Architektúra

Dunajská ulica bola vždy Dunajská, už niekoľko storočí nezmenila názov a v podstate sa jej podarilo udržať si aj nezameniteľný charakter. Vďaka zosnulému Júliusovi Satinskému a jeho knihe Chlapci z Dunajskej ulice príbehy jej obyvateľov prekročili hranice hlavného mesta a preslávili ju aj u mnohých „nebratislavčanov“. Aj táto ulica však podlieha zmenám, nie je zakonzervovaná. Jednou z posledných zmien bolo vybudovanie bytového domu Inner City Residence. Architekti pri jeho projektovaní chceli a museli zachovať charakter miesta; navrhli preto mestský dom s nápadnou aj nenápadnou fasádou, ktorá splýva aj nesplýva s prostredím.

Uplynulý mesiac sa v priestoroch Primaciálneho paláca uskutočnila medzinárodná výstava na tému urbanizmus, krajinotvorba, územné plánovanie a geografický informačný systém (GIS), ktorú organizovala Fakulta architektúry STU v Bratislave v spolupráci s Hlavným mestom SR Bratislavou. Cieľom projektu je formou putovnej výstavy MobEx na konkrétnych štúdiách a projektoch prezentovať prístup k riešeniu urbánnych a krajinných území a na konkrétnych príkladoch vytvoriť priestor pre vzájomnú výmenu skúseností s tvorbou.

„Koncepcia a architektonická forma je odpoveďou na požiadavky energetickej úspornosti, nie však na úkor optimálneho prevádzkového riešenia. Škôlka musí vyhovovať ekologickým princípom, mnohým predpisom, ale predovšetkým deťom,“ hovorí architekt Pavel Šmelhaus, jeden z autorov materskej školy v Mrači, ktorá nedávno získala titul Nízkoenergetická a pasívna stavba roka. Ekologická drevostavba voniaca lesom je s jej veselými farebnými interiérmi minisvetom, do ktorého sa deti aj ich rodičia radi vracajú.

Prevádzka spoločnosti Pannon Food je ukážkou toho, že aj veľkoplošné priestory môžu byť vystavané v harmónii s okolím a nemusia vyrušovať pohľady okoloidúcich najlacnejšími materiálmi a riešeniami. Majiteľ spoločnosti Ľudovít Kubica zrekonštruoval starú chátrajúcu budovu v obci Gáň a pristaval k nej časť, v ktorej sa nachádzajú prevádzkové priestory a kancelárie. Objekt farbami a použitými materiálmi pripomína vidiecke sídlo a jeho funkcia je zrejmá až pri podrobnejšom skúmaní.

Jeho počiatky siahajú až do 11. storočia, pričom jeho prvým skutočným majiteľom bol pán Váhu a Tatier – Matúš Čák Trenčiansky. Niekdajšia pevnosť s kláštorom slúži od polovice 19. storočia až dodnes väzenským účelom. Reč je o Ilavskom hrade, ktorý sa opäť stáva neprehliadnuteľnou dominantou mesta i krajiny, ale aj jedným zo symbolov slovenského väzenstva. Ide o zložitý komplex budov, ktoré vznikali postupnou zástavbou od stredoveku až do 19. storočia a ich prebiehajúca rekonštrukcia si vyžaduje dôsledný prístup.

Po rekonštrukcii Apponyiho paláca na Radničnej ulici prichádza na rad ďalšia priorita v programe obnovy hlavného mesta SR Bratislavy – susedný komplex radničných budov na Hlavnom námestí. Ich rekonštrukcia sa pomaly chýli k finále, ktoré by malo v novej kráse odhaliť množstvo zachovaných častí dokumentujúcich unikátny stavebný vývoj od stredoveku až po 20. storočie. Obnova zároveň vytvorí reprezentatívne podmienky na viacúčelové kultúrne a spoločenské využitie niektorých častí objektov pre verejnosť.

Slovenská republika má síce pomerne krátku históriu, no jeho územie je obývané už od doby kamennej. V priebehu tisícročí jeho obyvatelia po sebe zanechávali rôzne materiálne stopy. Niektoré sú vzácne na prvý pohľad, pri iných je pre laika niekedy ťažké rozpoznať ich hodnotu. Sú však nesmierne dôležité. Ich prostredníctvom na nás prehovára naša história, naša minulosť a identita, ktorú nimi môžeme uchopiť a možno aj pochopiť, pozerať sa na ňu a učiť sa z nej. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky v minulom roku evidoval 14 346 nehnuteľných kultúrnych pamiatok, z ktorých bolo v tom čase 5 618 vo vlastníctve fyzických a právnických osôb a 3 527 pamiatok bolo v narušenom alebo dezolátnom stave. V spolupráci s generálnou riaditeľkou Pamiatkového úradu SR PhDr. Katarínou Kosovou sme pre vlastníkov pamiatok pripravili návod, ako postupovať pri ich obnove.

