Náterové látky na drevo používané vo vonkajšom prostredí
Drevené konštrukcie umiestnené vo vonkajšom prostredí sú exponované degradačným vplyvom atmosférických a biotických činiteľov. Vzhľadom na nedostatočnú prirodzenú trvanlivosť dreva treba jednotlivé prvky na predĺženie ich životnosti chemicky ošetrovať. V praxi sa využíva impregnácia ochrannými prostriedkami a povrchová úprava náterovými látkami.
Záhradné stavby, obklady, drevené domy, záhradný nábytok, stavebno-stolárske výrobky a iné exteriérové prvky sú výrazne náchylnejšie na znehodnotenie poveternostnými vplyvmi ako interiérové (obr. 1). Povrchová úprava dreva vo vonkajšom prostredí plní okrem estetickej aj ochrannú funkciu (obr. 2). Drevo a materiály na báze dreva chráni proti poškodeniu zvetrávaním, rozmerovým zmenám, zamodraniu a zabezpečuje funkčnosť drevených prvkov (vrátane možnosti ich obnovy).
Výber vhodného náterového systému
Pri výbere vhodného náterového systému sa musia brať do úvahy viaceré kritériá. Treba zvažovať podmienky expozície, v ktorej je drevený prvok umiestnený, a stav podkladu, na ktorý sa bude náter aplikovať. Možno voliť medzi nátermi transparentnými alebo pigmentovými, s rozličným stupňom lesku či s rozlične dlhým časom schnutia.
Umiestnenie a orientácia dreveného prvku
Umiestnenie a orientácia dreveného prvku, jeho sklon a miestna klíma sú ďalšie faktory, ktoré ovplyvňujú výber náterového systému. V európskom regióne sú náchylnejšie na porušenie náteru zvyčajne drevené prvky umiestnené na západnej a južnej svetovej strane. Možnosť výskytu mikroskopických húb (plesní) a rias je vyššia na severných stranách. Intenzitu klimatického poškodenia konštrukcie zvyšuje aj zmena uhla expozície z vertikálnej roviny do horizontálnej. Vlastnosti náterového systému na drevo môže výrazne ovplyvniť aj meniaca sa úroveň slnečného žiarenia, vlhkosti, teploty a zrážok.
 |
 |
| Obr. 2 Povrchová úprava dreva vo vonkajšom | Obr. 3 V praxi podmienky expozície nezávisia iba od klimatických vplyvov (slnečné žiarenie, vlhkosť, teplota, zrážky), ale aj od stupňa zatienenia konštrukcie |
Podmienky expozície nezávisia iba od klimatických vplyvov, ale aj od stupňa zatienenia konštrukcie (obr. 3). Pri klasifikácii náterových látok podľa podmienok expozície, ktoré zohľadňujú konštrukčné faktory a klimatické vplyvy, sa rozlišujú tri triedy podmienok expozície: mierne, stredné a agresívne. Tie sa kombinujú s klimatickými a konštrukčnými faktormi. Životnosť náterových systémov je vyššia v miernych podmienkach. V prípade exponovanejších náterových systémov sa musí zabezpečiť ich pravidelná údržba a odporúča sa používať náterové systémy s vyššou trvanlivosťou.
Ochrana pred pôsobením vody
Dôležitou funkciou každého náteru na drevo je obmedziť pohlcovanie vody drevom, a tým minimalizovať rozmerové zmeny dreva (obr. 4). Náterové látky a náterové systémy sa podľa použitia triedia na základe stability podkladov, pre ktoré sú vhodné (tab. 1). Jednotlivé triedy majú rozličné požiadavky. V prípade plotov a niektorých druhov obkladov sú rozmerové zmeny menej významné ako v prípade stavebno-stolárskych výrobkov, keď vyššia priepustnosť náterov môže byť priaznivá. Ochrana proti absorpcii vody sa požaduje najmä pri priamom pôsobení dažďa.
Tab. 1 Klasifikácia náterových látok a náterových systémov na drevo podľa konečného použitia v súlade s STN EN 927-1
Vzhľad náterových systémov
Vzhľad náterového systému je charakterizovaný hrúbkou vrstvy, krycou schopnosťou a úrovňou lesku ochranného náteru na drevo.
