Plávajúci dom

Stavby architekta Roberta Harveyho Oshatza sú charakteristické mimoriadne poetickým tvaroslovím. Výnimkou nie je ani plávajúca rezidencia rodiny Fennelovcov. Táto komorná realizácia, ktorá podľa slov architekta nebola ani konštrukčne náročná, dokazuje, ako môže téma vodného živlu ovplyvniť architektúru. So závideniahodným výsledkom.

Inšpiráciou pre architekta bola rieka Willamette  v americkom Portlande, na ktorej dom „pláva“. Čeriaca sa hladina priviedla autora k myšlienke kriviek vychádzajúcich z jedného miesta a pripomínajúcich vlny prevaľujúce sa jedna cez druhú. Jedna sa norí do podlahy, iná sa láme nad hlavami a hneď sa stáča späť, ďalšia vyzerá, akoby sa každú chvíľu chystala zaliať vlny pod sebou.

„Moja filozofia je prostá – stavba musí byť v harmónii s prostredím a obyvatelia by mali byť v harmónii so stavbou. Vždy sa snažím porozumieť klientovi a navrhnúť dom podľa jeho túžob tak, aby si vo finále povedal: Keby som bol architektom, navrhol by som to presne takto, “ vraví Robert Oshatz.

Duglaska a čerešňa
„Dom by na súši určite pôsobil nepatrične. Stojí však na plávajúcom pontóne a navrhoval som ho s úmyslom zachytiť tok a rytmus rieky, zhmotniť ich v stavbe,“ vysvetľuje architekt. Krivky vĺn zrealizoval pomocou vrstvených ohýbaných nosníkov, fasáda zadnej časti domu, obložená šindľami z virgínskeho cédra zasa svojou štruktúrou odkazuje na odlesky vodnej hladiny, ktoré sa na svetle trieštia na drobné plôšky.

Kľúčový konštrukčný prvok – lepené vrstvené nosníky – sú celkom bežným produktom miestnych dielní: americký štát Oregon je známy ťažbou a spracovaním dreva do takej miery, že sa dostal aj do svetovej literatúry. Nebolo preto komplikované zabezpečiť nosníky na realizáciu. Drevo ako hlavný materiál domu spĺňalo aj predstavy investorov – želali si útulný a pohodlný letný byt, nie minimalistickú bielu kocku.

Rovnako ako pri konštrukcii aj pri návrhu interiéru preto architekt siahol najmä po prírodných materiáloch prevažne z miestnych zdrojov: kuchynská linka a nábytok sú z čiernej čerešne, vrstvené nosníky priznané v interiéri, a obklad väčšiny stien sú z jedle duglasky. Iba na podlahy bola použitá brazílska čerešňa. Všetko je ladené v teplej farebnosti – prevláda červená a rôzne odtiene hnedej (sedacia súprava je z prírodnej hnedej kože, obklad z rovnakej hnedej žuly nájdete na vani, v sprchovacom kúte aj na doske kuchynskej linky). S teplými farbami a materiálmi kontrastuje len niekoľko detailov z matného kovu – zábradlie schodiska, komín kozubu, spotrebiče či osvetlenie. V celom interiéri nenájdete žiadne módne dizajnové výstrelky, naopak, citeľný je vplyv tradičnej japonskej výtvarnej kultúry. Celok tak pôsobí pokojne, akoby plynul na rieke mimo času a dosahu hektickej prítomnosti.

Obývacia izba – krivka bielej steny sa skrúca proti strešnej vlne. Najviac svetla prichádza do interiéru zasklenou štítovou stenou, ktorá zároveň poskytuje z celého domu nádherný panoramatický výhľad na rieku.	Veľkorysý obytný priestor je otvorený cez dve podlažia. Jednoliatu bočnú stenu „vlny“ rozbíjajú pásové okná, ktoré nenarúšajú intimitu interiéru.

Svetlo všade, kde sa dá
Aj keď parcela-pontón naozaj nie je široká, vďaka konceptu domu uzatvoreného voči susedným stavbám sa podarilo poskytnúť jeho obyvateľom aj v úzkom priestore dostatočnú intimitu. Zatiaľ čo krivky umožňujú plynulý prechod stien do stropov, zmeny a zlomy sú, naopak, využité na presvetlenie a otvorenie priestoru všade tam, kde je to žiaduce.

Najviac svetla prichádza do interiéru zasklenou štítovou stenou, ktorá zároveň umožňuje nádherný panoramatický výhľad na život na rieke. Zadnú časť domu presvetľujú úzke dlhé okná tesne pod strechou, ktoré zabezpečujú súkromie aj prirodzenú ventiláciu. Napriek tomu, že je väčšina stien obložených drevom, ktoré vždy do istej miery opticky stemňuje priestor, sú všetky interiéry mimoriadne svetlé.

Za dostatok svetla vďačí dom aj otvorenému, loftovému konceptu bývania, ktorý bol želaním klientov. Zároveň je pozitívnym dôsledkom tohto prístupu aj kompaktnosť a logická čitateľnosť celého interiéru. Veľkorysý priestor je vyčlenený najmä pre obývaciu izbu s jedálňou a kuchynským kútom, ktorá je najfrekventovanejšou časťou domu. Horné miestnosti – spálňa s kúpeľňou a šatníkom, sú dimenzované o čosi úspornejšie, pritom však tak, aby poskytli všetko, čo sa od nich žiada.

Pohľad smerom k spálni na otvorenej galérii. Zaujímavým interiérovým prvkom sú schody, ktoré plnia naraz dve funkcie: sú ukotvené do steny, ktorá má zo strany obývačky podobu nábytku – sú v nej osadené police. Za kuchynskou linkou sa skrýva vinotéka.	Interiér, v ktorom sa použili prevažne prírodné materiály a teplá farebnosť, zrealizovali v roku 2006. Nenájdete tu žiadne módne dizajnové výstrelky, naopak, citeľný je vplyv tradičnej japonskej výtvarnej kultúry. Celok tak pôsobí pokojne, akoby plynul na rieke mimo času a dosahu hektickej prítomnosti.

Pôdorys prízemia/ pôdorys poschodia
1 – obývačka, 2 – jedáleň, 3 – kuchyňa, 4 – vinotéka, 5 – pracovňa, 6 – hosťovská izba, 7 – paluba – terasa, 8 – kúpeľňa, 9 – toaleta, 10 – spálňa, 11 – vstup do domu, 12 – šatník, 13 – práčovňa, 14 – sprcha, 15 – vaňa, 16 – sedenie, 17 – otvorený priestor

Iva Nachtmannová
Foto: Cameron Neilson