Symbol Bratislavy sa dočkal: Manderlák chcú vyhlásiť za národnú kultúrnu pamiatku

Manderlák – ikona architektúry 30. rokov, najvyššia budova v bývalom Československu i kontroverzná stavba minulosti. Obchodný a obytný dom Manderla, ako sa budova oficiálne nazýva, sa už 88 rokov týči nad bratislavským Námestím SNP. Rovnako pripomína jednu z architektonicky najbohatších dekád slovenskej moderny. Legendárna stavba sa po novom môže dočkať zaslúženého uznania v podobe vyhlásenia za národnú kultúrnu pamiatku.

Kolonádový most v Piešťanoch od Emila Belluša, žilinská synagóga od Petra Behrensa či Avion od Jozefa Mareka v Bratislave. Aj toto sú architektonické diela, ktoré mohli za rozmach slovenskej modernej architektúry v treťom desaťročí 20. storočia. Z tohto obodbia sa na pohladniciach ale nachádza aj Manderlák, ktorý dal postaviť bratislavský podnikateľ Rudolf Manderla.

Ten natoľko obdivoval mrakodrapy, že sa údajne po návšteve Chicaga v USA rozhodol postaviť jeden aj u nás. S ponukou na spoluprácu oslovil viacero projektantov, až nakoniec návrh zveril trojici bratislavských architektov – Ludwigovi Christianovi, Spitzerovi Emerichovi a Danielisovi Augustínovi. Bratislava už vtedy mala 130-tisíc obyvateľov, uvažovalo sa teda, kam stavbu umiestniť. Nakoniec sa rozhodlo o rohu Laurinskej a Námestia republiky (dnešné Námestie SNP). 

Návrh 11-podlažného vežiaka však vyvoval rozhorčenie a odpor. Pre Bratislavu totiž išlo o niečo nové a okrem verejnosti s ním nesúhlasilo ani mesto. Podľa Vladimíra Tomčíka, autora knihy Kronika prešporskej rodiny, však Bratislava nebola v dobrej finančnej situácii. Zároveň ale potrebovala rozvíjať mesto, a to sa týkalo aj verejnej dopravy. Práve jeden z pozemkov, kadiaľ sa mala verejná doprava rozširovať, vlastnil Manderla. Mestu tak tento pozemok daroval v prospech toho, aby mu výstavbu Manderláku povolili.

A to sa aj stalo. V lete roku 1934 sa začalo s výstavbou a o deväť mesiacov neskôr sa  najvyššia budova v Československu dočkala otvorenia. Manderlovci však výstavbu sami finančne neutiahli a dom musel nakoniec spolufinancovať aj bratislavský advokát Artur Wollner.

Stavba mala 45 metrov a vyrástla na jednom z najväčších stavenísk prvej Československej republiky. Dom je typický výraznými vertikálnymi pásmi na priečelí, ktoré prerastali do strešnej nadstavby s nápisom „Manderla”. V prízemí dom vytvára moderný variant podlubia a parter architekti navrhli ako celopresklenený, čo ešte znásobovalo jeho vzdušnosť a odľahčenosť. Nachádza sa tu niekoľko desiatok bytov, z čoho tie najluxusnejšie sa mali nachádzať na posledných podlažiach. 

Ako informuje register modernej architektúry Historického ústavu SAV – to, čo tak veľmi poburovalo starousadlíkov a ľavičiarov, však nadchýnalo bratislavskú bohému. Dom je predsunutý nad ulicu námestia, disponoval modernou predajňou mäsových výrobkov, ktorú nemala ani Viedeň a čerešničkou na torte bola veľká kaviareň Grand s výhladom na mesto. Z Manderláku sa nakoniec stal symbol Bratislavy. 

Posilniť jeho ikonický status nakoniec môže Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Ten nedávno publikoval verejnú vyhlášku, ktorou oznámil začiatok správneho konania vo veci vyhlásenia „Manderláku” za národnú kultúrnu pamiatku. Nakoľko sa správne konanie začalo, budova Manderlu je už v súčasnosti chránená ako národná kultúrna pamiatka. To platí do finálneho rozhodnutia pamiatkového úradu. 

Len pred vyše mesiacom poskytol riaditeľ pamiatkarov Pavol Ižvolt rozhovor Denníku N. Menoval v ňom ďalšie bratislavské stavby 20. storočia, ktoré sa môžu stať pamiatkami. Ako príklad uviedol legendárny hotel Kyjev s obchodným domom Prior v centre Bratislavy, ale aj budovu radnice v Prievoze. Na tieto objekty by už správne konanie malo prebiehať. 

Riaditeľ Pamiatkového úradu Slovenskej republiky pre Denník N povedal aj jednu dôležitú vetu: „Na Slovensku sa s obnovou pamiatok čaká, až kým sú v kritickom stave.” A toto je prípad Manderláku. Stavba je schátraná, strhaná a pôsobí bezútešne. Už to nie je budova s ikonickou kaviarňou Grand na prvom poschodí a kvalitným mäsiarstvom, ktoré Bratislave závidela celá stredná Európa. 

Ide o poničenú budovu, z ktorej opadáva fasáda, polepená je reklamným smogom, namiesto slávnej kaviarne Grand sa nachádza herňa a mäsiarstvo nahradilo lascívne predávanie kebabu. Oslnivú minulosť tak nahradilo obdobie, kedy si nevieme vážiť niektoré historické objekty a necháme ich zájsť do zanedbaného stavu.

Manderlák ale môže byť chránenou stavbou, čo budove jednoznačne pomôže. Ešte viac by ale pomohlo vyvinutie iniciatívy na jeho kompletnú rekonštrukciu. Tá by pamiatke vrátila punc slávy a Manderlák by sa opäť mohol stať ozdobou bratislavského historického centra.

Status národnej kultúrnej pamiatky by dával staviteľovi povinnosť zaobchádzať s budovou predpisovo a v rámci príslušných noriem. Bratislava by sa tak s najväčšou pravdepodobnosťou stala svedkom znovuzrodenia bývalej najvyššej budovy v Československu. K tomu ale vedie ešte dlhá cesta, jej začiatkom ale môže byť práve vyhlásenie budovy za národnú kultúrnu pamiatku.