Na jeseň minulého roku sa skolaudovala novostavba na nádvorí zámku vo Veľkých Opatoviciach z dielne ateliéru Zdeňka Fránka. Výstavba objektu, v súčasnosti s funkciou Národného kartografického centra, sa predĺžila skoro na dvadsať rokov, prvá fáza začala na prelome rokov 1989 a 1990.
Atraktívne bytové lokality v Bratislave predpokladajú investorsky aj architektonicky adekvátne riešenia. Na juhovýchodnom úbočí Malých Karpát pod masívom Kamzíka, na rohu ulíc Brečtanová a Jedenásta – inými slovami na bratislavskej Kolibe – vyrastá 24 luxusných bytov v dvoch 4-podlažných objektoch. Ostatne, na najvyššie umiestnenej ulici v Bratislave ani nemusia byť vyššie domy na to, aby sa dosiahol príťažlivý výhľad. Bytové domy rakúskeho investora, ktorý vystupuje pod názvom 1. Brečtanová, s. r. o., by sa mali dokončiť v septembri budúceho roku.
Historické pamiatky si ako súčasť kultúrneho dedičstva zaslúžia našu pozornosť. Neoddeliteľnou zložkou ochrany architektonických skvostov minulých období je ich údržba a obnova. Využívanie tradičných metód pri dokumentovaní architektonického tvaroslovia objektov je zdĺhavé a často príliš nákladné. Preto odborníci, ktorí sa pamiatkovou obnovou neustále zaoberajú, hľadajú jednoduchšie a účinnejšie metódy prieskumu. Jedna z možností využíva fotogrametrické metódy a laserové skenovanie. Výstupom merania sú priestorové súradnice bodov, z ktorých možno vytvoriť vektorovú reprezentáciu či fototextúrovaný 3D model. Významným prínosom v procesoch rekonštrukcie je ortofotomapa fasády, na podklade ktorej možno priamo vektorizovať v danej mierke.
Slovenská komora architektov vyhlásila tento rok siedmy ročník Ceny za architektúru CE ZA AR 2008. Cena sa udeľuje v šiestich kategóriách: Rodinné domy, Bytové domy, Občianske a priemyselné budovy, Rekonštrukcia a obnova budov, Interiér, Exteriér. V každej z nich vybrala porota tri nominácie.
Viac než 15-tisíc odkazov v slovenčine a takmer 350-tisíc v angličtine – to je približná odpoveď internetového vyhľadávača na položku inteligentná budova. Pri mnohých odkazoch však ide len o synonymum pre budovy, ktoré sú popretkávané najnovšími technológiami a systémami. „Ani zďaleka to tak nemusí byť,“ odpovedá Ing. Ladislav Piršel, PhD., generálny riaditeľ Systems & Services Slovensko a konateľ spoločnosti Johnson Controls International, spol. s r. o.
S rozvojom priemyslu a obchodu sa vyvíja aj kancelárske prostredie. Zavedenie výpočtovej techniky podstatne zmenilo spôsob a organizáciu práce v spoločnosti a podnikoch. Pôvodné vnímanie práce ako statického a nemenného usporiadania pracovných činností sa zmenilo na chápanie práce ako dynamicky sa vyvíjajúceho procesu. Už dávno neplatí slovné spojenie o sivých kancelárskych myškách. Firmy majú záujem, aby sa zamestnanci v prostredí, v ktorom trávia väčšiu časť dňa, cítili dobre. Tomu sa prispôsobuje farebnosť, ergonómia a estetické stvárnenie priestoru. Kancelárske prostredie reaguje na vývoj kancelárskej techniky, nábytku, administratívnych budov, organizácie práce a pracovných vzťahov. Špecifickým spôsobom sa do neho premietajú aj všeobecné módne trendy v zariaďovaní interiérov.
Obrovské niekoľkometrové huby, ktoré sa týčia nad bývalou mestskou tržnicou. Aj tak môže vyzerať architektúra vytvárajúca verejný mestský priestor. Metropol Parasol podľa návrhu berlínskeho architekta Jürgena Mayera H. a madridského stavebného inžiniera Carlosa Merina je stavba, ktorá by sa mala stať novou ikonou španielskej Sevilly.
