Jozef Králik: Nespochybňujem plánovanú rekonštrukciu popradského námestia, len spôsob, akým (ne)bola komunikovaná s verejnosťou
Martina Gregová Pripravovanú rekonštrukciu Námestia sv. Egídia sprevádzajú viaceré kritické ohlasy. Verejnosť kritizuje nedostatok zelene aj rušenie letných terás. O projekte sme sa porozprávali s rodeným Popradčanom a architektom Jozefom Králikom, ktorý exkluzívne pre ASB porozprával o najväčších úskaliach plánovanej rekonštrukcie.
O rekonštrukcie Námestia sv. Egídia v Poprade sa hovorí už niekoľko rokov. Koncom minulého roka však samospráva oznámila významný míľnik v projekte. Minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR Samuel Migaľ podpísal s primátorom mesta Antonom Dankom garančný list o podpore projektu.
Po dlhšom čase tak projekt, ktorého urbanisticko-architektonická štúdia bola mestu odovzdaná už v roku 2019, opätovne vzbudil záujem odbornej aj laickej verejnosti. Napriek tomu, že samotná obnova verejného priestoru s výraznými historickými dominantami môže byť na prvý pohľad vnímaná ako pozitívny krok pre mesto, zaznievajú aj kritické stanoviská.
Tie nespochybňujú potrebu rekonštrukcie ako takej, ale poukazujú na spôsob, akým je projekt koncepčne pripravený, presadzovaný a (ne)komunikovaný verejnosti. Medzi tieto názory patrí aj stanovisko Občianskeho združenia Spolu tvoríme Poprad, vedeného architektom Jozefom Králikom.
Rodený Popradčan, s pracovnými úspechmi (aj) v ďalekom Dubaji, exkluzívne pre ASB porozprával, ako vníma súčasný stav námestia, čo považuje za najväčšie úskalia celého projektu aj ako prebiehala diskusia s verejnosťou.
Mohli by ste v krátkosti priblížiť svoje odborné zázemie, vzdelanie a prípadne projekty na ktorých ste sa v minulosti podieľali?
Volám sa Jozef Králik, som rodený Popradčan. V Poprade som vyrastal a žil až do začiatku štúdia na Fakulte architektúry Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Po ukončení štúdia som dostal možnosť odísť za prácou do Spojených arabských emirátov, kde som následne desať rokov pôsobil ako (senior) konceptuálny architekt vo viacerých medzinárodných architektonických ateliéroch.
V roku 2021 som sa spolu s rodinou vrátil na Slovensko, do rodného Popradu. Po zložení autorizačnej skúšky som založil vlastný architektonický ateliér KRALIK. Partners s.r.o. Súčasťou mojej profesijnej identity je aj aktívny záujem o verejný priestor a kvalitu mestského prostredia. Aj preto sme pred dvoma rokmi založili občianske združenie Spolu tvoríme Poprad, ktorého cieľom (mimo iného) je podporovať odbornú a komunitnú diskusiu o smerovaní mesta a kvalite jeho verejných priestorov.
Ako rodený Popradčan si určite spomínate na to, ako vyzeralo Námestie sv. Egídia kedysi. Akú úlohu v rámci mestského života zohrávalo a čo sa zmenilo za posledných 20 – 30 rokov?
Námestie sv. Egídia prešlo komplexnou rekonštrukciou v období približne v roku 1998. V tom období plnilo námestie významnú spoločenskú a obchodnú funkciu. Pravidelne sa tu konali sezónne trhy, zamerané najmä na predaj spotrebného tovaru, ako boli hudobné nosiče, odevy či iný drobný tovar. S postupným zvyšovaním životnej úrovne obyvateľov a zmenou spotrebiteľských návykov však tieto aktivity prirodzene stratili dopyt a postupne zanikli.
Ako hodnotíte súčasný stav Námestia sv. Egídia? Ktoré jeho nedostatky považujete za najzásadnejšie?
V súčasnosti vykazuje námestie viacero systémových nedostatkov. Postupne dochádza k útlmu jeho prirodzenej mestskej vitality. Zreteľne pribúdajú neobsadené priestory určené na prenájom, pričom dlhodobo zostávajú bez využitia. Zároveň sa mení štruktúra prevádzok, ktoré na námestí vznikajú.
Dominujú najmä prevádzky s nízkou pridanou hodnotou z hľadiska kvality verejného priestoru a pobytových funkcií (záložne, secondhandy, …). V dôsledku týchto trendov námestie postupne stráca svoju atraktivitu ako prirodzené centrum spoločenského života mesta.
