Pritzkerova cena 2020: Yvonne Farrellová a Shelley McNamarová

Yvonne Farrellová a Shelley McNamarová „Je dôležité mať na pamäti, že Zem je nádherná a slnečné lúče sú tekuté zlato. Značná časť architektúry tento prírodný fenomén ignoruje – vychádzanie a zapadanie slnka, silu jari prenikajúcu cez pôdu.”
Zdroj: Grafton Architects

Bronzová medaila Pritzkerovej ceny nesie tri slová z Vitruviových Desiatich kníh, ktoré vyše 2 000 rokov definujú architektúru – trvácnosť, užitočnosť a krása. Medzinárodná porota ju na základe týchto nadčasových kritérií premiérovo poslala do Írska. Štyridsiatou siedmou a štyridsiatou ôsmou laureátkou svetovo najprestížnejšej architektonickej pocty sa stali Yvonne Farrellová a Shelley McNamarová.

Domovský ateliér Grafton Architects bol dvojicou Yvonne Farrellová a Shelley McNamarová založený ihneď po ukončení ich štúdií na University College Dublin. Je pomenovaný po bývalej rezidenčnej ulici a odráža viac myšlienku než egá jeho zakladateliek. Toto ostalo vlastné konceptu tvorby aj nasledujúcich 40 rokov – dôraz na prostredie.

Súzvuk s krajinou

Izolovanosť a topografická dramatickosť írskeho ostrova viedla k vyprofilovaniu írskeho jazyka a zakonzervovaniu tradícií a zvykov. Národným špecifikom je značný rešpekt ku krajine, prirodzený cit pre ducha miesta a potreba komunity.

Na volanie životného poslania si McNamarová spomína: „Moja prvá vedomá skúsenosť s architektúrou prebehla pri návšteve obrovského viktoriánskeho sídla z 18. storočia stojaceho na čarovnej hlavnej ulici mestečka Limerick. Žili tu moja teta a jej manžel, ktorý vlastnil nádhernú mahagónom obloženú lekáreň na prízemí domu, zatiaľ čo ona prevádzkovala Montessori školu v miestnosti pri vstupnej hale. Vzbudilo vo mne údiv, čo všetko môže jeden dom ponúknuť, a živo si spomínam na pocit úžasu z kombinácie svetla a priestoru. Bolo to pre mňa absolútnym zjavením.“

[widget id=“wri_widget-4″]

„Jednou z mojich najstarších spomienok je, ako som ležala vankúši pod malým pianom, ktoré sme mali doma. Počas toho, ako na ňom moja mama hrala, vedome som pod nástrojom z orechového dreva preciťovala nádherný priestor vyplnený hudbou. Vyrastala som v Tullamore – meste pretkanom uličkami a námestiami, plnom kamenných obchodíkov, domov vytvorených remeselníkmi a vodným kanálom, ktorý sa elegantne zarezával do krajiny. Dubový les na okraji mesta bol každú jar pokrytý záplavou zvončekov. Príroda mi bola blízka,“ dodáva Farrellová. Architektky impresie naplno pretavili do praxe, v ktorej prvé husle hrá udržateľnosť a ohľaduplnosť.

„Každý projekt je súčasne nový začiatok a pokračovanie. Sme ako vynálezkyne priestoru. Používame termín ,fyzika kultúry‘. Architektúra je odpoveď nielen na fyzické potreby, ale aj reakcia na lokalitu. Architektúra je mĺkvy jazyk, ktorý rozpráva. Chceme tým povedať, že keď idú ľudia stavať, nechcú iba budovu, ktorá ochráni pred dažďom. Chcú niečo viac a my pre to musíme nájsť formu.“ Farrellová a McNamarová tiež prízvukujú, že v architektúre nie je v konečnom dôsledku podstatná miera sofistikovanosti, ale práve jej vplyv na človeka – cudzinca.

V portfóliu ateliéru Grafton Architects, ktorého tvorivé jadro momentálne pozostáva z približne 40 zamestnancov, sa nachádza značný počet realizácií vzdelávacích zariadení, obytných stavieb, kultúrnych a verejných inštitúcií. Architektúru vnímajú ako kostru pre ľudský život a vzťahy, pretože uzemňuje a prepája svet tak, ako žiadna iná mestotvorná disciplína.

Universita Luigi Bocconi 2008, Miláno, Taliansko Taliansky počin si vyslúžil ocenenie Svetová stavba roka 2008. Univerzita je koncipovaná ako pomyselný obal pre súbor pavilónov a nádvorí, prepojených veľkorysými a rozmanitými otvorenými priestormi stmeľujúcimi študentskú i akademickú obec.
Universita Luigi Bocconi
2008, Miláno, Taliansko
Taliansky počin si vyslúžil ocenenie Svetová stavba roka 2008. Univerzita je koncipovaná ako pomyselný obal pre súbor pavilónov a nádvorí, prepojených veľkorysými a rozmanitými otvorenými priestormi stmeľujúcimi študentskú i akademickú obec. | Zdroj: Federico Brunetti

Benátske bienále 2018

Yvonne Farrellová (1951) a Shelley McNamarová (1952) sa spoznali ešte na dublinskej fakulte architektúry a po ukončení štúdia mali rovnaký osud – istý čas pôsobili na domovskej univerzi­te a vyučovali ďalšie generácie potenciálnych architektov.

