Drevený krov kaštieľa v Oščadnici

dreveny krov kastiela v oscadnici

Stavebnotechnický prieskum krovu kaštieľa v Oščadnici sa realizoval v marci 2013. Zameriaval sa na stanovenie rozsahu a stupňa poškodenia jednotlivých prvkov krovu a následné vyhodnotenie celkového stavu konštrukcie. Skutkový stav drevenej konštrukcie sa posúdil najskôr vizuálne a potom aj prístrojovými metódami.

História kaštieľa v Oščadnici
Obec Oščadnica leží v severozápadnej časti Slovenskej republiky v okrese Čadca. Lokalitu, v ktorej dnes stojí kaštieľ, kúpil na začiatku 20. storočia pruský gróf Ballestrem od pôvodného majiteľa Arnolda Poppera. Na tomto území dal nový majiteľ postaviť v rokoch 1910 až 1913 kaštieľ, ktorý mal slúžiť ako poľovnícke sídlo, a v jeho okolí zriadil lesopark s rozlohou viac ako tri hektáre. Budova je dvojtraktová a dvojpodlažná, osovo symetrická a je orientovaná poz­dĺžne v smere východ – západ. Strecha budovy je sedlová.

V roku 1918 sa stala novým majiteľom kaštieľa akciová spoločnosť pre zužitkovanie dreva so sídlom vo Viedni. V tomto období kaštieľ obývali iba lesmajstri. Za pôsobenia nového majiteľa riaditeľa Oesera, ktorý bol vlastníkom kaštieľa v rokoch 1938 až 1939, sa v areáli vybudoval dom kočiša s kočiarňou a maštale, ktoré slúžili na chov výberových koní. Pred prvou svetovou vojnou bola pristavená budova lesnej správy. V tomto období pribudla ku kaštieľu zvernica s rozlohou 20 hektárov, majetok už patril účastinnej spoločnosti Zelehos. Do kaštieľa sa zaviedol vodovod a priamo pred budovou kaštieľa sa vybudovala malá fontána. Blízko parku na oščadnickom potoku sa postavil mlyn, smerom k mestu sa tiahli chmeľnice pre čadčiansky pivovar. Park v okolí kaštieľa oddeľovala od cesty mohutná topoľová aleja, ktorá siahala až do mesta Čadca.

V roku 1947 sa novým majiteľom kaštieľa stal Ing. Petrovský, ktorý si tu zriadil súkromnú obrazáreň. Neskôr sa ďalším majiteľom stala Mlynová účastinná spoločnosť s riaditeľom Zuckermannom. Po znárodnení prešla správa lesného majetku zo Zelehosu pod štátne lesy, kaštieľ začala spravovať Drevina, n. p. Turany a všetky budovy sa pre­stavali na byty. Začiatkom 60. rokov sa v dol­nej časti parku zriadil autokemping a betónová tanečná plocha. Od roku 1976 je vlastníkom kaštieľa Kysucká galéria v Čadci.

Opis strešnej konštrukcie
Kaštieľ v Oščadnici má pôdorys v tvare obdĺžnika s rozmermi 11 × 22 m. Budova je dvojpodlažná a osovo symetrická v priečnom smere sever – juh. V pozdĺžnom smere východ – západ je severná stena rovná, zatiaľ čo južná stena je v strede vyklenutá do tvaru pravidelného lichobežníka.

Strecha budovy je sedlová, pokrytá škridlou a na oboch koncoch ukončená valbami. Z hľadiska konštrukcie patrí krov medzi plné väznicové sústavy so stojatou stolicou. Hlavnú väzbu tvorí väznicová sústava, v spodnej časti ktorej sú krokvy osadené na pomúrnice, v stredovej časti na väznice a v štíte sa o seba opierajú. Krokvy sú navzájom spriahnuté spodnými klieštinami umiestnenými pod väznicami a vrchnými klieštinami medzi rozperami a štítom strechy. Väznice nesú stĺpiky, ktoré podopierajú šikmé vzpery do väzných trámov. Väzné trámy nie sú priebežné, ale siahajú len po múry vstupu do podkrovia, do ktorých sú uložené. Medzi väznicami sa nachádza rozpera. Väzné trámy sú uložené nad podlahou. Pozdĺžne vystuženie zabezpečujú pásiky umiestnené v pozdĺžnom smere medzi väznicami a stĺpikmi, ako aj vodorovné pásiky spájajúce krokvy valby s dvojicou stĺpikov, ktoré podopierajú väznice.