Rozdelenie náterových systémov podľa hrúbky vrstvy sa zakladá na hrúbke suchého filmu, ktorá priamo súvisí s bariérovými vlastnosťami (tab. 2). Prepúšťanie vody je určené hrúbkou náteru. Systémy s menšou hrúbkou rýchlejšie prepúšťajú vodu.
Podľa krycej schopnosti sa rozlišujú tri triedy náterového systému. Nepriehľadný náterový systém zakryje farbu a textúru dreva (obr. 5), ale nezakryje nerovnosti povrchu. Polopriehľadný náterový systém kryje povrch dreva neúplne. Použitie priehľadného náterového systému umožňuje úplne zachovať viditeľnosť povrchu dreva (obr. 6). Z krycej schopnosti vyplýva schopnosť absorbovať alebo odrážať potenciálne škodlivé slnečné žiarenie. Životnosť priehľadných systémov je kratšia.
Dosah krycej schopnosti na trvanlivosť sa dá ovplyvniť aj výberom farby náterového systému. Tmavé farby sa vyznačujú výrazne väčšou absorpciou slnečného žiarenia ako svetlé. Napríklad teplota povrchu čiernych alebo tmavých náterových systémov, na ktoré pôsobí priame slnečné žiarenie, môže dosiahnuť až 80 °C, kým pri bielom nátere iba 40 °C. To ovplyvňuje praskanie dreva, výrony živice, rýchlosť rozkladu náterového systému, obsah vlhkosti a možnosť pôsobenia degradačných činiteľov (drevoznehodnocujúce huby, drevokazný hmyz a podobne).
Klasifikácia podľa lesku je založená na hodnotách množstva odrazeného svetla nameraného pri uhle 60°. Podľa lesku dokončenej plochy sa povrchová úprava delí na vysoko lesklú, lesklú, pololesklú, polomatnú a matnú. Dosiahnutá úroveň lesku v praxi závisí od stavu a druhu podkladu, druhu náterového systému a od spôsobu použitia. Priamy vplyv lesku na trvanlivosť je malý. Lesklý povrch môže zachytávať menej nečistôt ako matný a vo všeobecnosti sa ľahšie čistí. Lesk náteru sa zvyčajne stráca starnutím. V praxi sa vysoký lesk nedá dosiahnuť pri náterových systémoch s minimálnou alebo malou hrúbkou.
Poveternostné vplyvy
Ochranné nátery proti poveternostným vplyvom chránia drevené prvky v exteriéri proti UV žiareniu, vode, kyslíku, emisiám a podobne. Obsahujú zložky, ktoré bránia vylúhovaniu extraktívnych látok, degradačnému účinku UV žiarenia, kyselín, zásad, solí a iných agresívnych látok, ako aj vzniku rozmerových zmien a trhlín dreva. Nátery proti poveternostným vplyvom možno rozdeliť na filmotvorné a lazúrovacie nátery a materiály vnikajúce hlbšie do dreva (nízkomolekulové penetračné systémy).
Filmotvorné nátery vytvárajú na povrchu súvislú pórovitú vrstvu. Lazúrovacie čiastočne prenikajú do určitej hĺbky dreva. Vrstva filmu, ktorá je u nich obvykle dostatočne paropriepustná, sa nimi vytvára až po viacnásobných nánosoch. Patria medzi ne olejové a alkydové nátery a akrylátové vododisperzné latexy. Nízkomolekulové penetračné systémy hydrofobizujú drevo a stabilizujú jeho povrch proti fotooxidácii.
