Moderná minimalistická architektúra a krivkou nabitý barok – len máloktorý laik si dokáže predstaviť vzájomnú súhru takých odlišných štýlov. Dizajn interiéru v prednedávnom otvorenej bratislavskej kaviarni – New Café – však presvedčil, že pri správne namiešanej palete výrazových prostriedkov aj zdanlivo nezlučiteľných slohových období, možno vytvoriť zaujímavé dielo.
O dlhodobej ambícii Banskej Bystrice vytvoriť rekreačný komplex nadregionálneho charakteru, postupným prepojením dvoch významných slovenských rekreačných stredísk – kremnickej Skalky a banskobystrických Králikov –, sme už písali. Významné kroky v napĺňaní tejto vízie podniká aj Kremnica, ktorá začala približne pred tromi rokmi realizovať nové rekreačné centrum pri lyžiarskom stredisku Skalka. Minulý rok sa v ňom ukončila výstavba prvých dvoch objektov – viacúčelovej haly a apartmánového domu. V budúcnosti tu mesto plánuje postaviť aj ďalšie stavby – hotel Šport, kongresové a informačné centrum, reštauráciu, požičovňu športových potrieb a iné prevádzkové objekty, s priamym napojením na existujúce športoviská.
Reštaurácia v polyfunkčnom dome Milton house sa zaraďuje do kategórie verejných interiérov, ktoré úspešne napĺňajú obsah hesla menej je viac. Zariadenie v duchu lounge navodzuje atypickú bielo-čiernu atmosféru s dominantným uplatnením najsvetlejšieho odtieňa farebnej škály. Výsledkom práce architektov je prostredie, v ktorom sa návštevník môže ponoriť do mliečnobielej nálady a súčasne sa nechať priťahovať abstrakciou všadeprítomných čiernych obrazcov.
Zrkadlom úrovne rozvoja cestovného ruchu krajiny je aj kvalita ubytovacích zariadení a služieb. Často však bývame svedkami, že najmä staršie hotely, ktoré v minulosti hrdo vítali známe osobnosti, dnes takmer zívajú prázdnotou. Dôvod je jednoduchý: majú väčšinou monofunkčný charakter a nedokážu pružne reagovať na stále sa zvyšujúce požiadavky klientov. Medzi také patril aj historicky najvýznamnejší košický hotel – Slovan. Ten však momentálne prežíva renesanciu. Vzhľad aj funkčná náplň prvej lastovičky rodiny Hilton na Slovensku je výsledkom hĺbkovej rekonštrukcie a viacerých dostavieb. Okrem funkcie prechodného ubytovania disponuje novozrekonštruovaný objekt úctyhodným počtom komerčných prevádzok.
Okolie bratislavského Avionu zaznamenáva stavebný rozvoj aj v období hospodárskej krízy. K polyfunkčnému objektu Aircraft, plánuje spoločnosť Aircraft Diagnostik Company postaviť trojhviezdičkový hotel biznisového typu. Nový hotel s kapacitou 272 lôžok je druhou etapou výstavby areálu, ktorý sa v budúcnosti rozrastie ešte o športové centrum.
Industriálna architektúra je neoddeliteľnou súčasťou kultúrneho dedičstva našej spoločnosti. Napriek napredovaniu slovenskej ekonomiky ostáva jej ochrana a transformácia akoby stálou neznámou. Pod tlakom silných investorov nám pred očami systematicky miznú objekty alebo celé areály, v ktorých postupne zanikla, resp. zaniká výrobná činnosť. Za nepriaznivý stav môže aj všeobecná nepripravenosť v oblasti ochrany pamiatok, nekoncepčná územná príprava a slabá informovanosť o hodnotách priemyselného dedičstva. Najefektívnejšou formou záchrany je konverzia starej architektúry. Vo vyspelých štátoch existuje viacero úspešne riešených príkladov. Slovensko v tejto oblasti značne zaostáva. Napriek tomu sa v Šamoríne podarilo zrealizovať jeden významný kúsok – adaptovať dlhodobo chátrajúci mlyn na nevídaný hotel s priestormi pre obchodné aj spoločenské využite. Autorkou projektu je mladá slovenská architektka Andrea Očková, pôsobiaca vo Viedni.
Experiment v slovenskej architektúre je naozaj veľmi ojedinelým javom. O jeho potrebe a o hľadaní špecifických riešení sa stále teoretizuje, ale keď príde na lámanie chleba, niet toho, kto by to zaplatil. Po počiatočnom nadšení sa nakoniec takmer každý investor rozhodne pre sériové prvky. To však neplatilo v prípade výstavby nového polyfunkčného objektu Cheese House na Mostnej ulici v Nitre. Na mieste stavebnej prieluky vyrástla budova, ktorá už zďaleka zaujme svojským a pritom nevtieravým dizajnom. Nevšedná fasáda, pripomínajúca ementál, je výsledkom množstva odborných testov, ktoré preverili aplikáciu satinovaného plexiglasu ako exteriérovej ľahkej fasády. Realizácia potvrdila známe príslovie – pokiaľ je vôľa, tak existuje aj cesta. Dielo určite výrazne prispieva k posúvaniu hraníc súčasnej slovenskej architektúry.
