Rekonštruovaná Univerzitná knižnica v Bratislave už vyše roka slúži svojmu účelu. Málokto však tuší, že tento komplex skrýva pre návštevníkov ešte ďalšie prekvapenia. K takým patrí aj dôležité skladové zázemie s Lisztovou záhradou a známym pavilónom, ktoré boli minulý rok kolaudované. A práve týmto aktom sa ukončila rekonštrukcia celého kultúrneho komplexu, ktorá trvala päť rokov.
Benátky sa v minulosti vyznačovali exkluzívnou a zároveň luxusnou výrobou a termín benátsky je dodnes synonymom krásy a okázalosti. Štuka pôvodne slúžila na zakrytie nedostatkov hrubej stavby a na vytváranie dekoratívnych efektov. Neskôr predstavovala zaujímavé riešenie povrchovej úpravy kovových štruktúr, ktoré si tak zachovali príťažlivý a vierohodný výraz tradičnej architektúry. Dnes nachádzame štuku v historických budovách ako dekoráciu vstupných hál, schodiskových priestorov, ale aj ako povrchovú úpravu exteriéru či interiéru súčasných budov.
„Toto všetko, stvárnené zákutie prírody, priestor, architektúra, má svoju prísnu zákonitosť, svoju čistotu. Je výrazom nesentimentálneho poňatia ľudského osudu. Je to stále prírodné javisko kultu, ktoré má svoj jasný rituál. Odbočíš z cesty, zastaneš a odídeš.“ Autorom týchto slov je Dominik Tatarka. O bratislavskom krematóriu sa toho popísalo veľa, a neboli to len teoretici a kritici, o čom svedčí aj uvedený príklad. Vo viacerých anketách ho označili za najlepšie architektonické dielo postavené na Slovensku po II. svetovej vojne.
V architektúre zväčša platí, že forma sleduje funkciu, ale často aj spoločenský dopyt. A ten bol v prípade letných kultúrnych slávností v rakúskom Bregenzi taký enormný, že jeho tlak pôvodný objekt nevydržal. Ústredný Dom kultúrnych slávností – Festspielhaus – jednoducho potreboval novú tvár. „Veľkorysejšiu a súčasnejšiu, ktorá by svojím výrazom harmonizovala s krajinou susediacou s Bodenským jazerom,“ hovorí pre ASB uznávaný rakúsky architekt Helmut Dietrich, ktorý so svojím partnerom Muchom Untertrifallerom pripravili projekt komplexnej sanácie. Výsledná architektúra mu dáva za pravdu. Navyše ukrýva v sebe priestory, ktoré sú v Európe na špičke technologického vývoja. Platí to najmä pre Veľkú sálu a polyfunkčné experimentálne javisko.
Na jeseň roku 2008 by malo v Nitre otvoriť svoje brány nové obchodno-spoločenské centrum Mlyny. Od samotného zrodu myšlienky rátajú jej autori s vytvorením netradičného prostredia, ktoré Nitre doteraz chýbalo. „Mlyny by mali byť ďalšou dominantou mesta, ktorá bude spontánne využívaná na orientáciu, ale aj v bežnom živote. Kryté námestia budú priestorovou alternatívou aj pri organizovaní kultúrnych a spoločenských aktivít bez ohľadu na počasie,“ hovorí riaditeľka akciovej spoločnosti Mlyny, a. s., Ing. Slavomíra Tóthová.
Na 18. medzinárodnom veľtrhu nehnuteľností MIPIM (Le Marché International des Professionnels d`Immobilier), ktorý sa konal 13. až 16. marca v Cannes, vyhlásili najlepšie stavby sveta v roku 2006 - MIPIM Awards.
Najznámejším z parížskych nábreží, ak nerátame Quai d´Orfévre, ktoré ostalo v pamäti vďaka dvom filmom, bolo sídlo ministerstva zahraničných vecí na Quai d´Orsay. Teraz ho pravdepodobne zatieni veľmi navštevované novootvorené múzeum od Jeana Nouvela na Quai Branly. Geometrické tvary Múzea du Quai Branly sú v kontexte s organickými, sklené dosky sa stretávajú s drevom, betón s rastlinstvom, bieloba s teplými farbami. Nouvel vyhlásil, že chcel dosiahnuť, aby z pohľadu na stavbu nebolo zrejmé, čomu slúži. Rozhodne v nej nie je pátos „kamenného múzea“. Kontrasty napodiv pôsobia harmonicky a motív prírody, ktorý sa vinie stavbou ako červená niť, je tým presvedčivejší.
