ASB Architektúra Stránka 371

Architektúra

Dňa 26. februára 2007 sa v priestoroch Clubu Penati v Bratislave uskutoční odborná konferencia s cieľom umožniť účastníkom z oblasti stavebníctva získavať potrebné informácie o situácii a trendoch v danom […]

Keď viedenský puristický architekt Adolf Loos na začiatku dvadsiateho storočia napísal (čiastočne v afekte) jednu z najznámejších esejí novodobej histórie architektúry, mnohokrát citovaný text Ornament a zločin, netušil, aký radikálny účinok to časom prinesie. Hoci v článku reagoval na lokálny problém charakterizujúci len dané obdobie, z jeho téz sa postupne vyvinuli závery s celosvetovým a dlhodobým dosahom. Často perverzné narábanie s Loosovým kultúrnym odkazom dostalo ornament do situácie, v akej sa ocitá dnes: je vyprchaný aj perlivý zároveň.

Praha sa vďaka hale nového ruzynského terminálu, ktorej rozmery možno porovnávať s veľkosťou futbalového ihriska, zaradila na úroveň Viedne, Ženevy, Berlína či Nice. Hala s oblúkovou priehradovou konštrukciou môže ročne privítať až desať miliónov cestujúcich – taký nárast očakáva Letiště Praha, s. p., v nasledujúcich dvanástich rokoch. Sklo, oceľ a veľkorysosť charakterizujú architektúru, ktorú priaznivci lietania uvidia v Čechách ako prvú.

Hospodárska kríza v tridsiatych rokoch minulého storočia priniesla do československej architektúry tému tzv. najmenšieho bytu. Na slovenskej strane patrili k najdôležitejším príspevkom do tejto diskusie práce architektov Fridricha Weinwurma a Imricha Vécseia – pavlačové obytné bloky UNITAS na Šancovej ulici a obytná skupina Nová doba na Vajnorskej ulici v Bratislave.

Zvýšený prílev investícií začína pociťovať už aj stredné Slovensko. Dôkazom je aj rozšírenie priemyselného parku vo Zvolene, ku ktorému by mal budúci rok pribudnúť nový prírastok. Bude ním Europa Logistik Center, ktorý podľa slov stavebníka rozšíri sieť komplexných objektov stavebníka, určených na prenájom logistických a distribučných priestorov pre nájomcov v strednej časti Slovenska. Skladovacie plochy sú doplnené potrebným administratívnym zázemím, čím sa zamestná približne 330 zamestnancov.

Kedysi to bola súčasť mestských hradieb, neskôr meštiansky dom, v minulom storočí sa doň nasťahovala detská cukráreň, potom zase piváreň Kelt, no a teraz je tu exkluzívna reštaurácia Le Monde, administratívne priestory a luxusné byty. Rožný dom na Rybárskej bráne 8 v Bratislave, známejší ako Kernov dom, prešiel nielen ďalšou premenou funkcie, ale aj komplexnou rekonštrukciou a dostavbou. Hviezdoslavovo námestie získalo ďalšiu dominantu s novou tvárou.

Je naším Opus Magnum – odpovedali architekti Pavel Suchánek a Dušan Krepop na otázku významu tohto rodinného domu v ich tvorbe. Výsledok im dáva za pravdu. Originálne tvary, plochy odstupňované vo farebných významoch, logická prevádzka, konštruktivistické línie, dômyselné pohľady, logické komponovanie hmôt, citlivá práca s detailom a dizajnom vnútorného prostredia, harmonické stieranie hraníc medzi exteriérom a interiérom či nadštandardné súznenie architektúry s aplikovanými výtvarnými dielami – to je len niekoľko momentov, ktoré tento dom posúvajú medzi to najlepšie, čo sa v tejto oblasti za posledné obdobie na Slovensku vytvorilo.

Industrializácia vonkajšej i vnútornej výstavby interiérového dizajnu postupuje do čoraz zložitejších polôh. Rafinovane sa využívajú priemyselné materiály, technológie a podoby. Výsledkom je prevaha strojom vytvorených či upravených vecí v našom životnom prostredí, ktoré z neho postupne vytláčajú prírodný rozmer. Dizajnéri si uvedomujú, že tento rozkol umelého a prirodzeného je jedným z problémov súčasnej priemyselnej krízy. Preto čoraz častejšie narábajú so stratégiami známymi z prírody. Využívajú jej náhodnú jedinečnosť, nepresnosť a neukončenosť foriem aj časovú nestálosť jej vývoja.

Bratislavské Kramáre vždy boli a budú znamenať lukratívnu časť bývania v hlavnom meste Slovenska. Ideálna poloha nad panorámou mesta, blízkosť centra, ale zároveň dostatočná vzdialenosť od zhonu rušného mesta, malebný svahovitý terén – jednoducho príťažlivý pahorok, kde každé bývanie ponúka príchuť exkluzivity. K takým patrí aj zástavba piatich objektov bytových domov na Klenovej ulici, ktoré pochádzajú z tvorivej dielne Ateliéru 3M. V jednom z nich sa už býva, ostatné sú tesne pred kolaudačným rozhodnutím.

V rozsahu neveľkom diele Jaromíra Krejcara nachádzame viaceré kúpeľné stavby, napríklad kúpeľný dom v Karlových Varoch (1931), projekt sanatória v Poděbradoch (1931), súťažný návrh na tuberkulózne sanatórium v Starom Smokovci (1932) a súťažný návrh na sanatórium vo Vyšných Hágoch (1932). Realizovať sa mu však podarilo iba jediný návrh, a to v Trenčianskych Tepliciach. Ide o niekdajší kúpeľný dom Nemocenskej pokladne soukromých úředníkov, ktorý dnes poznáme ako Liečebný dom Machnáč.

V konkurencii takých mien ako Zaha Hadid alebo Coop Himmelb(l)au zvíťazili architekti Mario Bellini z Talianska a Rudy Ricciotti z Francúzska. Ich návrh na nové výstavné priestory svetoznámej galérie Louvre v Paríži, ktoré budú venované zbierke islamského umenia, oslovil medzinárodnú porotu vizuálnym i koncepčným riešením. Francúzi tak znovu dokázali, že sa novej architektúry neboja ani v samotnom strede svojej histórie.

„Jeho Výsosť kráľ Harald slávnostne otvoril Svalbard Science Centre,“ hlásali titulky nórskych novín na konci apríla 2006. Veľký komplex vedeckého centra leží ďaleko za polárnym kruhom, ale jeho architektúra je nám bližšie, ako by sme si mysleli. Napriek tomu, že sme republika, a napriek tomu, že nemáme ľadovce.