To im dalo kvalitný základ pre teoretické práce, ktoré sprevádzali ich architektonickú tvorbu. Ich pedagogické resumé je ale širšie, hosťovskú profesúru absolvovali v švajčiarskych EPFL Lausanne a v Accademia d’Archittettura v Mendrisiu. Tiež predsedali v komisiách na Harvardskej univerzite a na Yalovej univerzite.

Akademická prax vyústila do pocty, keď im bolo v roku 2018 zverené kurátorstvo 16. ročníka Bienále architektúry, najprestížnejšieho architektonického podujatia, s témou Freespace. Rovnomenný manifest sprevádzal vytvorenie výstavy. Nosné prvky tvorby definuje ako „dary prírody“ – slnečné a mesačné svetlo, gravitácia, vzduch, materiály.

„Chceme ísť až za vizuálnu stránku veci, zdôrazňujúc rolu architektúry v choreografii každodenného života. Krajinu vnímame ako klienta. A to so sebou nesie dlhodobú zodpovednosť,“ vyjadril sa tím vo svojom prejave na Bienále. Benátskej exhibície za zúčastnilo 71 ateliérov z celého sveta, aby prebehol diskurz o diverzite, špecifikách a kontinuite v architektúre.

Grafton Architects sa podieľali na niekoľkých ďalších výstavách – v roku 2014 to bola Sensing Spaces Exhibition na Royal Academy v Londýne, tvorba pavilónu pri príležitosti 300. výročia mesta Barcelona a v roku 2015 v londýnskom Victoria & Albert Museum inštalácia Ogham Wall.

Pritzkerova cena, udeľovaná Hyattovou nadáciou a pomenovaná po jej zakladateľoch – manželoch Pritzkerovcoch –, je zatiaľ poslednou a zároveň najvýznamnejšou v rade ocenení, ktoré boli v posledných rokoch udelené írskej dvojici.

Na jeseň 2019 im Royal Institute of British Architects udelil zlatú medailu – najvyššie britské ocenenie za architektúru. Rok predtým firma vyhrala James Gandon Medal, čo je zas najvyššie ocenenie írskej scény. V roku 2016 vyhral projekt UTEC každoročnú RIBA International Prize.

A v roku 2012 na Bienále v Benátkach, ktorého participantkami boli aj v rokoch 2002 a 2016, získali cenu Silver Lion Award za prezentáciu Architektúra ako nová geografia.

Inšpirovali sa nečakaným zdrojom: tvorbou Paula Mendesa de la Rocha, ktorý sám je laureátom Pritzkerovej ceny. Brazílčanova tvorba dopĺňala prezentáciu kampusu UTEC od Grafton Architects v Peru a ilustrovala tak náladu stavebných počinov v Južnej Amerike.

Urban Institute 2002, Dublin, Írsko S dôrazom na rovnováhu medzi vedeckým a praktickým bol inštitút navrhnutý na podnietenie realistickej interdisciplinárnej konverzácie. Dojem stabilnej budovy, ktorá znesie aj živelnejšiu debatu, umocňujú použité materiály – granitový sokel, červená tehla a terakotový obklad sú miestne materiály, prispievajúce k udržateľnosti prostredia.
Urban Institute
2002, Dublin, Írsko
S dôrazom na rovnováhu medzi vedeckým a praktickým bol inštitút navrhnutý na podnietenie realistickej interdisciplinárnej konverzácie. Dojem stabilnej budovy, ktorá znesie aj živelnejšiu debatu, umocňujú použité materiály – granitový sokel, červená tehla a terakotový obklad sú miestne materiály, prispievajúce k udržateľnosti prostredia. | Zdroj: Ros Kavanagh

Výrok poroty

„S absolútnym pochopením získaným poctivým prieskumom, bystrou všímavosťou, otvoreným a zvedavým prístupom a hlbokým rešpektom pre kultúru a kontext sú architektky schopné navrhovať architektúru, ktorá najvhodnejšie reaguje na okolie a mesto, zatiaľ čo je stále osviežujúca a moderná. Ich prístup k tvorbe je vždy priamočiary, odhaľujúci pochopenie procesov dizajnu a konštrukcie od veľkometrážnych štruktúr až po malé mierky. Bez veľkých a povrchných gest dokázali adekvátne vytvoriť monumentálne diela, ale aj tie sú rozzónované a detailné natoľko, že disponujú intímnymi priestormi vytvárajúcimi komunitu. Zodpovedný postoj k životnému prostrediu, profesionálna integrita a mnohé ďalšie dôvody viedli k udeleniu ceny,” uvádza sa v oficiálnom vyhlásení poroty vedenej Stephenom Breyerom.

Laureátky reagovali: „Architektúra môže byť opísaná ako jedna z najkomplexnejších a najdôležitejších kultúrnych aktivít na planéte. Byť architektom je preto enormné privilégium. Výhra tejto ceny je skvelou poklonou nášmu architektonickému presvedčeniu.“

Ocenenie a finančná odmena 100 000 dolárov budú architektkám udelené na jeseň tohto roku, s bližšou špecifiká­ciou miesta v nasledujúcich týždňoch.

Text: Alexandra Müllerová
Foto: Pritzker Prize

Článok bol uverejnený v časopise ASB 3/2020.

Komentáre