Architektúra

Logistika je lakmusovým papierikom ekonomiky. Na Slovensku by sa dokonca dalo povedať, že nie je len citlivým indikátorom jej stavu, ale ešte ju aj predbieha. A to takmer dvojnásobne. Toto odvetvie ťahá dopredu silný rozvoj priemyslu, no pre industriálnu sféru treba najprv zabezpečiť výrobné vstupy. So zvyšovaním objemu výroby rastú aj nároky na jej distribúciu pre potreby obchodných oddelení, predajcov alebo konečných zákazníkov. Súčasný priemyselný boom na Slovensku teda celkom prirodzene generuje dostatok práce pre logistiku. No a jedným z najzreteľnejších výstupov pre architektúru je priemyselná budova.

Loftové bývanie je pojem, ktorý u nás širšia verejnosť na rozdiel od susedných krajín prakticky nepozná. Je však zrejme len otázkou krátkeho času, kedy sa termín ujme aj v hovorovej reči. Lofty sú bytové priestory v industriálnom štýle, prerobené najmä z bývalých skladov, tovární či iných neobytných budov. V súčasnosti sa trend takéhoto bývania vo svete rozkošatil do príliš neprehľadného množstva podôb a vo vzdialenejšom zahraničí lofty už vonkoncom nie sú synonymom elitného bývania, ako by sa zdalo podľa stavieb vznikajúcich v našom regióne, ktorých bude pravdepodobne stále pribúdať.

Mníchov sa kontrastov nebojí. Dokázala to nová budova Akadémie výtvarného umenia, ktorá vyrástla vedľa neorenesančnej stavby z predminulého storočia. Dekonštruktivistický štýl ateliéru Coop Himmelb(l)au sa zreteľne hlási k svojim koreňom v 21. storočí. Na väzbu na okolie a zasadenie do kontextu však nerezignuje.

Odvážne dispozičné riešenie, zaujímavý architektonický výraz s dynamickým hmotovým vyhotovením, rešpektovanie prítomnosti historického mestského parku v centre Košíc, výstižná farebná akcentácia fasády – to všetko posúva športovo-relaxačný komplex City Park Club v Košiciach medzi pozoruhodné realizácie, ktoré zaujali aj odbornú verejnosť. Svedčí o tom i čerstvé víťazstvo v súťaži Baumit fasáda roka 2006 v kategórii Novostavba. „Prepojením a včlenením hodnotných existujúcich stromov do tela stavby sme sa snažili vytvoriť architektonické dielo s filozofiou zeleného domu harmonizujúceho s okolitým parkom,“ hovorí spoluautor projektu architekt Štefan Pacák.

V roku 1953 sa v americkom meste Raleigh postavila podľa projektu geniálneho mladého poľského architekta Macieja Nowického (spoluautor W. Deitrick) veľká výstavná hala Paraboleum. Svojím konštrukčným riešením – strechou zavesenou na dvoch šikmých parabolických nosníkoch – sa stala významným medzníkom v architektúre 20. storočia. Na tých istých konštrukčných princípoch vznikla v roku 1962 športová hala, ktorú navrhol architekt Jozef Chovanec spolu so statikom Jozefom Poštulkom. Postavili ju na Pasienkoch v Bratislave.

V centre Varšavy vzniká jeden z najvýznamnejších projektov v strednej Európe. Obytný komplex Złota 44 v podobe veže od známeho newyorkského architekta Daniela Libeskinda sa stane neprehliadnuteľou dominantou mesta. Libeskind sa týmto projektom so všetkou pompéznosťou vracia do svojho rodiska. Komplex bude pravdepodobne ďalším potvrdením architektovho multidisciplinárneho prístupu k tvorbe. Aj keď je tento projekt zatiaľ len na výkresoch, rýchlo sa stal známou a diskutovanou stavbou nielen v Poľsku.

Interiér aj exteriér VillAnn na polostrove južne od Göteborgu sa blíži krajnej abstrakcii. Objekt sa zakladá na princípe vrstvenia, ktorý je typický pre tvorbu architekta Gerta Wingårdha. Tentoraz sa prejavil ako kompozícia prieniku dvoch tesne priložených geometrických tvarov so sklenenými stenami. Zadná „vrstva“ je konfigurovaná tak, že človeka kráčajúceho popri vzdialenejšom okraji parcely upúta na zalomení línie prvej vrstvy narastajúci obdĺžnik.

