Až donedávna si návštevníci Vitra Campusu v nemeckej obci Weil am Rhein neďaleko švajčiarskeho Bazileja okamžite všimli budovu Design Musea, ktorú navrhol Frank Gehry. Teraz s ňou však o pozornosť súperí nová budova VitraHaus od architektov Jacqua Herzoga, Pierra de Meurona. V tejto budove známi architekti zhmotnili svoje dlhodobé témy – archetypálny dom a skladané objemy.
Viacpodlažné drevené konštrukcie sú perspektívnou oblasťou použitia dreva, ktoré na svoju výrobu potrebujú v porovnaní s ostatnými „klasickými“ materiálmi oveľa menej energie. Prevažná väčšina nízkoenergetických stavieb alebo stavieb s pasívnou energetickou bilanciou má drevenú nosnú konštrukciu. Vo vyspelých západoeurópskych štátoch sa drevo používa bežne ako nosný materiál štvor- a päťpodlažných budov. Obmedzenie výšky budovy spravidla súvisí iba s požiadavkami na požiarnu odolnosť daného objektu. V článku sa uvádzajú príklady realizovaných viacpodlažných domov v Nemecku a Anglicku.
Pred niekoľkými rokmi bol Dubaj pokojné beduínske mesto. Dnes sa výpravné architektonické diela dvíhajú z púšte a len máloktoré mesto môže v počte mrakodrapov zatieniť Dubaj. Perla Blízkeho východu disponuje naozaj obrovským množstvom závideniahodných architektonických kreácií.
Tým, ktorí chcú v letných mesiacoch rekonštruovať či stavať, spoločnosť Lasselsberger pripravila ponuku siedmich sérií za výborné ceny.
Znižovanie energetickej náročnosti budov je v súčasnosti asi najdiskutovanejšia téma v oblasti technických zariadení budov. Prídavné meno „nulový“ znamená, že daný dom má takmer nulovú spotrebu energie. V kategorizácii budov je, čo sa energetickej úspornosti týka, ešte ďaleko za nízkoenergetickými aj pasívnymi domami. Princípy, ktorými sa dá takéto úsporné riešenie docieliť, sú dnes už dobre známe, napriek tomu sú nulové domy stále vzácne – na celom svete ich stojí len niekoľko desiatok, v Českej republike ho zatiaľ nenájdete.
Problémy miest sú aj našimi problémami. Urbanistický rozvoj na Slovensku býva často kritizovaný. Tolerancia čiernych stavieb, nekoncepčný rozvoj, netransparentné stavebné konania, nedostatočná komunikácia s obyvateľmi. S vedúcim Ústavu urbanizmu a územného plánovania a členom predstavenstva Slovenskej komory architektov prof. Ing. arch. Bohumilom Kováčom, PhD., a s podpredsedom Slovenskej akadémie vied, sociológom Mgr. Ľubomírom Falťanom, CSc., sme sa zhovárali o tom, ako to s problematikou územného rozvoja u nás vyzerá a ako by to v ideálnom prípade vyzerať malo.
Začiatkom 20. storočia v roku 1902 bol postavený zaujímavý súbor desiatich tehlových domov usporiadaných symetricky po oboch stranách úzkej Palárikovej ulice v Bratislave, ktorá prepája Jeleniu a Karpatskú ul. Boli to domy pre zamestnancov železnice známe pod názvom Zehnhaus.
Téma trvalo udržateľného rozvoja, pasívnych domov a ekológie nie je v oblasti stavebníctva žiadnou novinkou. Zdá sa však, že Slovensko tlaku na energetickú úspornosť vytrvalo odoláva, a to aj napriek osvete. O pasívnych domoch sa hovorí veľa, no výsledky v praxi sa u nás hľadajú ťažko. Netreba však po ne chodiť ďaleko – už v susednom Rakúsku je tento trend populárny viac než dosť. Pasívny štandard bol aj jedným z hlavných kritérií pri oceňovaní študentských projektov v tohtoročnej súťaži ISOVER Multi-comfort House Student Contest, o ktorej sme informovali v júnovom vydaní časopisu ASB. Aj tento rok bol pri vyhlasovaní jej víťazov ako hosť prítomný aj profesor Wolfgang Feist, zakladateľ darmstadtského Inštitútu pre pasívne domy, expert na problematiku pasívneho štandardu a autor mnohých odborných publikácií. Zhovárali sme sa o súťaži, ale aj o budúcnosti pasívnych stavieb.
