Architektúra

Špecifickým problémom farebnosti v interiéri je monochrómny biely interiér či interiér s prevahou bielej farby, ktorý sa spájal s modernizmom a najnovšie s minimalizmom. Tieto smery mali v programe redukciu prvkov. V ostatnom čase však vznikajú diela, pri ktorých sa o redukcii nedá hovoriť. Biela farba sprevádza a zvýrazňuje kompozičné a priestorové riešenia v podstate rovnako ako akákoľvek iná farba. Príkladom sú diela UNStudia z Amsterdamu, ktorý vedú Ben van Berkel a Caroline Bosová. Tento rok dokončili pozoruhodný priestranný víkendový dom pre štvorčlennú rodinu v rekreačnej oblasti v štáte New York.

Neexistuje iný druh umenia, ktorý by bol taký zviazaný s miestom ako architektúra. Hoci sa dnes mnoho stavieb posúva z dôvodu častej zmeny funkcií do oblasti nearchitektúry a stáva sa spotrebným tovarom, sú aj iné stavby, ktorých architektonické hodnoty pretrvávajú. Príkladom je Múzeum TANAP-u v Tatranskej Lomnici z roku 1969 od architekta Pavla Merjavého.

Premostenie Slovenskej národnej galérie (SNG) patrí k najkontroverznejším motívom modernej architektúry v Bratislave. Verejnosť s ňou stále nie je stotožnená, odborníci ju však takmer bezvýhradne prijímajú. Dokonca aj vplyvná osobnosť európskej architektúry Wolf Prix z Coop Himmelb(l)au o nej nadšene hovoril ako o „skvelom príklade brutalistickej architektúry s jednoduchými formami“. Dedečkovo premostenie nezmizne ani v novom návrhu rekonštrukcie SNG od ateliéru Architekti BKPŠ autorov Martina Kusého a Pavla Paňáka, ktorý vzišiel zo súťaže. Podľa Ing. arch. Pavla Paňáka „je premostenie navrhnuté s novým metalickým opláštením. Tým sa zestetizuje a sfunkční, bude mať zabudované nové progresívne technológie a bude ladiť s prostredím“.

Hotel Fórum bol postavený približne pred 17 rokmi. Aj keď bol v čase svojho vzniku zaujímavou realizáciou, medzitým sa zvýšili nároky na komfort a bezpečnosť hostí i na celkovú hospodárnosť budovy. Pôvodné systémy technického aj technologického vybavenia hotela boli homogénne a nedokázali navzájom komunikovať. Po rekonštrukcii hotela sú technológie v budove navzájom prepojené a riadenie vychádza z jedného miesta. Hotel Crowne Plaza spĺňa v súčasnosti najnáročnejšie kritériá svetovej hotelovej siete. Ako sa pri rekonštrukcii realizovali jednotlivé inteligentné technológie?

„Prečo sa chceš stať len architektom? Môžeš byť predsa staviteľom.“ Niekedy stačia dve vety na to, aby ste si v hlave zrovnali celoživotný program. Keď Renzo Piano počul tieto otcove slová, mal len sedemnásť rokov. Vtedy mu to znelo ako rodičovské mudrovanie. Až neskôr ho skúsenosti presvedčili, že byť len architektom nestačí. Aj preto mohol nedávno povedať:„Viem, že architektúra mení život. Videl som to.“ Aj preto svoju kanceláriu nazval Renzo Piano Building Workshop. Jedným dychom treba dodať, že Piano mení život aj ako dizajnér. Bez veľkých gest, ale o to s väčšou intenzitou.

Čisté línie, rozsiahle transparentné plochy, farebná i materiálová pestrosť, prieniky veľkých hmôt, tvarová invencia, zrozumiteľná a najmä fungujúca prevádzka – to je štýl architektonického ateliéru A&D Studio, za ktorým sa skrýva autorský tandem Ing. arch. Juraj Molnár, Ing. arch. Ľubomír Peráček. Ich stavby nesporne patria k tomu najlepšiemu, čo sa v tejto oblasti na Slovensku v súčasnosti produkuje. 

Geometrická abstrakcia Pietra Mondriana, holandského maliara, ktorý bol jedným zo zakladateľov hnutia De Stijl, sa už stala ikonou výtvarného umenia 20. storočia. To, že architektúra býva často spätá s výtvarným umením, ukázalo sa nielen v prepojení maliarstva a dizajnu s architektúrou skupiny De Stijl. Inšpiráciu v Mondrianovej tvorbe našli aj architekti nezvyčajného bytového domu v Ružinove.

Strohá architektúra je stále „in“, často však býva len neopodstatneným manierizmom. To však určite nie je prípad rodinného domu v Modre-Harmónii. Prapôvodný tvar domu, ktorého krásu a jednoduchosť podčiarkol titánzinkový obklad, je v kontexte okolitej prírody výsledkom skutočne úprimného hľadania harmónie a krásy. Dom žiari v zeleni mierne svahovitého pozemku uprostred záhrad a starých vinohradov ako šperk. Architekt rozohral na pôdorysnej ploche 7 × 13 metrov nádhernú hru jednoduchosti, účelnosti a krásy. Čistá geometria, vnútorné vertikálne a horizontálne priehľady, neočakávané interiérové a exteriérové prepojenia a využitie zvyškových priestorov robia z malého domu veľkorysý priestor na bývanie.