Iniciátor založenia prvej polytechniky na Slovensku, nestor slovenského staviteľstva v odbore vodné hospodárstvo a erudovaný vysokoškolský učiteľ - Prof. Ing. Dr. techn. Peter Danišovič, Dr.h.c. si 1. júna 2007 v Bratislave prevzal Medailu Slovenskej technickej univerzity za mimoriadne zásluhy v rozvoji univerzity a za celoživotné dielo. Vysoké ocenenie mu na návrh Vedeckej rady STU udelil jej rektor Vladimír Báleš.

Najťažšie je postaviť dobrý rodinný dom, hovorieva svetoznáma architektka Eva Jiřičná. A myslí to vážne aj pri svojom podmaňujúcom úsmeve. Dobre fungujúci dom pre niekoľkých ľudí je architektovou vizitkou, ku ktorej si môže dopísať i pridanú hodnotu – a tou je estetický výraz. Pravda, na tejto ceste je množstvo nejasných zákutí, tajomných labyrintov náhlych nedorozumení, krkolomných riešení v záujme čo najlacnejšieho výsledku, ale občas aj fotografovanie sa s diplomom ocenenia pred fasádou rodinného chrámu či aspoň spokojný vzdych – a máme to za sebou…

Indikátor dôvery v stavebníctve na Slovensku klesol v máji o 0,5 na hodnotu mínus 10,5 percentuálneho bodu (p.b.). Úroveň dlhodobého priemeru naďalej prevyšuje o 13,5 bodu. Jeho vývoj ovplyvnilo najmä očakávané znižovanie počtu zamestnancov.

Showflat v bytovom projekte River Diamond v Prahe, ktorý navrhla architektka Barbora Škorpilová, po novom interpretuje klasický a konzervatívny prístup v interiéroch.

Vykupovanie pozemkov pre cestný obchvat okolo obce Liptovské Matiašovce (okres Liptovský Mikuláš) v týchto dňoch finišuje. Potrebné je však vyriešiť niektoré komplikované vlastnícke vzťahy, pretože niektoré malé výmery pozemkov vlastní niekoľko osôb. Uviedol to starosta obce Ján Jaňák.

Slovenská komora architektov vyhlásila tento rok šiesty ročník Ceny za architektúru CE.ZA.AR 2007. Cena sa udeľuje za vynikajúci profesionálny výkon – zrealizované architektonické dielo, ktoré významne prispieva k obohateniu hmotnej kultúry na Slovensku. Cena bude v roku 2007 udelená v piatich kategóriách: Rodinné domy, Bytové domy, Občianske a priemyslené budovy, Rekonštrukcia a obnova budov, Interiér. Hlavným poslaním súťaže je informovanie o dianí na poli architektúry za posledný rok a predstavenie architektonických diel širokej verejnosti.

Medzera príliš úzka na výstavbu „kamenného“ domu, no príliš široká a prázdna v urbánnej štruktúre mestského okruhu. Aj tak sa vníma priestor medzi Tatracentrom a hotelom Crowne Plaza na Hodžovom námestí v Bratislave, čiže nad vstupom do podchodu z Poštovej ulice. Čo s touto prázdnou plochou obkolesenou betónovým zábradlím? Podľa spoluautora projektu architekta Ľubomíra Králika odpoveďou by mala byť Zelená kocka v podobe celoskleneného kubusu „oblečeného“ do zelených šiat popínavých rastlín, ktorý bude slúžiť aj ako obchod a reštaurácia. Zelená kocka už má stavebné povolenie a so začatím jej výstavby sa počíta na jar tohto roku.

Labyrinty ľudských osudov anonymne plynú v krivolakých uličkách mestského organizmu. Šum mesta zľahka doznieva v ozvenách dynamiky pracovného nasadenia. Byt či dom sú ešte stále azylom pre nájdenie krehkej rovnováhy nepokojnej duše človeka, ale aj naplnením jeho prianí a túžob. Bytové domy na Slovensku kopírujú dynamiku stavebnej konjunktúry, no čoraz väčšmi sa snažia byť viac než len strechou nad hlavou. Je to skutočne tak? Aj o týchto veciach sme sa rozprávali s predsedom predstavenstva a generálnym riaditeľom spoločnosti Reding, a. s., Ing. Ladislavom Veršovským.