá city centre, ľudia sú schopní poslať ho do nákupného centra. Čo sa stalo so skutočnými historickými jadrami miest? Býva tam niekto? Dá sa tam podnikať? A načo tam ísť, keď nieto kde parkovať?
Budúcu podobu nábrežia a jeho prepojenie s centrálnou mestskou zónou pripravuje mesto Trenčín formou urbanistickej súťaže, ktorá má byť vypísaná začiatkom roku 2014. Do súťaže chce mesto pritiahnuť aj medzinárodné riešiteľské tímy.
Právo na dostupnosť priameho slnečného žiarenia a denného svetla do budov je známe už z obdobia Rímskej ríše. Neskôr sa explicitne „právo na slnko“ neuplatňovalo takmer nikde a tak je to vo väčšine vyspelých štátov dodnes.
Čo je to dizajn? Aká je jeho hodnota? Aká je budúcnosť Hurbanových kasární? Odpovede na tieto otázky nachádzame v invenčných návrhoch študentov Vysokej školy výtvarných umení a Fakulty architektúry STU v Bratislave.
Na pôde Fakulty architektúry STU v Bratislave sa v uplynulom období konalo viacero akcií, súvisiacich s budúcnosťou nášho hlavného mesta. Jedným z významných podujatí bola vedecká konferencia prebiehajúca pod názvom „ŠOVBA 2012_ Špičková občianska vybavenosť Bratislavy – problémy a perspektívy európskej metropoly“.
Po takmer dvoch rokoch trvania rekonštrukčných prác sa občania a návštevníci mesta Humenné dočkali ukončenia jeho premeny. Cieľom projektu pod názvom Stavebné úpravy a rekonštrukcia južnej časti Námestia slobody bola komplexná revitalizácia prostredníctvom skvalitnenia stavu verejných priestranstiev.
Európske hlavné mesto kultúry je prestížny titul, ktorý udeľuje Európska komisia mestám členských štátov EÚ od roku 1985. Od roku 2009 titul získavajú vždy dve mestá, jedno z pôvodných krajín únie a jedno z nových členských štátov. Košice so svojím projektom Interface 2013 sú zo slovenských miest prvé, ktoré sa týmto titulom môžu popýšiť.
Ako vytvoriť v štruktúre mesta prepojenia, ktoré budú aktivovať a prekrvovať jeho časti? Môžu nové zásahy prevziať úlohu ciev, ktoré rozprúdia čerstvú krv v organizme mesta? Tieto a mnoho iných otázok si kladú autori multižánrového projektu Mluvící města Bibiana Beňová a Michael Kaboš. Prvé náčrty predstavili na jednom zo stretnutí o dialógu starej a novej architektúry na pôde Spolku architektov Slovenska. Nedalo mi a chcela som sa dozvedieť viac.
Bratislavské Kamenné námestie netreba zvlášť predstavovať. Je to exponovaný priestor v centre mesta. Napriek tomu, že dominantná stavba obchodného domu je ocenenou architektúrou konca šesťdesiatych rokov 20. storočia, je neodškriepiteľným faktom, že územie dnes nepôsobí veľmi reprezentatívnym dojmom. Na príčiny tohto stavu a na možné riešenie sme sa opýtali tých najkompetentnejších.