V priestore sa prirodzene nachádzajú budovy rôznych historických období. Takáto rôznorodosť sama o sebe nie je problémom, pokiaľ je čitateľná a kultivovane spravovaná. Problémom sa však stala nejednotná forma rekonštrukcií a renovácií jednotlivých objektov a parterov, ktorá viedla k výrazovej fragmentácii priestoru. Vznikol tak nesúrodý mix riešení – od rozsiahlych presklených fasád, cez použitie klinkerových obkladov až po historické povrchy a detaily – bez spoločného materiálového alebo architektonického rámca.
A čo vizuálny smog? Do akej miery sa mu venuje urbanisticko-architektonická štúdia, ktorá slúži ako podklad pre plánovanú rekonštrukciu?
Vizuálny smog je významným negatívnym javom, prejavujúci sa nekontrolovaným umiestňovaním reklám, logotypov, svetelných prvkov a bannerov. Tieto zásahy pôsobia mimoriadne rušivo a zásadne znižujú kultúrnu a pobytovú hodnotu námestia. Projekt rekonštrukcie sa tejto problematike prakticky nevenuje a uvedený aspekt obchádza.
Absentuje základný regulačný nástroj v podobe manuálu verejného priestoru, ktorý by jasne definoval rámcové pravidlá pre úpravy fasád a parteru. Ide o jednu z kľúčových otázok, ktorú je nevyhnutné riešiť, ak má mať obnova námestia dlhodobý, systémový a kultivovaný dopad na jeho celkový vzhľad a fungovanie.
V dnešnej dobe zohráva kľúčovú úlohu pri tvorbe verejných priestorov mesta aj parkovanie. Ako by ste ohodnotili súčasný stav v tomto ohľade?
Verejnosť si zvykla na možnosť zaparkovať automobil bezprostredne pri vstupe do obchodu, čo historické námestie nedokáže v porovnaní s nákupnými centrami ponúknuť. Jeho dostupnosť z parkovísk je v mnohých prípadoch nevyhovujúca a parkovanie je navyše spoplatnené od prvej minúty, čím sa výrazne znižuje jeho konkurencieschopnosť.
Ide o vážny, no riešiteľný problém, ktorý si vyžaduje koordinovaný a koncepčný prístup všetkých dotknutých aktérov. Jednou z teoretických možností je vybudovanie podzemných parkovacích kapacít s časovo zvýhodneným parkovaním, čo je však z hľadiska realizovateľnosti a ekonomiky mesta málo pravdepodobné. Reálnejšou cestou je preto prispôsobenie sa aktuálnemu životnému štýlu obyvateľov a cielená zmena funkčnej a obsahovej skladby parteru.
Prejdime k samotnému projektu rekonštrukcie Námestia sv. Egídia. Ako počas uplynulých rokov prebiehala komunikácia mesta so širokou verejnosťou?
Mesto Poprad v priebehu rokov nezverejňovalo ucelené informácie o projekte, jeho koncepcii, rozsahu, etapizácii ani o predpokladaných dopadoch na verejný priestor a každodenný život v centre mesta. Verejnosť mala k dispozícii len obmedzený počet vizualizácií, bez primeraného odborného a vecného vysvetlenia.
Zároveň je potrebné konštatovať, že k projektu neprebehla žiadna riadna verejná diskusia ani odborná prezentácia. Výnimku tvorila séria stretnutí s primátorom v priebehu minulého roka, v rámci ktorých bola téme rekonštrukcie námestia venovaná len približne desaťminútová časová dotácia, po ktorej sa pozornosť presunula na otázky a individuálne podnety občanov. Takýto rozsah komunikácie nemožno považovať za adekvátne predstavenie projektu zásadného významu pre historické jadro mesta.
Vo svojich videách na sociálnych sieťach o pripravovanej rekonštrukcii venujete pomerne veľkú časť problematike rušenia letných terás na námestí. Aký je váš názor na navrhované riešenie v tomto ohľade?
Úprimne ma prekvapil ľahostajný prístup návrhu k problematike letných terás, hoci ide o jeden z kľúčových prvkov, ktoré zásadným spôsobom ovplyvňujú životaschopnosť námestia, najmä počas letných mesiacov.
Skutočnosť, že značná časť dlhodobo etablovaných terás má byť odstránená alebo že im návrh prakticky znemožňuje ďalšiu existenciu, je dôsledkom toho, že s nimi nebolo systematicky uvažované už v procese návrhu. Projekt sa zameral predovšetkým na fyzickú úpravu námestia, bez adekvátneho zohľadnenia jeho každodennej prevádzky. Ide o krok, ktorý môže mať dlhodobé negatívne urbanistické, ekonomické aj spoločenské dôsledky.
