Middlesbrough: Región, ktorý medzi prvými pocítil dôsledky deindustrializácie
Anglický Middlesbrough a jeho okolie v súčasnosti patrí medzi najchudobnejšie mestá a regióny v Anglicku. Sever ostrovnej krajiny je celkovo zaostalejší kvôli prevažne zanikajúcemu ťažkému priemyslu, ktorý len pomaly nahrádzajú nové odvetvia.
Kvôli mnohým problémom, ktoré sa nedarí rýchlo riešiť, tu bola napríklad počas referenda o Brexite veľmi vysoká miera podpory odchodu Británie z Európskej únie. Mesto a región si však určite zaslúži pozornosť sveta, pretože ide o jedno z miest, kde sa industriálna revolúcia začala a spôsobila obrovský rozmach.
No na druhej strane, aj vďaka globalizácii, muselo Middlesbrough ako jedno z prvých miest na svete prejsť (a stále prechádza) takzvaným procesom deindustrializácie. Ostatné mestá, ktoré deindustrializácia ešte len čaká alebo ňou tiež v súčasnosti prechádzajú, by sa určite mali pozrieť do histórie Middlesbrough a poučiť sa z chýb, ale aj vydarených krokov regionálneho rozvoja tohto mesta.
Železné mesto
Cez mesto Middlesbrough preteká rieka Tees. V 19. storočí sa tu vo veľkom začala ťažiť železná ruda. Vďaka svojej prímorskej polohe to bolo ideálne miesto aj na následné spracovanie rudy. Prístup k rieke a moru umožnil, aby sa produkty tejto suroviny začali vyvážať do celého sveta.
Koncom 19. storočia patrila mestu takmer tretina produkcie surovej rudy celého Spojeného kráľovstva. Kvôli tomu tu vzniklo veľké množstvo pracovných miest, ktoré prilákali migráciu z Írska, Walesu, Škótska, ale aj zo zámoria. Začiatkom 20. storočia už Middlesbrough produkoval takmer tretinu celej produkcie hutníckeho priemyslu.
V druhej polovici 20. storočia žilo v meste už takmer 100-tisíc ľudí, čo je vysoký nárast oproti ôsmim tisíckam z predošlého storočia. Okrem fabrík sa tu koncentrovali aj sídla v tom čase bohatých spoločností. Otvorili sa pobočky bánk, prístav prekvital a vyvíjali sa nové technológie.
Bohatstvo, ktoré mesto pozdvihlo, spozorujete aj počas prechádzky miestnymi ulicami. Staré železničné stanice, mimochodom jedny z prvých na svete, sú zdobené veľkým množstvom kovových prvkov. Zvyšky prítomnosti kovového impéria vidieť po celom meste.
S globalizáciou začal prichádzať úpadok mesta
Úpadok mesta bol pomalý a dlhý, no pravdepodobne neodvrátiteľný. Zaujímavú myšlienku povedal riaditeľ miestneho inovačného hubu Chris McDonald (Material Processing Institute):
“Je jednoduché povedať, na to, aby sa predišlo tejto katastrofe, treba diverzifikovať priemysel. Avšak, čo to znamená v praxi? Pre mestá a regióny je oveľa efektívnejšie sústrediť sa na jeden sektor a byť v ňom najlepší, ako mať takých sektorov niekoľko. To nie je úplne realistické.”
Riaditeľ Chris McDonald tiež načrtol jedného z vinníkov aktuálnej situácie mesta. Podľa neho teória konzervatívcov, ktorí sú aktuálne pri moci a presadzujú myšlienky typu – čo vieme lacnejšie do krajiny doviesť ako vyprodukovať, radšej importujme – zohľadňujú najmä rast HDP a nezohľadňujú kvalitu života ľudí. Podľa neho takýmto spôsobom bude Londýn len ďalej niekoľkonásobne rásť a regióny ako Teeside budú ešte zaostalejšie.
Niektoré susedstvá v meste patria k najchudobnejším a najzaostalejším v krajine. Majiteľom domov sa ekonomicky často neoplatí investovať do opravy alebo developerom budovať nové projekty, keďže dopyt je nízky a tým pádom aj ziskovosť takýchto projektov.
Dôsledok Brexitu na rozvoj mesta
V meste sa nachádza už spomínaný inkubačný hub, ktorého cieľom je umožniť menším technologickým firmám scaleupovať a skúšať ich produkt. Sami o sebe tvrdia, že sú niečo ako univerzita, akurát ich výskum je “predateľný a uplatniteľný”.
Hub v Middlesbrough spolu s univerzitou do mesta prilákali niekoľko firiem, ktoré sú radi za možnosť robiť výskum a skúšať nové produkty. Pred Brexitom bol súčasťou siete podobných hubov po Európe. Dokopy ich je približne päť.
Ako hovorí riaditeľ tejto inštitúcie, Brexit spôsobil, že im ubudli financie a partnerstvá boli čiastočne narušené. Sami ešte nevedia, ako konkurencieschopní budú môcť byť bez týchto väzieb, kde sa každý hub špecializuje na konkrétny typ výskumu.
Paradoxne, napriek tomu, že miestni boli prevažne za Brexit, regióny ako Middlesbrough sú jedny z najviac postihnutých odchodom z EÚ. Kvôli tomu sa odňala takmer úplne možnosť financovania regeneračných projektov zo zdrojov tohto smeru. Peniaze zo strany národného parlamentu nestačia ani zďaleka na riešenie problémov, ktorým tu musia čeliť.
Aké kroky mesto podniká?
V prvom rade, hlavným aktérom, ktorý v meste stále drží mladých ľudí a talenty, je miesta univerzita. Tá v spolupráci s firmami vytvorila niekoľko programov a hubov, kde sa snažia vyvíjať nové technológie.
Ďalším krokom, ktorým sa mesto chcelo dostať z priečky najhoršieho miesta na život v Anglicku, tak trochu Middlesbrough okopíroval španielsku Valenciu. V centre vybudovala radnica galériu súčasného umenia a obrovský park.
Galéria síce nie je architektonicky zaujímavá až takým spôsobom, ako tá vo Valencii, no podľa miestnych to výsledky prinieslo. Ľudia majú priestor na kultúrne vyžitie, pričom galéria sa tiež stala hubom kreatívneho priemyslu a láka aj turistov z okolia. V neposlednom rade sa podieľa aj na lepšom obraze mesta.
Za spomenutie tiež stoji jeden z pilotných projektov tohto regiónu, ktorý sa snaží byť najväčším a prvým svojho druhu na svete (NET ZERO TEESIDE – Carbon Capture Project). V skratke ide o to, že emisie, ktoré firmy v miestnom priemyselnom parku vytvoria, budú vtlačené naspäť pod zem a tým pádom spoločnosti ušetria nemalé finančné prostriedky, vďaka čomu budú viac konkurencieschopné.
Dôležitým aspektom budúceho úspechu je určite spolupráca mesta s dobrovoľníkmi, umelcami a ďalšími aktérmi, ktorým na regióne záleží. Mesto im dáva priestor, v rámci možností aj finančnú podporu a na oplátku, títo aktéri vytvárajú rôzne kreatívne projekty, ktoré riešia kultúrne a socioekonomické problémy.
Middlesbrough ešte ani zďaleka nemá vyhraté. Čaká ho dlhá cesta, no jeho príbeh určite stojí za preskúmanie, aby sme boli schopní vyvarovať sa chybám pri deindustrializacii v iných častiach sveta a v iných mestách.
