SANAA: architektúra o svetle a otvorenosti

„Obidvaja, ako málokto iný, skúmajú fenomenálne vlastnosti priestoru, ľahkosti, transparentnosti a materiálnosti,“ – to je zdôvodnenie poroty pri výbere nositeľov Pritzkerovej ceny za architektúru, ktorými sa za rok 2010 stali Kazujo Sedžimová a Rjue Nišizawa z japonského ateliéru SANAA Ltd. Obidvaja sú oceňovaní ako tvorcovia prchavých, akoby snových priestorov múzeí, univerzitných budov a obchodov popredných módnych firiem v Japonsku, Spojených štátoch a Európe. V nasledujúcom článku sa budeme venovať najmä ich projektom múzeí, kde naplno demonštrovali svoju architektúru svetla, priehľadnosti a otvorenosti.

Príbeh šitý na mieru
Ich budovy vyzerajú až neuveriteľne jednoducho a krehko. Možno by naozaj stačilo málo a začali by sa vznášať vo vzduchu. Ale zdanie klame. Hoci gravitácia je pre architektov len informatívnou hodnotou, vedia veľmi dobre, na akom základe ležia. Okolitá krajina je ich spojenec, ktorý im pomáha pri celkovom koncepte.

Ďalším poznávacím znakom je minimalistický tvar a dôraz na detail. Ich minimalizmus však nie je obsahovo vyprázdnenou abstrakciou, ktorá sa chce podobať najhorúcejším trendom. Tie zďaleka obchádzajú, ale vo svojich výsledkoch sú až mimoriadne súčasní. Nie sú bombastickí, ale ich kompozície sú výpravné. Nie sú uvravení, ale nechýba im dômyselne postavený príbeh šitý na mieru.

Každý ich zrealizovaný projekt je krokom k tomu ďalšiemu. Vytrvalo stúpajú po schodíkoch svojej vášne, ktorej výsledky sú určené najmä pre užívateľov. Precízna estetika nie je samoúčelnou hrou autorov, ale prostriedok na dosiahnutie cieľa – naplnenia funkcie. To všetko platí aj pre ich múzeá, ktoré sú éterickými chrámami umenia.

Poznávacia reč – biela farba a kontinuita
Pre niektorých tvorcov biela farba nie je farbou, ale pre dvojicu japonských architektov je to priam poznávacie znamenie.
„Má to niekoľko príčin,“ vysvetľuje Kazujo Sedžimová. „Múzeá predsa potrebujú biele steny. Navyše, biela dáva pocit svetlosti, ľahkosti a spojenia rôznych priestorov do homogénnej jednoty. Použitie bielej farby výrazne rozvíjame aj v návrhu priestoru, ktorý doťahujeme aj v dizajne jednotlivých detailov.“

Ďalším výrazným akcentom v reči SANAA je vzájomný vzťah podlahy, steny a strechy danej budovy. Podľa Sedžimovej je v celkovom koncepte problémom strecha, pretože tá sa nedá vo filozofii otvorenosti skryť. Raz je teda ich pôsobenie jasne vymedzené, inokedy ich nechávajú splynúť do jednotiaceho povrchu. Kontinuita je prítomná aj medzi interiérom a exteriérom. Budova sa otvára navonok a komunikuje so svojim okolím. V tomto prípade je citeľná aj japonská tradícia, ktorá navrhuje oveľa tenšie priečky medzi miestnosťami, ale aj samotnými múrmi budovy.

Výber z projektov 1996 •    S-House, Okayama, Japonsko •    Multimedia Workshop, Ogaki, Gifu, Japonsko 1997 •    M-Dom, Tokio, Japonsko •    N-Museum, Nakahechi, Wakayama, Japonsko 1998 •    Park Cafe Koga, Ibaraki, Japonsko 1999 •    O-Museum, Iida, Nagano, Japonsko 2000 •    Centrum pre dennú starostlivosť, Yokohama, ­Kanagawa, Japonsko •    Japonský pavilón na 7. bienále v Benátkach 2001 •    Prada Beauty, Lee Garden, Hong Kong •    Garden Cafe na 7. medzinárodnom bienále, ­Istanbul, Turecko 2003 •    budova Christian Dior, Omotesando, Tokio, ­Japonsko •    obchod Issey Miyake, Tokio, Japonsko 2004 •    Múzeum súčasného umenia 21. storočia, ­Kanazawa, Ishikawa, Japonsko 2006 •    Zollverein – škola manažmentu a dizajnu Essen, Nemecko •    Sklený pavilón, Múzeum umenia v Tolede, Ohio, Spojené štáty •    Prístav v Naoshima, Kagawa, Japonsko •    Výskumný areál firmy Novartis, Bazilej, ­Švajčiarsko 2007 •    Nové Múzeum súčasného umenia, New York •    Divadlo a kultúrne centrum, Almere, Holandsko 2009 •    Serpentine Gallery Pavilion, Londýn, Veľká Británia •    Výukové centrum spoločnosti Rolex, Polytechnická škola, Lausanne, Švajčiarsko

Meniace sa mesto
Akú dlhú životnosť má súčasná architektúra v meniacom sa svete? Ateliér SANNA predpokladá, že dlhú, možno aj sto rokov, ale neodvažujú sa povedať, či ich stavby tu budú navždy. „Európska tradícia chráni mestá pred ich prudkými zmenami, kým v Ázii sa tvár mesta mení oveľa rýchlejšie,” hovorí Sedžimová. „Určite to súvisí aj s rýchlejším rastom populácie v ázijských mestách, ale osobne by som neuprednostňovala ani jeden z týchto extrémov.”