Projekt rekonštrukcie výrazným spôsobom mení aj niektoré cyklistické a pešie ťahy. Čo môžu Popradčania očakávať?
Za jednu z najzásadnejších chýb plánovanej rekonštrukcie považujem odstránenie cyklistickej trasy z priestoru námestia. Aj keď jej súčasná podoba bola riešená len formou vodorovného značenia, oprávnene som očakával, že rekonštrukcia prinesie kvalitné a bezpečné riešenie – napríklad formou výškového oddelenia, prípadne doplnením zeleného pásu.
V prípade, že mesto po rekonštrukcii námestia pristúpi k opätovnému zákazu pohybu bicyklov a kolobežiek na námestí, ako to bolo pred pár rokmi, je vysoko pravdepodobné, že značná časť ľudí sa mu začne vyhýbať a zvolí alternatívne trasy a priestory, ktoré sú pre nich dostupnejšie a komfortnejšie. Takýto krok je kontraproduktívny a môže ešte viac prispieť k vyľudňovaniu historického jadra mesta.
Domnievate sa, že predstavený návrh dostatočne spĺňa požiadavky na bezbariérovosť verejného priestoru?
V návrhu rekonštrukcie absentujú podklady, ktoré by preukazovali systematické a koncepčné uplatnenie princípov bezbariérovosti a univerzálneho dizajnu. Osobitne problematická je situácia na južnej strane námestia, kde sú vstupy do obchodov a prevádzok síce dodatočne vybavené individuálnymi rampami, tieto sú však riešené nesúrodo, s rozdielnymi sklonom, dĺžkou a technickou kvalitou, často len ako kompromisné doplnky k existujúcim schodom.
Takéto riešenie nepredstavuje plnohodnotnú bezbariérovú trasu a z hľadiska komfortu a bezpečnosti osôb so zníženou schopnosťou pohybu je problematické. Rekonštrukcia mala byť príležitosťou na komplexné výškové a priestorové prehodnotenie parteru, napríklad zvýšením úrovne chodníka o približne 20–30 cm, čím by bolo možné eliminovať väčšinu existujúcich schodov a dosiahnuť prirodzene bezbariérové riešenie vstupov bez potreby individuálnych, technicky nevyhovujúcich rámp.
V navrhovanom riešení sa preto z hľadiska prístupu a pohybu osôb so zníženou schopnosťou pohybu oproti súčasnému stavu zásadná kvalitatívna zmena neprejavuje.
Rekonštrukcia výrazne mení tvarové a priestorové usporiadanie námestia. Poznáte v slovenskom prostredí porovnateľný projekt, ktorý k hlavnému mestskému námestiu pristupoval podobným spôsobom? V čom spočíva najväčšie riziko tohto riešenia?
Úprimne musím konštatovať, že v slovenskom prostredí nepoznám porovnateľný projekt, ktorý by k hlavnému mestskému námestiu pristupoval takto zásadnou zmenou priestorového a tvarového usporiadania bez predchádzajúcej otvorenej odbornej a verejnej diskusie.
Pôvodná šošovkovitá, resp. vretenovitá forma námestia, ktorá sa formovala postupne v priebehu stáročí a zabezpečovala plynulé rozbiehanie a opätovné zbiehanie ulíc, je v tejto časti nahrádzaná absolútne cudzím novotvarom s výraznou pravouhlou geometriou, ktorá na námestí nemá obdobu.
Takéto riešenie potláča historicky čitateľné priestorové vzťahy, narúša kontinuitu urbanistickej štruktúry a nie je v súlade s charakterom ani kultúrnym dedičstvom námestia. Výsledkom je oslabenie jeho priestorovej čitateľnosti, identity a mierky, ktoré boli po dlhé obdobie jednými z jeho základných kvalít.
Ako vnímate nové funkčné zónovanie námestia? Ktoré princípy alebo riešenia považujete za prínosné a naopak – ktoré by si podľa vás zaslúžili prehodnotenie?
Zásadným problémom navrhovaného riešenia je pre mňa skutočnosť, že z predložených podkladov nie je čitateľné jasné a funkčné zónovanie námestia. Nie je zrejmé, kde majú byť dlhodobo situované trhy, kultúrne podujatia, koncerty či iné verejné akcie. Absencia tejto základnej koncepčnej vrstvy vytvára dojem, že projekt nevychádzal z ucelenej funkčnej vízie priestoru.