OSB dosky sú materiály vytvorené z veľkoplošných triesok, ktoré možno použiť v exteriéri aj interiéri. V stavebníctve sa väčšinou používajú pri suchej výstavbe rodinných domov, drevodomov, nízkoenergetických, pasívnych a ekologicky nezávadných budov. Vhodné sú takisto pre bytové nadstavby, hospodárske objekty a rekonštrukčné práce. Vďaka svojím vlastnostiam i cenovej dostupnosti patria medzi často používané stavebné materiály. Aby však vynikli ich vlastnosti, odporúča sa pri ich úpravách a montáži dodržiavať určité zásady.
Nič tak neovplyvnilo vývoj kancelárskeho nábytku ako nástup počítačovej techniky v deväťdesiatych rokoch.
Na Tomášikovej ulici v Bratislave sa nedávno dokončila budova ústredia Slovenskej sporiteľne. Pôsobí decentne a pomerne uzavreto, a to nielen architektonickou koncepciou, ale aj inými výrazovými prostriedkami – takmer monochromatickou farebnosťou, nenápadnými stavebno-konštrukčnými detailmi, pravidelnou ortogonálnou štruktúrou stavebných prvkov a celkovým minimalistickým vyžarovaním. Technický charakter budovy podčiarkuje aj využitie viacerých zaujímavých technických a konštrukčných noviniek.
Leytron – vinárska dedinka vo švajčiarskom kantóne Wallis. Medzi viničom a kamennými múrikmi trčí k oblohe kváder obložený bridlicou. Naklonený hranol z dielne architektov Nunatak Architectes o svojom účele na prvý pohľad veľa neprezradí, úplne jasná je však pozoruhodná precíznosť, s akou reaguje na požiadavky mladých klientov i na podmienky okolitej prírody. Zrozumiteľná je aj výpoveď o túžbe vytvoriť výnimočnú stavbu.
Žigmund Vavrín-Wertheimer patrí k dosiaľ neprebádaným architektom svojho obdobia. Charakterizuje ho predovšetkým Mestský dom v Čadci, ktorý mal na svoje obdobie objemný koncept. Architekt projektoval v Žiline vyše 25 rokov, jeho tvorba by si preto určite zaslúžila podrobnejšie zmapovanie a dôkladnejšiu pozornosť.
V okolí známeho obchodného centra MAX v Poprade sa pripravuje ďalšia investícia. Moderné päťpodlažné administratívno-obchodné centrum zabezpečí nové kapacity obchodných a kancelárskych priestorov. Strategická poloha v rámci intravilánu, harmonický koncept architektúry a okolia predpovedá dielu aktívnu budúcnosť. Konštrukčné riešenie stavby umožňuje vysokú variabilitu riešenia plochy vnútorných priestorov.
Tohtoročná olympiáda v čínskom Pekingu sa určite zapíše do histórie nielen skvelými športovými výkonmi, ale aj unikátnymi architektonickými skvostami. Inšpiráciou pre ikony súčasnej modernej architektúry v Číne – Národný štadión a Národné plavecké centrum – bola samotná príroda. Nevšedné tvary architektúry sa technicky riešili na báze dokonalých fyzikálnych zákonitostí, aj keď v prírode ide väčšinou o mikroskopické konštrukčné systémy. Moderný dizajn síce nemá veľa spoločného s čínskou tradičnou architektúrou, ale základná filozofia pretrváva: Vtáčie hniezdo a Vodná kocka – jin a jang. Kým štadión predstavuje prírodnú štruktúru, plavecké centrum sa inšpiruje štruktúrou, ktorá je výsledkom ľudskej vedy. Stavby založené na zdanlivom kontraste sa navzájom harmonicky dopĺňajú. Šokujú géniom súčasných technických možností, dojímajú atmosférou, ale predovšetkým vzdávajú hold prírode, od ktorej sa stále máme čo učiť.
Peter Noever, výkonný a umelecký riaditeľ centra pre umenie MAK (Österreichisches Museum für angewandte Kunst / Gegenwartskunst), vystúpil 13. 3. 2008 v rámci cyklu Start Architecture, ktorý usporiadalo Centrum pre stredoeurópsku architektúru (CCEA), v pražskom Roxy. Petra Noevera pozval rektor VŠUP v Prahe, Pavol Liška, aby spoločne s umelkyňou Magdalénou Jetelovou diskutovali na tému architektúra – umenie – verejný priestor. Peter Noever sa s nami podelil o svoje názory na tému vzájomnej výmeny impulzov medzi jednotlivými umeleckými odbormi a praxou umeleckej inštitúcie.
