Z hlučných a špinavých púmp chcú COBE urobiť zelené oázy

Píše sa rok 1893. Z montážnej linky fabriky Ford schádzajú prvé modely A. Rozbieha sa revolúcia, ktorá navždy zmení tvár našich miest.

Automobilové spoločnosti dnes prechádzajú podobne dramatickým prechodom, aby sa stali poskytovateľmi mobility založenej na zelenších, väčšinou elektrických alternatívach Fordovho spaľovacieho motora.

V Nórsku už elektroautá a hybridy tvoria takmer 60 % všetkých nových vozidiel.
Keď sa tento trend rozšíri po celom svete, naše mestá a infraštruktúrna krajina sa úplne zmenia.Vplyv elektrifikovanej mobility zmení to, ako budú vyzerať naše mestá v budúcnosti. Návrh dánskeho architektonického ateliéru COBE predstavuje víziu ultrarýchlych nabíjacích staníc, ktoré si vyžiada takáto plošná zmena správania.

Návrh je založený na úplnom prehodnotení zážitku z cesty, ktorý sa doteraz pri elektromobiloch takmer zanedbával. Nabíjacia stanica by mala nielen minimalizovať čas nabíjania, ale najmä vytvoriť priestor na zmysluplnú prestávku pre posádku auta.

Nabíjanie by sa malo stať príjemnou pauzou, nie zúfalou nevyhnutnosťou spojenou s postávaním pri nabíjačke. Zároveň musí byť akýmsi „reklamným pútačom“ na zelenší životný štýl, ktorý by mohol inšpirovať aj ostatných účastníkov cestnej premávky k zmene ich návykov.

„Benzínka“

Tradičnej čerpacej stanici zväčša dominujú tvrdé asfaltové, kovové a plastové povrchy. Technológia čistého nabíjania však ponúka bezprecedentný potenciál pre oveľa čistejšie a príjemnejšie prostredie, pretože na dlažbu neunikajú toxické výpary ani olej.

Budúcnosť elektrifikovanej mobility má potenciál ponúknuť oveľa zelenšie a bezstresové „tankovanie“. Napríklad tým, že priamo na čerpaciu, teda dobíjaciu, stanicu prinesie miestne stromy a rastliny. Okrem podporenia biodiverzity to urobí každú stanicu jedinečnou.

Ateliér COBE poňal návrh stanice ako návrh takého modulárneho systému, ktorý by zodpovedal rýchlemu globálnemu posunu v modeloch mobility. Systém obsahuje nosné konštrukčné komponenty a povrchové aj krajinné prvky, ktoré je možné „ušiť na mieru“ do rôznych prírodných a klimatických podmienok.

Jadro tvorí drevený systém skonštruovaný tak, aby ho bolo možné jednoducho rozšíriť alebo zmenšiť podľa aktuálnej potreby. Materiál je recyklovateľný, a, samozrejme, drevo viaže uhlík, čím vyrovnáva uhlíkovú stopu potrebnú na výrobu stanice.

Zelená strecha je dimenzovaná aj na silné prietrže mračien, pretože je navrhnutá tak, aby zadržiavala vodu, a je vybavená zvodmi, ktoré odvádzajú dažďovú vodu do vsakovacích alebo retenčných nádrží. Nabíjacia stanica poskytuje vodičovi priestor na veľmi potrebné, no aj zmysluplné prestávky. Okrem auta, ktoré sa vďaka rýchlonabíjačkam dobije za 15 minút, „nabije baterky“ aj vodičom.

Zelená pre elektromobilitu

„Elektromobily sú jednoznačne cestou budúcnosti. Naším dizajnom vytvárame šoférom aj cestujúcim príjemné miesto na nevyhnutnú prestávku aj príležitosť psychicky sa nabiť v zelenej oáze,“ hovorí Dan Stubbergaard, architekt a zakladateľ ateliéru COBE.

„Energia a technológia sú zelené, preto sme chceli, aby to odrážala aj architektúra, použité materiály a najmä celková koncepcia. Stanica je postavená z trvalo udržateľných materiálov a umiestnená v čistom a pokojnom prostredí so stromami a rastlinami, ktoré prinesú dávku pokoja nielen majiteľom elektromobilov, ale každému na diaľnici.“

Oázy ticha a čistoty

Nabíjacie stanice v podaní dánskych architektov sú oázou na míle vzdialenou od hluku a znečistenia tradičných čerpacích staníc na fosílne palivá. Ľahké drevené baldachýnové moduly v kombinácii s malými plochami mestskej prírody ponúkajú únik z okolitej rušnej infraštruktúry a tiež načerpanie duševnej energie.

Nabíjacie stanice by postupne mali nahradiť benzínové pumpy, aké poznáme dnes. Ide teda o typológiu, ktorú je potrebné vytvoriť od základu. Nabíjacie stanice v mestách Fredericia a Knudshoved, pilotný projekt ateliéru COBE, by malo v priebehu nasledujúcich rokov doplniť ďalších 46 v celej Európe.

Článok bol publikovaný v časopise ASB 10/2020.