Dobrá lokalita je základom dobrého projektu, no na druhej strane – každý má na určenie dobrej lokality vlastné kritériá. Niekto neznáša ruch miest, iného skľučuje šumenie lesov. Projekt bytových domov investora Zipcity v Nitre a Liptovskom Mikuláši má cieľovú skupinu definovanú kombináciou oboch týchto tipov: je určený pre ekonomicky aktívnu strednú vrstvu, ktorá chce svoj voľný čas tráviť v pokojnom prostredí s prírodou za chrbtom, no zároveň s možnosťou ľahkej dostupnosti do mesta.

Novinárske kačice dokážu rozvíriť hladinu spoločenského života napriek nezmyslom, na ktorých sa zakladajú. V nasledujúcom článku však vody slovenskej architektonickej tvorby rozčeríme Kačicou, ktorá je dokumentom zmysluplnej práce – poctivého architektonického prístupu k budovaniu bytového domu. Potvrdzujú to aj minuloročné nominácie na významné architektonické ocenenia – CE.ZA.AR a Cenu Dušana Jurkoviča. Polyfunkčná budova s prevažujúcou obytnou funkciou sa nachádza na banskobystrickom Jesenskom vŕšku a je dielom autorskej trojice Ladislav Bradiak, Roman Jariabka a Marian Sotník.

Dňa 1. 6. 2010 spoločnosť MADOS plus – výrobca a predajca kuchynských liniek, vstavaných skríň, obývačiek  a interiérov zaradila do svojej širokej ponuky predaj hydromasážnych vaní, hydromasážnych spŕch, kombinovaných kabín,  sprchových panelov, masážnych bazénov a infra saun značky Wellis.

„Obidvaja, ako málokto iný, skúmajú fenomenálne vlastnosti priestoru, ľahkosti, transparentnosti a materiálnosti,“ – to je zdôvodnenie poroty pri výbere nositeľov Pritzkerovej ceny za architektúru, ktorými sa za rok 2010 stali Kazujo Sedžimová a Rjue Nišizawa z japonského ateliéru SANAA Ltd. Obidvaja sú oceňovaní ako tvorcovia prchavých, akoby snových priestorov múzeí, univerzitných budov a obchodov popredných módnych firiem v Japonsku, Spojených štátoch a Európe. V nasledujúcom článku sa budeme venovať najmä ich projektom múzeí, kde naplno demonštrovali svoju architektúru svetla, priehľadnosti a otvorenosti.

Obytný súbor Malé Tatry v ružomberskej mestskej časti Rybárpole bol realizovaný v rokoch 1943 až 1953 ako bývanie pre vedenie a administratívnych pracovníkov vtedajších Bavlnárskych závodov. Malé Tatry sú teda logicky situované priamo nad vstupom do areálu bývalej textilky. K zaujímavostiam patrí, že je to jediná obytná zóna v Ružomberku (ak nerátame starú Kuskovu vilu), ktorá je osadená do južných svahov vrchu Čebrať. Od severu je teda chránená, jemne vyzdvihnutá nad okolité mesto a výrazne preslnená.

Lokalita v okolí bratislavského Letiska M. R. Štefánika je pomerne mladá – stavebný boom sa tu začal až v novom miléniu. Prezieraví investori však rýchlo zhodnotili jej potenciál a postupne tu začali rásť obchodné centrá, administratívne budovy, no v neposlednom rade aj hotely. Jeden z nich – hotel Gate One – sa môže okrem iného popýšiť kongresovými priestormi s najväčšou návštevnou kapacitou v Bratislave. Hotely však nezískavajú dobré meno len na základe funkčnosti alebo služieb. Hostia sú radi, keď sa im budova a interiér prihovára kvalitnou architektúrou. Gate One má zapamätateľný dizajn. Jeho sklenená fasáda rozčlenená hliníkovými kazetami v tvare stuhy ovíjajúcej sa okolo budovy je originálna a púta pozornosť.

Úsporné, a teda aj ekologické zaobchádzanie s cenným prírodným zdrojom – vodou – je vzhľadom na zmeny klímy čoraz dôležitejšie. Platí to o to viac, že spotreba vody má zvyčajne vplyv aj na výšku spotreby energie. Firma Hansgrohe, špecialista na výrobu kúpeľňových a sanitárnych produktov, našla v podobe novej technológie EcoSmart riešenie vedúce k hospodárnemu využitiu vody bez straty komfortu pri sprchovaní. Sprchy a umývadlové batérie so zabudovanou technológiou EcoSmart umožňujú zásluhou prepracovaných funkcií výrazne zredukovať spotrebu vody.

Revitalizácia bývalej priemyselnej zóny v Bratislave ohraničenej ulicami Chalupkova, Bottova a Landererova signalizuje reálne zmeny. Patrí k nim aj projekt novostavby výškového domu, ktorý bude slúžiť na bytové a administratívne účely a v prízemí sa ráta aj s občianskou vybavenosťou. Budúca stavba sa nachádza na zastavanej parcele uprostred zvyšku zástavby výrobných hál a administratívnych budov, ktoré boli historicky včlenené do tejto v minulosti okrajovej zástavby Bratislavy.