Konštrukcia valieb je na oboch koncoch strechy identická. Základom valby je trojica krokiev. Rohové krokvy sú osadené v spodnej časti do rohového spoja priečnej a poz­dĺžnej pomúrnice, v stredovej časti sú osadené na rohovom spoji väzníc s rozperami a v štíte sú spojené s dvoma krokvami poslednej priečnej väzby. Stredová krokva je v spodnej časti osadená na pomúrnici, v stredovej časti na rozpere väzníc a v štíte je opretá o dve rohové krokvy. Ostatné krokvy valby sú v spodnej časti osadené na pomúrnice a vo vrchnej časti pripevnené k trom hlavným priebežným krokvám.

V roku 2002 sa realizovala rekonštrukcia strešnej konštrukcie. Počas nej sa vymenila pôvodná škridlová krytina za novú krytinu Bramac. Zároveň sa vykonala aj sanácia poškodených prvkov krovu. Poškodené krokvy sa spevnili príložkami a pomúrnice zase oceľovými hákmi v tvare písmena U.
–>–>

Stavebnotechnický prieskum
Stavebnotechnický prieskum krovu kaštieľa v Oščadnici sa vykonal s cieľom zistiť skutkový stav drevenej krovovej konštrukcie. Zameriaval sa predovšetkým na identifikáciu miery poškodenia konštrukcie ako celku, ako aj poškodenia jednotlivých prvkov. Prieskum sa robil v troch etapách. V prvej etape sa získali základné informácie o objekte (história, vek, zemepisná poloha). Na základe týchto informácií sa vypracovala podrobná výkresová dokumentácia konštrukcie krovu, ktorá poslúžila ako podklad pre ďalší prieskum. V druhej etape sa vykonal prieskum na základe vizuálneho zhodnotenia aktuálneho stavu a poškodenia konštrukcie. Vizuálny prieskum sa zameriaval na odhalenie zjavných porúch (požerky, výletové otvory, hniloba, trhliny, nadmerná vlhkosť, nadmerná tvarová deformácia prvkov, chýbajúce prvky a pod.).

Na podrobnejší prieskum sa použili prístrojové metódy – nedeštruktívny ultrazvukový prístroj Fakopp Ultrasonic Timer a vlhkomer GMH 3850 a semideštruktívny odporový prístroj Resistograph IML–RESI F400. Vlhkosť a rýchlosť šírenia ultrazvukových vĺn sa merali na všetkých dostupných prvkoch, odporová metóda sa použila len na prieskum vytypovaných prvkov.

V tretej etape prieskumu sa na základe informácií získaných vizuálnym, ako aj prístrojovým prieskumom vyhodnotil celkový stav krovu, vlhkosť, rýchlosť šírenia ultra­zvukových vĺn, rozsah a stupeň poškodenia jednotlivých prvkov krovu. Rozsah a stupeň poškodenia sú farebne vyznačené na na pôdoryse krovu.

Fakopp Ultrasonic Timer
Fakopp Ultrasonic Timer je prístroj na nede­štruktívne hodnotenie vlastností a defektov dreva a drevených materiálov. Stanovenie defektov a vlastností materiálov je možné na základe merania rýchlosti ultrazvuku.

Princíp činnosti prístroja
Na materiál sa pripevnia dve rovnaké piezoelektrické sondy. Krátky ultrazvukový impulz je vygenerovaný elektrickým výbojom elektródy vysielača a zároveň sa začína počítať čas. Vygenerovaný impulz sa určitý čas šíri materiálom a po chvíli dorazí k druhej elektróde – k prijímaču. Signál druhej elektródy zastaví počítanie času vo chvíli, keď signál dosiahne prahovú hodnotu (0,12 V). Čas prenosu ultrazvukového impulzu sa zobrazí na displeji prístroja v mikrosekundách. Piezoelektrické elektródy (45 kHz) sú navrhnuté špeciálne na hodnotenie dreva a preglejky. So zväčšujúcou sa vzdialenosťou medzi elektródami klesá hodnota prijímaného signálu. Odporúčaná vzdialenosť medzi sondami je 25 až 30 cm.

Vyhodnotenie stavebnotechnického prieskumu
Stavebnotechnický prieskum krovu kaštieľa v Oščadnici sa realizoval 14. 3. 2013. Vizuálny prieskum sa zameriaval na identifikáciu výrazných poškodení spôsobených najmä drevokazným hmyzom a hubami. Vlhkosť a rýchlosť šírenia ultrazvukových vĺn sa merali na každom prístupnom prvku. Na vytypovaných výrazne poškodených prvkoch sa realizovali vrty prístrojom Resistograph na odhalenie vnútorného poškodenia.

