Priateľský votrelec

Zdá sa, akoby obrovskú high-tech bublinu vyplavila v starobylom meste Graz zo svojho dna rieka Mur. Mesto Graz ako hlavné kultúrne mesto Európy v roku 2003 dalo súčasnému medzinárodnému umeniu nový charakteristický svätostánok. Galéria moderného umenia v Grazi medzinárodne známa pod nemeckým názvom Kunsthaus Graz reprezentuje dnešných všestranne zameraných umelcov nielen vo svojich útrobách, ale aj navonok. Zároveň potvrdzuje, že architektúra je dôležitou a nedeliteľnou súčasťou kultúry a komunikácie národa so svetom. 

V apríli roku 2000 sa porota po veľkej medzinárodnej súťaži na projekt galérie rozhodla zveriť jej realizáciu dvojici autorov Petrovi Cookovi a Colinovi Fournierovi. „Prvé, na čo sme sa opýtali, keď sme začali navrhovať, bolo, aké umenie bude budova prezentovaťω Jedinečnosť galérie spočíva v tom, že v ňom nebude umiestnená žiadna stála expozícia,“ hovorí Colin Fournier.

Veľká amorfná bublina sa vznáša nad presklenným prízemím s rozľahlou halou, ktorá slúži na organizovanie spoločenských podujatí. Hlavný vstup je z dvoch strán a vedie do variabilného priestoru. Tu je návštevníkom okrem kaviarne k dispozícii aj informačné, komunikačné a záujmové centrum. Nachádza sa tu aj prvý, 30-metrový pohyblivý pás, ktorý návštevníkov vynesie z prízemia do prvého poschodia s výstavnými exponátmi. Druhý pás vedie na vyššie poschodie, pre ktoré je charakteristická štruktúrovaná klenba. Najvyšší bod stropu je vo výške 8 metrov.

Prispôsobivé denné svetlo vniká dnu cez výčnelky fasády. Umelé svetelné zdroje v priestore vytvárajú pôsobivé osvetlenie. Izolované, priehľadné presklené časti membrány budovy umožňujú rozhliadnuť sa a maximálne si užiť pohľad zvnútra. Na bočnej strane bubliny je vo výške 16 m umiestnená konzolová presklená vyhliadka. Tu nájde návštevník pohodu v pohodlných kreslách pri knihách a časopisoch o umení a pri káve.

Funkčne i technicky spĺňa galéria najmodernejšie požiadavky kladené na múzeá medzinárodnej úrovne. Využiteľná plocha priestoru s veľkosťou 11 100 m² poskytuje manažérom umenia všetko potrebné na zabezpečenie výstav svetových rozmerov na najvyššej úrovni. Profesionálne zaobchádzanie a inštaláciu zabezpečuje nielen inovatívny, úsporný klimatizačný systém, štedrý vstupný priestor, sklad, priestor pre workshopy, ale aj moderné osvetlenie a zabezpečovací systém. Kunsthaus Graz ako miesto pre výstavy, spoločenské podujatia a iné spôsoby prezentácie rôznych disciplín súčasného umenia, nových médií a fotografií pripomína skôr čiernu skrinku skrytých trikov. Takto ho opísal jeden z autorov Colin Fournier.

Dva rozľahlé výstavné priestory obaľuje atypická biomorfná konštrukcia so šírkou 60 m. Denné svetlo sa dnu dostáva cez povrch pokrytý modravým trblietavým sklom a ostro vyhrotenými výčnelkami hornej časti fasády. Poschodia spájajú 23 metrov vysokú novú štruktúru prostredníctvom mostíkov s domom Eisernes Haus, ktorého liatinová konštrukcia je najstaršou svojho druhu v Európe a je uznaná ako historický monument. Jej obnova sa stala súčasťou stavebných prác na galérii.

Charakteristiku galérie ako medzičlánku medzi minulosťou a budúcnosťou umocňuje i jeho vonkajšia fasáda, tzv. mediálna fasáda. Túto 900 m² veľkú fasádu s názvom Bix, možno elektronicky meniť. Vďaka inštalovaným svetelným kruhom jedinečne vystihuje poslanie Kunsthausu či už z estetického, alebo z funkčného hľadiska. Svojským chápaním architektúry a technológie vytvorila fasáda nový medzinárodný štandard opláštenia budov. Podľa konceptu, ktorý vyvinula berlínska skupina realities:united, sa zakomponovalo do každej časti plášťa dohromady 925 kruhových svetielkujúcich trubíc s výkonom 40 W. Tieto svetelné prstence premieňajú modrú bublinu na obrovskú obrazovku s nízkym rozlíšením. Plocha pokrytá svetlami je vysoká približne 20 m a široká 45 m. Každé svetlo možno individuálne a plynulo regulovať. Intenzitu svetla možno nastaviť od 0 % do 100 %. Vďaka digitálnemu riadiacemu systému možno premietať schematické animácie, grafiku i písmo. Systém dosahuje rýchlosť 20 obrázkov za sekundu. Každý kruh kontroluje centrálny počítač.

Limity, ktoré architekti pri realizácii museli dodržať, boli dva. Objekt mal byť dokončený v roku 2003, v ktorom sa Graz stal hlavným kultúrnym mestom Európy. Druhý bol finančný limit. Konečné náklady na stavbu vrátane podzemných garáží so 146 parkovacími miestami boli 40 000 000 eur. Finančný limit na projekt bol striktne daný, pretože sa na jeho financovaní podieľal štát i mesto Graz.

„Napriek zložitej geometrii objektu a širokému využitiu akrylických materiálov môžeme hovoriť o konštrukčnej hospodárnosti. Vymeraná oceľová kostra a sofistikovanosť využitých nízkoenergetických kontrolných systémov nerobí z galérie manifest high-tech expresionizmu. Na to sme nemali rozpočet ani to nebol náš zámer. Kunsthaus Graz je len lastovičkou medzi budovami, ktoré nás čakajú v budúcnosti, v 21. storočí,“ konštatuje Collin Fournier.

Katarína Dudáková
Foto: Niki Lackner, Colin Fournier, múzeum Johanneum, Monika Nicolic