V polovici apríla vznikol v Bratislave Inštitút urbánneho rozvoja (IUR), ktorý združuje subjekty pôsobiace v developerskom segmente na Slovensku a súčasne chce vytvoriť partnerský vzťah medzi mestskými samosprávami, štátnymi orgánmi, verejnosťou a developermi. O ambíciách a filozofii IUR sme sa porozprávali s jeho predsedom Romanom Talašom a jedným z podpredsedov Drahanom Petrovičom.
Mesto na Dunaji s unikátnym potenciálom rieky pri rozvojových ideách, ale aj mesto, v ktorom pravidelne kolabujúca doprava ešte síce nie je na hranici klinickej smrti, ale jej stav je už veľmi vážny. Je tu dôraz na intenzívny rozvoj všetkých mestských častí, ale sú tu aj problémy pri utváraní obrazu mesta, ktoré v súčasnosti z niektorých pohľadov vyzerá ako štrbavá krásavica. Aj to je Bratislava, ktorá sa od roku 2007 riadi novým územným plánom. Ten od 1. júla tohto roku čakajú zmeny, ktoré by mali reagovať na aktuálne potreby hlavného mesta Slovenska.
V rámci festivalu súčasnej architektúry ARCHDAYS 2010 sa pod názvom ARCHFuture 2010 zrealizovala aj výstava prác študentov Fakulty architektúry STU v Bratislave. Výstava s názvom Študenti Fakulty architektúry STU o Bratislave bola výberom semestrálnych ateliérových projektov študentov 3. – 6. ročníka so zameraním na objekty občianskej vybavenosti a bývania v konkrétnych lokalitách Bratislavy, ako ich vízie o budúcnosti a možnostiach využitia týchto území s „mladícko neskromnými“ ambíciami stať sa inšpiráciou, možno ideovým základom pre ich ďalší rozvoj.
Na tlačovej konferencii vo svojom novom showroome predstavila spoločnosť INDECO nový projekt, ktorým vstupuje na trh kuchýň. S ohľadom na pretlak na trhu v segmente kuchýň bolo žiaduce pripraviť originálny koncept, preto priniesli hneď tri série kuchýň: S, M a XL, pod ktorých dizajn sa podpísal mladý dizajnér Roman Vrtiška. Ako už aj ich názov napovedá, jedná sa o variácie od minimalistických až po veľkolepé a sofistikované.
Baštová ulica sa nachádza v severnej časti bratislavského historického centra a ústi priamo pod Michalskú bránu. V strednej časti tejto starobylej ulice, vybudovanej na prelome 13. a 14. storočia, sa nachádza „dvojdom“ číslo 6 a 8, ktorý v roku 2007 odkúpila spoločnosť Conwert sk 01, s. r. o. Naplánovala rekonštrukciu, ktorá sa pre čakanie na stavebné povolenie začala realizovať až v máji 2010. Objekt ju však potrebuje ako soľ – je v katastrofálnom stave.
Medzi Bratislavským hradom a Slavínom sa nachádza jedna z najlukratívnejších štvrtí hlavného mesta. Zástavbu v tejto oblasti na úpätí kopca tvoria prevažne rodinné domy a lokalita disponuje všetkým, čo si len človek v meste môže priať – výhľadom na mesto alebo na Dunaj, blízkosťou centra a ľahkou dostupnosťou dopravy. Najväčšou devízou je však množstvo zelene a vidiecky ráz, ktorý zástavba rodinných domov evokuje. Práve v tejto časti, pre množstvo ambasád a veľvyslanectiev prezývanej aj diplomatická štvrť, vznikol bytový dom Diplomatpark.
Na Slovensku je vždy malým sviatkom, keď sa uvažuje o výstavbe novej, moderne fungujúcej knižnice. To, čo je napríklad u našich západných susedov pomaly samozrejmosťou, je u nás povšimnutiahodná udalosť. K takým patrí aj projekt Univerzitnej knižnice pri Katolíckej univerzite v Ružomberku, ktorý má už právoplatné stavebné povolenie. Zostáva však ešte „maličkosť“ – získanie zdrojov na pokrytie predpokladaných investícií. Autori však dúfajú, že so stavbou sa začne už túto jeseň.