Pri Karloveskom ramene v Bratislave vznikol zaujímavý obytný súbor. Dva terasové domy komplexu Karloveské rameno sa zvažujú k Dunaju a poskytnú svojim obyvateľom komfort, ktorý nie je len výsledkom prírodného okolia v kontakte s ramenom Dunaja, ale aj citlivého architektonického konceptu a do detailu prepracovaného návrhu. Komfort bývania „v objatí ramena“ však nebol jedinou prioritou – s obytným súborom sa riešila aj protipovodňová ochrana tejto časti brehu a pešia promenáda s cyklistickým chodníkom.
Mala som možnosť navštíviť zaujímavú administratívnu budovu v neďalekom rakúskom mestečku Mödling. Hneď pri vstupe do vestibulu sme pocítili prirodzenú vôňu samotnej stavby, vďaka čomu si budova razom získala naše sympatie. Dobrý dojem ešte vzrástol po tom, ako sme dostali informácie, ktoré jednoznačne vysvetľovali tieto príjemné pocity: kancelárske a seminárne centrum SOL4 je koncipované ako pasívna budova so starostlivo premysleným výberom materiálov a s energeticky úsporným riešením vykurovania i vetrania.
Maximálne urýchliť a zefektívniť proces majetkovo-právneho vysporiadania nehnuteľností pri príprave a realizácii stavieb strategického významu má zabezpečiť špeciálny zákon, ktorý pripravil rezort výstavby.
V zóne Pribinova vyrastú dve najvyššie budovy na území bývalého Československa. Veže s výškou 135 metrov budú súčasťou projektu Panorama City, na ktorom ešte v tomto roku začne pracovať J&T Real Estate.
Realizácia polyfunkčného domu na Bajkalskej ulici je zaujímavá tým, že sa podarilo vytvoriť zázemie pre pokojný život v blízkosti rušnej ulice. Bratislavská rezidencia Axton oslovuje rôzne vekové a sociálne vrstvy vďaka pestrej škále bytov od základného až po luxusné apartmány na horných podlažiach.
Trh s administratívnymi budovami na Slovensku dosahuje nebývalý rozmach. Prírastky naplánované v Bratislave do konca tejto dekády sa počítajú na niekoľko desiatok tisícok štvorcových metrov, čo je bezkonkurenčne najväčší nárast za posledné obdobie. Mimo metropoly zatiaľ pribúdajú administratívne priestory nesmelo, ale príklad Banskej Bystrice či Popradu dávajú tušiť, že sa aj v týchto regiónoch blýska na lepšie časy. Do diskusie o aktuálnych problémoch v tejto oblasti časopis ASB vyzval: Ing. arch. Juraja Jančinu – vedúceho Architektonickej kancelárie Jančina, doc. Ing. arch. akad. arch. Ivana Gürtlera, PhD., z Ústavu architektúry I na Fakulte architektúry STU v Bratislave, Ing. arch. Tomáša Baníka zo spoločnosti Reding a. s., Ivana Valenta – predsedu predstavenstva spoločnosti HB Reavis Group a. s. a Ing. arch. Mariána Šovčíka, CSc. – konateľa AMS Partners, spol. s r. o., Banská Bystrica.
Ako Izraelčan vyštudovaný vo Švajčiarsku a žijúci v Paríži je presvedčeným kozmopolitom a s rovnakým odmietaním akýchkoľvek bariér pozerá aj na dizajn. Verí, že o desať rokov si budeme môcť v Paríži stiahnuť údaje napríklad ku konkrétnemu japonskému dizajnérskemu výrobku a nechať si ho presne vyrobiť priamo namieste. Dizajnérska práca bude čoraz virtuálnejšia, a preto sa podľa neho budeme musieť snažiť byť čo najskutočnejší, aby sme nestratili svoju identitu. Tento charizmatický človek stratou identity v nijakom prípade netrpí. Stretnutie s Arikom Levym, jedným z najúspešnejších súčasných dizajnérov Európy, bolo naozaj zážitkom.
Dvanásť radových rodinných domov v novovznikajúcej štvrti Nových Zámkov ponúkne nadštandardné zázemie pre rodinný život. Projekt poskytuje dostatok priestoru na hľadanie hodnôt tradičnej architektúry rodinného domu v meste, ktorého historické korene siahajú ďaleko, ale nie sú ľahko rozpoznateľné.