Vizuálny prieskum odhalil poškodenie spôsobené drevokazným hmyzom čeľade črvotočivé (anobiidae) a fúzačové (cerambicidae). Poškodenia drevokazným hmyzom sa zistili najmä na väzných trámoch, stĺpikoch a vzperách. Výrazné poškodenie črvotočom sa zaznamenalo na severnom a južnom pozdĺžnom väznom tráme väzby č 5, na severnom stĺpiku a vzpere väzby č. 5, na južnej krokve č. 14, na južnej pomúrnici väzby č. 18 a na juhovýchodnej vzpere pozdĺžnej väzby. Na pozdĺžnych väzných trámoch, stĺpikoch a vzperách bolo viditeľné aj výrazné množstvo čerstvej drviny, ktorá sa nachádzala pod poškodenými prvkami. Z toho možno usudzovať, že na týchto miestach je črvotoč aktívny. Poškodenie fúzačom sa zistilo iba na severnom väznom tráme väzby č. 19. Poškodenie hnedou hnilobou sa zaznamenalo na južných pomúrniciach a krokvách väzieb č. 8, 9, 12, 13 a 18, na južnej krokve väzby č. 14, na severných pomúrniciach a krokvách väzieb č. 13, 14, 15, 16, 17 a 19 a na výmene pri komíne vo východnej valbe. Aktívna hnedá hniloba sa zistila na výmene pri komíne, kde sa namerala aj najvyššia hodnota vlhkosti až 25 %. Nadmernú vlhkosť spôsobilo zatekanie zrážkovej vody pomedzi nevhodne riešený detail osadenia krytiny pri komíne.

Na krove sa menila strešná krytina. Pri tejto výmene sa krokvy poškodené hnilobou spevnili príložkami a niektoré pomúrni­ce sa vystužili oceľovými profilmi v tvare U. Výmena strešnej krytiny a opravy poškodených častí krovu sa realizovali v roku 2002. Pri prieskume sa odhalilo zatekanie na výmene pri komíne, na východnej valbe pri priečnej väzbe č. 21, na južnej strane väzby č. 19 a na západnej valbe pri krokve č. 4.

Ultrazvukový prieskum zameraný na meranie rýchlosti šírenia ultrazvukových vĺn sa vykonal pomocou prístroja Fakopp Ultraso­nic Timer. Týmto prístrojom sa merali všetky dostupné prvky krovu. Merania na rozperách a klieštinách sa pre nedostatočný prístup počas prieskumu nevykonali. Merania sa realizovali vždy na rovnakom mieste prvku, kolmo na jeho pozdĺžnu os. V tabuľke sú uvedené minimálne, maximálne a priemerné namerané hodnoty jednotlivých prvkov krovu.

Priemerná rýchlosť šírenia ultrazvuku bo­la 1 698 m/s v rozpätí od 1 058 do 2 453 m/s. Rozsah vlhkosti meraných prvkov sa pohyboval v rozpätí od 11,7 do 25 %. Priemerná vlhkosť bola 16,25 %.

Zo stavebnotechnického prieskumu vyplynulo, že zo všetkých prvkov posudzovaných v prieskume bolo poškodených 17 % prvkov. Výraznejšie poškodených bolo 10 % prvkov, z toho 5,7 % prvkov sa pri výmene strešnej krytiny v roku 2002 opravilo príložkami. Rozsiahlejšie poškodenie hnilobou a požerkami sa zistilo najmä na pomúrniciach, niektorých krokvách a výmene pri komíne. Toto poškodenie s výnimkou výmeny malo starší charakter a vzniklo pravdepodobne ešte pred výmenou strešnej krytiny, keď do budovy mohla zatekať zrážková voda. V prípade dvoch vzpier, troch väzných trámov a jedného stĺpika sa zistila aj aktivita črvotoča a fúzača. Resistograph odhalil v niektorých meraných prvkoch vnútorné poškodenie.

Prieskum skutkového stavu dreveného krovu kaštieľa v Oščadnici tak potvrdil vhodnosť kombinácie zmyslových a prístrojových metód. Výsledky poukázali na viaceré závažné poškodenia, ktoré treba v krátkom čase odstrániť. Ide najmä o tri miesta s výrazným zatekaním v krove a prítomnosť drevokazných húb a hmyzu. V prípade, že sa dané nedostatky neodstránia, hrozí rozšírenie degradačnej aktivity drevoznehodnocujúcich činiteľov aj na ďalšie prvky krovu.

TEXT: Ing. Peter Gavlák, Ing. Elena Bobeková, PhD., Ing. Jaroslav Hrivnák
FOTO: autori

Ing. Peter Gavlák je absolventom Drevárskej fakulty TU vo Zvolene.

Ing. Elena Bobeková, PhD., pôsobí ako odborná asistentka na Katedre mechanickej technológie dreva Drevárskej fakulty TU vo Zvolene.

Ing. Jaroslav Hrivnák je doktorandom na Katedre mechanickej technológie dreva Drevárskej fakulty TU vo Zvolene.

Článok bol uverejnený v časopise Stavebné materiály.