A čo bude ďalej? Pred lídrami ateliéru SANAA sa otvára priestor širokého uplatnenia. Po prvých úspešných projektoch v Spojených štátoch a Európe sú rozpracované ďalšie. Spomeňme aspoň rozšírenie Inštitútu moderného umenia vo Valencii, filiálky Louvru vo francúzskom meste Lens, budovu Vitra Factory vo Weil nad Rýnom či výrobnú budovu pre Hyundai v kórejskom Soule. Navyše, Kazujo Sedžimová bude generálnou riaditeľkou tohtoročného Bienále architektúry v Benátkach, ktoré má názov Ľudia sa stretávajú pri architektúre.

Aj z tohto prehľadu projektov by sa zdalo, že SANAA je ateliérom s mnohými zamestnancami, ale  opak je pravdou: na celom svete pracuje okolo 30 stálych pracovníkov. „Takto nám to vyhovuje a nechceme to meniť,” dodáva Sedžimová. „Sme flexibilnejší a komunikácia je produktívna. Naša architektúra je pre ľudí, a preto pracuje s ľudskými rozmermi. Obrovské stavby nie sú nič pre nás, radšej sa nechávame unášať prírodou a vlastnou imagináciou.”

Najvýznamnejšie múzeá ateliéru SANAA Budova Ogasawara Museum, Nagano, Japonsko (1995 – 1999) Budova Ogasawara Museum bola jedným z ich prvých spoločných projektov. Je postavená na izolovanej plošine pri horskej stráni. Miesto je významnou historickou lokalitou, pretože tam v 14. a 15. storočí stál hrad. Tvar budovy sa inšpiroval okolitou krajinou a dvíha sa zo zeme tak, aby umožňoval pohľad na zvyšky hradu a aby minimalizoval problémy s vlhkosťou, ktorá sa dvíha zo zeme. Vchod tvorí štvorcová plošina a rampa, ktorou sa vchádza do vstupnej miestnosti s veľkým oknom. To pôsobí ako rám obrazu, na ktorom sú ruiny hradu. Pozdĺž tejto vstupnej miestnosti sú situované výstavné a obslužné miestnosti. Múzeum súčasného umenia 21. storočia, Kanazawa, Išikawa, Japonsko (1999 – 2004) Budova je postavená v starobylom meste Kanazawa na severnom pobreží Japonska. Má kruhový pôdorys a do interiéru za sklenou fasádou vidieť zo všetkých strán. Výstavné priestory s rozličnou veľkosťou plochy obklopujú priestory pre služby verejnosti, ako napríklad knižnica, ateliér pre deti a konferenčná miestnosť. Po obvode fasády v interiéri je priestor, ktorý umožňuje prejsť okolo celej budovy. Vo vnútri budovy sú štyri nádvoria so sklenými stenami a mnohé miestnosti majú prístup rozptýleného denného svetla. Sklený pavilón, Umelecké múzeum, Toledo, Ohio, Spojené štáty americké (2001 – 2006) Táto budova je dostavbou Umeleckého múzea v americkom Tolede, navrhnutou pre expozíciu umeleckých diel zo skla, laboratórium a skláreň na výrobu materiálu. Jednoúrovňová budova má pôdorys mriežky so sklenými pravouhlými miestnosťami, ktoré sú vzájomne prepojené. Steny miestností sú zo zakriveného skla, ktoré umožňuje pohľady do susedných miestností či do exteriéru, v rozličnom stupni priehľadnosti. V budove sú aj nádvoria. Nové Múzeum súčasného umenia, New York, Spojené štáty americké (2003 – 2007) Táto výšková výstavná budova v centre dolného Manhattanu zachováva úroveň okolitých budov odstupňovaním rozličných výškových úrovní, vďaka ktorým pri prekrývaní jednotlivých podlaží vznikli svetlíky a terasy. Na rozdiel od ostatných stavieb je nové Múzeum súčasného umenia vzhľadom na svoju polohu otvorené navonok iba cez svoj parter, kde je kníhkupectvo a kaviareň. Ako však hovorí Sedžimová, múzeum sa otvára vertikálne smerom k oblohe a každým poschodím sa mení aj jeho vnútorná atmosféra.

Ateliér SANAA
Kazujo Sedžimová – narodila sa v roku 1956 v japonskej prefektúre Ibaraki
Rjue Nišizawa – narodil sa v roku 1966 v japonskej prefektúre Kanagawa
V roku 1995 založili architektonický ateliér SANAA Ltd. (Sejima And Nishizawa And Associates).
Kazujo Sedžimová je len druhou ženou, ktorá získala Pritzkerovu cenu považovanú za „nobelovku“ v architektúre a Rjue Nišizawa je zasa jej najmladším laureátom.

Ľudo Petránsky
Foto: commons.wikimedia

Článok bol uverejnený v časopise ASB.