Retailové projekty sa ešte v čase hospodárskeho a stavebného rastu začali ambiciózne rozširovať aj do menších centier Slovenska. Opúšťali hranice atraktívneho hlavného mesta, aby svojou širokou ponukou tovarov a značiek, či možnosťami na stretnutia a trávenie voľného času oslovili širokú verejnosť mimo Bratislavy. V súčasnosti, keď sa sľubný vývoj spomalil, podarilo sa niektoré projekty napriek vzrastajúcim problémom dotiahnuť do konca. Obchodnú galériu, ktorú vám predstavujeme, však nemožno považovať iba za obyčajnú nákupnú „krabicu“, rozdelenú na množstvo zásuviek s príťažlivými nápismi. Laugaricio nemá ulice, ktoré si pre výkladné skrine nevšimnete. Spôsob, akým človeka vťahuje dovnútra, hovorí o tom, že kupujúci nemusí byť iba ľahkou trofejou komerčných lákadiel.
Mená českých architektov Pavla Smetanu a Karla Seiferta sú na Slovensku takmer neznáme. Títo pražskí architekti sú však autormi viacerých moderných škôl na Slovensku. V Bratislave na Tehelnom poli, v Rači a tiež v Košiciach. Zúčastnili sa aj na viacerých architektonických súťažiach, napríklad na Zemský úrad a na Univerzitnú štvrť v Bratislave. Projekt obecnej a meštianskej školy na dnešnej Českej ulici v Bratislave bol víťazným návrhom v architektonickej súťaži z roku 1926.
Nenápadne pôsobiaci nemecký dizajnér Werner Aisslinger má na svojom konte celý rad zaujímavých projektov. Prijal pozvanie tohtoročného brnianskeho Mobitexu a zúčastnil sa ho ako čestný hosť. Nadviazal tak na tradíciu svojich predchodcov - Thibaulta Desombreho, Petra Maleho, Arika Levyho, Ronana Bouroulleca, Pascala Mourgueho, Érica Jourdana a Françoisa Baucheta. Werner Aisslinger sa v Českej republike zastavil na ceste zo Singapuru, kde má jeho ateliér pobočku. Počas krátkeho pobytu a nabitého programu si našiel čas aj na rozhovor.
Hovorí sa, že všetko je možné, len stačí chcieť. Ale zatiaľ čo väčšina pokusov zostáva iba pri slove chcieť, zvyšná nám ukazuje, ako sa dajú prekračovať hranice možností. Napríklad splniť niečiu predstavu o ideálnom bývaní a súčasne ukázať nové alternatívy stvárnenia tradičnej formy. Podobný kúsok sa v rodnej krajine vydaril poľskému architektovi Robertovi Koniecznému a jeho ateliéru KWKPROMES. Pre dvoch rozdielnych klientov vytvoril rodinné domy, ktoré na prvý pohľad nemajú veľa spoločného. Neplánovane sa však základom konceptu v obidvoch prípadoch stalo typické átrium. Rozdielny invenčný prístup architekta k riešeniu bývania konkrétneho človeka na konkrétnom mieste nakoniec vyústil do nových originálnych typov stavieb.
Do lokality, ktorá ponúka jedny z najdrahších bytov v meste, vstúpila dvojica mladých portugalských architektov novým neošúchaným riešením. Ângela Frias a Gonçalo Dias z ateliéru A2G arquitectura zrealizovali v meste Matosinhos bytový dom s obchodným parterom, ktorý ponúka typologicky rôznorodé a flexibilné byty, a navyše zúročuje industriálnu históriu miesta. Zovňajšok domu dodržiava kontinuitu s budovami starých konzervární na spracovanie rýb, zatiaľ čo vo vnútri rozvíja ideu komfortného a prispôsobivého bývania, ktoré v čo najväčšej miere zodpovedá potrebám súčasného mestského človeka.
Južná časť banskobystrickej centrálnej mestskej zóny sa v posledných rokoch výrazne zmenila. V priebehu krátkeho obdobia tu vyrástli viaceré objekty. Jedným z nich je aj polyfunkčný dom Proxima 2, ktorý rozšíril výmeru komerčných priestorov centra mesta o takmer 1 200 m2. Stavba sa nachádza v tesnom kontakte s mestskou pamiatkovou rezerváciou – výhľad na historické jadro môžu oceniť najmä majitelia bytov na vyšších podlažiach.
Pod týmto názvom usporiadala spoločnosť ŠTOR CAD Computers, ktorá pôsobí vo svete CAD technológií, v spolupráci s partnerom Geodis Slovakia dňa 4. júna 2009 vo Vyhniach stretnutie určené geodetom, projektantom a stavebným spoločnostiam.
Polyfunkčná architektúra je významným znakom trvalej udržateľnosti miest. Napriek značnému tlaku budovať gigantické ostrovy nákupných stredísk v našich mestách si stále viac investorov uvedomuje potrebu viacúčelovosti ako bezprostrednej súčasti kvalitného bývania. Jedným z projektov, ktorý sa vydal touto cestou, je aj návrh bytového domu Stephanus. Čoskoro vyrastie v transformujúcej sa urbanistickej štruktúre martinskej mestskej časti Priekopa. Tvorcovia projektu sa snažili vytvoriť štandardné mestské bývanie, ktoré v modernom a serióznom dizajne skĺbi bežné nároky obyvateľa na obytný priestor, parkovanie a občiansku vybavenosť.
