Rekonštrukcia barokových domov na apartmány

Nie je zvykom, aby cenná historická budova získala novú modernú tvár. Väčšina rekonštrukcií prebieha konzervatívne. Napriek tomu však môže ísť citlivý prístup k historickej architektúre ruka v ruke s modernými prvkami.

Dokazuje to realizácia prestavby bloku barokových domov v centre slovinskej metropoly. Architekti z renomovanej kancelárie OFIS arhitekti premenili bytový dom a nevyužitý dvor na moderné priestory, ktorých súčasťou sa stali historické prvky – kamenné klenby a stĺpy. Projekt zahŕňa rekonštrukciu bloku troch domov z 18. storočia s vnútorným dvorom, ktoré stoja v pamiatkovej zóne v tesnej blízkosti ľubľanskej radnice, priamo oproti známej barokovej fontáne od Francesca Robbiu z roku 1751 (dnes nahradenej kópiou). Na tejto prestížnej adrese sídli vydavateľstvo, ktoré je aj majiteľom všetkých troch domov.

Na prízemí zostali zachované kníhkupectvo a papiernictvo, priestory nad ním slúžili ako kancelárie a sklad. Naposledy sa tieto priestory upravovali na začiatku osemdesiatych rokov minulého storočia a vnútorný spoločný dvor bol uzavretý a využívali ho len na umiestnenie vzduchotechniky. Tento investor sa rozhodol zrekonštruovať nielen administratívnu časť a predajňu, ale vybudovať aj nové luxusné apartmány presvetlené slnkom prenikajúcim aj dvornou celosklenenou fasádou.

Svetelná šachta s historickými prvkami
Rekonštrukcia zmenila tento pôvodne uzavretý dvor na moderné zasklené a presvetlené átrium. Priečelie do ulice zostalo zachované podľa pravidiel pamiatkovej starostlivosti, vnútorné časti domu sa renovovali a vďaka zasklenej konštrukcii vo dvore vznikli nové chodby medzi bytmi na poschodí.

Hlavným zámerom projektu bolo prepojenie domov medzi sebou tak, aby vytvorili jeden celok, a to prostredníctvom malého, slnkom zaliateho centrálneho átria, okolo ktorého tak vzniklo dvanásť bytov. Vzhľadom na to, že dvor je veľmi úzky a zo všetkých strán uzavretý, bolo potrebné vyriešiť problém, ako priviesť dostatok svetla do interiérov a malej vnútornej záhrady. „Výsledkom je plne zasklený plášť s reflexným povrchom, ktorý zvyšuje hladinu osvetlenia v úzkom priestore, takže do otvorených dispozícií bytov môže prichádzať denné svetlo z viacerých zdrojov,“ vysvetľuje svoj zámer jeden z autorov projektu architekt Rok Oman. Zasklená fasáda zároveň chráni a dáva vyniknúť historickým prvkom na dvornej fasáde, ktoré boli objavené počas rekonštrukcie. Sú nimi časti klenby, oblúky, piliere a kamenné dosky. Architekti ponechali všetky tieto historicky cenné časti ako súčasť interiéru a tiež ako elementy vytvárajúce vzhľad vonkajšej fasády. Všetky tieto prvky sa navyše vďaka reflexnej vrstve niekoľkonásobne odrážajú spolu s panorámou veže ľubľanského dómu a hradu.

Apartmány Barokový dvor Miesto:  Ľubľana, Slovinsko Investor: DZS d. d Architekt:OFIS arhitekti Zastavaná plocha:: 692 m2 Podlahová plocha: 2 420 m2 Realizácia: 2007 – 2012

Nízkoenergetické riešenie aj pri rekonštrukcii
Najväčšia časť plochy sa v rekonštruovanom objekte využíva na bývanie. Prevetranie bytov je zaistené z dvora, strešné byty ochladzuje prúdenie vzduchu, takže klimatizácia nie je potrebná. Všetky nové okná majú trojité zasklenie, hrúbka tepelnej izolácie je navrhnutá tak, aby zodpovedala všetkým požiadavkám na nízku spotrebu energie. Teplo dodáva ústredné vykurovanie z mestskej teplárne. Všetky tieto zásahy do existujúcej konštrukcie museli architekti riešiť v spolupráci s pamiatkarmi a výsledná realizácia je aj napriek použitiu moderných materiálov a odvážnemu rozšíreniu stavby citlivá k historickému dedičstvu. Napriek tomu bolo dosiahnutie všetkých požiadaviek pamiatkovej starostlivosti pomerne náročné.

„Zásah do tkaniva historického centra je vždy ťažká úloha, ale aj veľká výzva,“ hovorí ďalší z autorov projektu Andrej Gregorič a dodáva: „Najproblematickejšou súčasťou takéhoto projektu je, že vždy objavíte nové historické vrstvy a je potrebné ich konzultovať s odborom pamiatkovej starostlivosti, ktorý na jeho realizáciu po celý čas dohliada. Ako to už v prípade takýchto projektov býva, aj v Slovinsku vznikla veľká diskusia o podobných zásahoch do existujúcej štruktúry. Vízia architekta totiž často nie je totožná s ideami konzervatívnej pamiatkovej starostlivosti. V niektorých prípadoch sme preto museli ustúpiť z našich predstáv na základe požiadaviek pamiatkarov.“

Na otázku, či sú aj napriek tomu architekti s výsledkom spokojní, odpovedá Andrej Gregorič rezolútne: „Najlepšia časť projektu je to, keď nakoniec vidíte jeho konečný výsledok. Nikdy však nesmiete byť úplne spokojný, inak nedosiahnete nijaký významný pokrok pri niektorom ďalšom projekte.“

Kateřina Kotalová
Foto: Tomaz Gregorič, Jan Čeleda

Autorka je šéfredaktorkou časopisu ASB – archtektura, stavebnictví, byznys

Článok bol uverejnený v časopise ASB.

–>–>