Farský kostol vo Výčapoch-Opatovciach

Jednoduchosť, vnútorná harmónia, čistota a jasné definovanie priestoru – to boli zásadné východiská tvorby. Spojením centrálneho a longitudálneho priestoru, t. J. spojením sedenia všetkých okolo stola – oltára s cestou k Bohu ako hodnote, ktorá pretrváva všetko.

Použitie klasického vzťahového princípu horizontály a vertikály vytvára ďalšiu duchovnú dimenziu kostola. Horizontála je ľudské puto v spoločenstve zhromaždených a vertikála je cez Božie oko – svetlík putom k Bohu. Do tohto charakteru chrámovej lode vstupuje svetlo cez škáry okien s vitrážami na motív krížovej cesty. Sinusoida okien vyjadruje ľudský život s krásnymi, ale aj krutými chvíľami.

Striedmosť nového kostola je v protiklade s výpravnosťou starého kostola. Puristické výrazové prostriedky novej lode s použitím principiálnych materiálov (kameň, drevo, omietka) v jednoduchej farebnej kombinácii sledujú upriamenie každého človeka na oltár.

Cesta ako cieľ. Symbol pohybu, zmeny. Dve krivky, oblúkové línie spojené predobetným stolom. Naša cesta k Bohu (s Bohom) nebýva priama – kľukatí sa, zahýba, krčí sa pod krížom… Vidíme však svetlo: samotného Krista v sviatosti oltárnej, ktorý nás posúva dopredu a pozýva nás k sebe.

Evanjelium je posolstvo, je to príbeh o Bohu, ktorý sa stal jedným z nás. Aj kostoly majú svoje príbehy a nesú svoje posolstvá. Lenže tie sa neurčujú tým, ako vyzerajú, ale akí ľudia sa v nich stretávajú.

Autori: Ing. arch. Norbert Dúbravský, Ing. Marián Piterka