Predajcovia často v praxi používajú delenie lazúr na hrubovrstvové a tenkovrstvové. Tenkovrstvová lazúra je redšia a potrebné látky prenikajú do dreva hlbšie, nevytvára žiadnu alebo len veľmi tenkú lakovú vrstvu. Z hľadiska údržby je menej náročná na náter, pretože nevytvára lakovú vrstvu, ktorá sa zvyčajne pred údržbovým náterom musí prebrúsiť. (Je to častý problém hlavne drevených zrubových domov, ktoré sa natrú hrubovrstvovými lazúrami a laková vrstva po určitom čase popraská. Prebrúsiť celú stavbu je pomerne náročné.) Hrubovrstvovou lazúrou sa už pri prvom nátere vytvára lakový film. Pod oba typy lazúr výrobcovia odporúčajú aplikovať základné napúštadlá, aby sa vytvorila preventívna ochrana proti škodcom, hubám a plesniam. Pri oboch aplikáciách (tenkovrstvová aj hrubovrstvová) sa odporúča naniesť jednu až dve vrstvy základného napúšťadla (dve vrstvy hlavne pri smreku) a dve vrchné vrstvy tenkovrstvovej alebo hrubovrstvovej lazúry.
Aplikácia náterových látok
Podľa spôsobu aplikácie sa rozoznávajú náterové látky vhodné na nanášanie štetcom, určené na striekanie, máčanie, polievanie, navaľovanie, nanášanie v bubnoch a podobne. Efektívne je aplikovať náterové látky štetcom, aby drevo nasalo čo najviac náteru. Jednotlivé spôsoby nanášania možno kombinovať. Prvú vrstvu je vhodné naniesť štetcom a druhú striekaním. Drevo tak absorbuje také množstvo látky, aké potrebuje. Pri výrobkoch umiestnených v exteriéri a úplne vystavených vonkajším vplyvom (hlavne vodorovné plochy) sa odporúča uprednostniť systém napúšťania pred systémom lakovania.
Nasiakavosť náterových látok do rozličných druhov dreva sa výrazne líši, od čoho závisí aj ich životnosť. Väčšina mäkkých drevín prijíma náterové látky ľahko. Problematické môžu byť dreviny s vyšším obsahom živice. Odolnosť proti absorpcii vody a proti rozmerovým zmenám ovplyvňuje aj životnosť náterových systémov. Poškodenie dreva spôsobené skladovaním vo vlhkom prostredí nepriaznivo vplýva na vzhľad a vlastnosti náterových systémov.
Životnosť náterového systému ovplyvňuje stav povrchu dreva a je zvyčajne vyššia pri povrchoch opracovaných rezaním ako hobľovaním. Pri aplikácii náterových látok treba špecificky pristupovať k drevu bez náteru, k drevu znehodnotenému predĺženou expozíciou či k zvetranému náteru, ktorý si vyžaduje obnovu. Pred vykonaním údržby treba odstrániť odlupujúce sa alebo zle priľnuté staré nátery (obr. 7).
Každý výrobca náterového systému by mal označiť výrobky triedami podľa ich použitia a vzhľadu. Kritériá výberu (rozpúšťadlové alebo vodou riediteľné, farebná stupnica, tenkovrstvová alebo hrubovrstvová, stupeň lesku) sú definované na základe praktických potrieb používateľov (tab. 3).
Tab. 3 Vybrané ochranné náterové látky na drevo používané v exteriéri (údaje sú čerpané z interných zdrojov spoločnosti BELIČKOVÁ, s. r. o., Zvolen)
TEXT: Ing. Elena Bobeková, PhD., Ing. Rastislav Belička
Foto: Ing. Elena Bobeková, PhD.
Ing. Elena Bobeková, PhD., pôsobí ako odborná asistentka na Katedre mechanickej technológie dreva Drevárskej fakulty TU vo Zvolene.
Ing. Rastislav Belička je konateľom spoločnosti BELIČKOVÁ, s. r. o., Zvolen.
Článok vznikol ako súčasť grantovaj úlohy VEGA č. 1/0421/10.
Recenzoval Ing. Miloš Pánek, PhD., ktorý pôsobí ako výskumný pracovník Drevárskej fakulty TU vo Zvolene.
Literatúra
1. Liptáková, E. – Sedliačik, M.: Chémia a aplikácia pomocných látok v drevárskom priemysle. Bratislava: ALFA, 1989.
2. Reinprecht, L.: Ochrana dreva. Zvolen: Technická univerzita vo Zvolene, 2008.
3. STN EN 927-1 (67 2010): 2002 Náterové látky a náterové systémy na drevo používané vo vonkajšom prostredí. Časť 1: Klasifikácia a výber.
Clánok bol uverejnený v časopise Stavebné materiály.