Slovensko je pre zahraničných developerov aj po príchode mnohých predchádzajúcich stále lákavou krajinou. Zatiaľ čo tí, ktorí prichádzali na Slovensko medzi prvými, sa sústreďovali najmä na Bratislavu a následne na väčšie mestá, teraz sa dostávajú na rad i stredne veľké mestá, kde je dopyt po retailových komplexoch stále nenasýtený. Veľkomestský štýl nakupovania „pod jednou strechou“ sa stáva lákavým aj pre obyvateľov menších miest a developeri to vedia. Odpoveďou slovensko-rakúskej investorskej skupiny ALFA Development, s. r. o., ktorá nadviazala na rakúsky projekt, je sieť nákupných stredísk City Center.

Výška prvej desiatky najvyšších budov sveta sa pohybuje v rozpätí približne 370 až 500 metrov, na budúci rok to bude vyše 410 až 800 metrov a o päť rokov možno 510 až 1 200 metrov. Supervysoké budovy sú nielen čím ďalej tým vyššie, ale práve v týchto rokoch vzniká i nový trend bývania v závratnej výške. Dnes je spomedzi desiatich najvyšších budov na svete iba jedna, v ktorej náplni je aj bývanie, resp. hotelové služby. Budúci rok ich bude slúžiť na rezidenčné účely už šesť, o päť rokov sedem. Okrem nárastu výšok a postupnej zmeny funkcií mrakodrapov badať ešte jeden posun – paralelne s geometricky koncipovanými mrakodrapmi je evidentný aj nástup organických tvarov.

Hlavné mesto Lombardie je každoročne v apríli nabité tisíckami publicistov a návštevníkov, hladných po novinkách v dizajnérskej tvorbe a bytovej kultúre. S očakávaním prevratných myšlienok a nových trendov v nábytkovej tvorbe sa s veľkou dávkou trpezlivosti či s utopistickým predsavzatím prejsť si všetky pavilóny snažili dostať sa k zánovnému veľkolepému výstavisku Rho v Miláne. Toto užívateľsky veľmi pohodlné futuristické výstavisko od architekta Massimiliana Fuksasa ponúklo aj tento rok asi štvrť miliónu návštevníkom možnosť prežiť atmosféru Salone Internazionale del Mobile 2007.

Jeden zo súčasných životaschopných prúdov v dizajne, nadväzujúci na reč tvarov 50. rokov, vďačí za mnohé dánskemu organickému funkcionalizmu. Jeho dvaja dnes už nežijúci hlavní predstavitelia Arne Jacobsen (1902 – 1971) a Hans Jørgen Wegner (1914 – 2007) boli v tých časoch hviezdami prvej veľkosti – popri ďalších vynikajúcich dizajnéroch ako Finn Juhl, Verner Panton, Børge Mogensen, Ole Wanscher a Nanna Ditzelová. Trend škandinávskeho dizajnu, švédskeho a fínskeho skla, fínskeho a najmä dánskeho nábytku sa šíril z USA, kým ho na konci 60. rokov nezastavil záujem o talianskych tvorcov. Dnes dizajn 50. rokov zažíva veľký návrat.

Nedávno otvorené nové Slovenské národné divadlo v Bratislave sa stáva novým kultúrnym a spoločenským centrom. Podvečer k nemu prichádzajú divadelní návštevníci, pred predsatvením i po ňom sa prechádzajú po okolí. Vývoj územia dáva tušiť, že po dostavaní komplexu Eurovea a ďalších už ohlásených projektov na blízkych územiach vznikne životaschopná štvrť Zóna Pribinova, čím sa význam divadla ešte umocní. SND je snáď najdlhšie realizovanou kultúrnou stavbou posledných desaťročí – výstavba trvala 21 rokov. Verejnosť kritizovala neustále predlžovanie času výstavby a zvyšovanie investičných nákladov. Nechajme však kritiky a poďme sa chvíľku venovať architektúre a stavebnej stránke tejto významnej stavby.

Niekoľkoročná snaha Štátnej vedeckej knižnice v Prešove o vybudovanie nových priestorov vyústila do architektonickej súťaže. Víťazný návrh na novostavbu pochádza z bratislavského ateliéru architekti SPDe, no podľa architekta Štefana Lichvára z víťazného architektonického ateliéru bude jej realizácia náročná. „Ak pôjde všetko podľa plánu, samotná stavba by sa mala realizovať v rokoch 2009 a 2010,“ uviedol Š. Lichvár s tým, že všetko sa bude odvíjať od schválenia stavebného zámeru štátnou expertízou. Jej stanovisko by malo byť jasné do pol roka a od jej rozhodnutia zrejme bude závisieť ďalší osud stavby. Samotný projekt je však ambicióznou, ale zároveň kultivovanou prezentáciou samotnej architektúry objektu v kontexte okolitého urbanizmu.

TriGránitu sa v bratislavskom Novom Meste páči. Po úspešnom projekte Polus City Center a dvoch výškových budovách s kancelárskymi priestormi plánuje táto medzinárodná developerská spoločnosť v spolupráci s rakúskym investorom stavať v ich blízkosti tretiu administratívnu vežu – Millennium Tower III. Dvadsaťdvapodlažná zasklená budova bude súčasťou komplexu Polus City Center, s ktorým bude priamo prepojená. Dopyt po administratívnych priestoroch v Bratislave podľa všetkého ešte stále nie je napriek pribúdajúcim budovám nasýtený.