Výrazne mi chýbajú prevádzkové výkresy námestia v rôznych režimoch jeho využívania. Nie je zrejmé, kde a v akom rozsahu budú umiestňované mestské stánky, kde bude osadené letné pódium, ktoré sa na námestí nachádza počas celej letnej sezóny, ani kde budú prebiehať verejné zhromaždenia, protesty či väčšie komunitné podujatia. Nehovoriac o letných terasách…
Dominantným prvkom nového námestia má byť objekt fontány. Ako hodnotíte navrhovanú podobu fontány a mieru jej začlenenia do verejného priestoru?
Pri hodnotení navrhovanej fontány sa zámerne snažím zostať v odbornej rovine a neposudzovať ju z hľadiska osobného vkusu. Napriek tomu však vnímam viacero zásadných koncepčných otáznikov, predovšetkým v súvislosti s jej kompozičným osadením a mierou začlenenia do existujúcej urbanistickej štruktúry námestia.
Zásadným problémom je jej osové smerovanie vo vzťahu k evanjelickému kostolu a k celkovej kompozícii námestia. Evanjelický kostol patrí medzi hlavné architektonické dominanty priestoru – ide o výrazne symetrickú stavbu, osadenú v centre námestia, s jasne definovanou hlavnou kompozičnou osou. V takomto prostredí by bolo prirodzené, aby nový vodný prvok túto os rešpektoval a posilňoval. V predloženom návrhu však hlavná os kostola, námestia a fontány nie sú v jednej línii.
Verejnosť často poukazuje na nedostatok zelene v navrhovanej podobe námestia. Bude nové námestie „betónovou džungľou”?
Pri téme verejnej zelene je potrebné postupovať mimoriadne citlivo, keďže ide o jednu z najemotívnejšie vnímaných tém verejných priestorov. Z urbanistického hľadiska je však dôležité konštatovať, že navrhovaná úprava námestia vo svojej podstate zásadne nemení celkový pomer zelene v území. Zeleň je v návrhu skôr preskupená a reorganizovaná, nie plošne redukovaná.
Vnímanie nového námestia ako „betónovej plochy“ považujem predovšetkým za dôsledok nedostatočnej komunikácie a prezentácie projektu zo strany vedenia mesta, ako aj nevhodne zvolených vizualizácií.
Ak by proces sprevádzali opakované verejné stretnutia, workshopy a zrozumiteľné vysvetlenie zámeru, verejnosť by mala lepší prehľad o tom, že množstvo zelene zostáva približne zachované, len sa mení jej priestorové rozmiestnenie. Za skutočný problém však považujem nie samotný rozsah zelene, ale jej dlhodobo zanedbanú údržbu.
Aké úpravy je možné realizovať v otázke zelene, ak má projekt lepšie reagovať na očakávania obyvateľov? Kde sa inšpirovať?
V tejto fáze projektu by bolo možné reagovať najmä dopracovaním koncepcie správy a údržby zelene, vrátane odborného arboristického posúdenia, cieleného presvetlenia priestorov a jasného určenia stromov, ktoré majú tieniacu, krajinársku alebo kompozičnú funkciu. Zároveň je dôležité vnímať námestie predovšetkým ako zhromažďovací a spoločenský priestor, kde musí existovať vyvážený vzťah medzi zeleňou a otvorenou pobytovou plochou.
Ako príklady historických námestí možno uviesť Trnavu, Bardejov či Prešov, kde je zeleň využívaná striedmo, cielene a v súlade s charakterom priestoru. Hlavný dôraz je tam kladený na čitateľnosť, reprezentatívnosť a schopnosť námestia plniť svoju spoločenskú funkciu, nie na plošné zapĺňanie priestoru stromovou zeleňou.
Slová na záver?
Vedenie mesta malo v úvode procesu pripraviť koncepčný elaborát, ktorý by jednoznačne definoval budúcu víziu a funkčné smerovanie námestia. V procese prípravy rekonštrukcie chýbali odborné diskusie a participatívne workshopy, ktoré mohli definovať vyššie architektonické ambície námestia.
Namiesto komplexného riešenia sa projekt obmedzuje na nákladnú výmenu dlažby, pričom zásadné problémy priestoru pretrvávajú. Verejný priestor takéhoto významu si vyžaduje zásadnú transformáciu spôsobu jeho využívania a prispôsobenie sa novému životnému štýlu obyvateľov. Samotná obnova povrchov či doplnenie jednotlivých prvkov, ako je dlažba alebo fontána, tento proces nezvráti.
