Slovenskému cestovnému ruchu kraľujú hory a lyže

Kúzlo hôr láka

Takmer 62 percent územia našej krajiny tvoria hory a horské oblasti. Poskytuje nám to veľmi dobré predpoklady najmä na rozvoj zimného cestovného ruchu. Súčasne ide o jednu z mála konkurenčných výhod, ktoré máme v porovnaní s okolitými krajinami, samozrejme, okrem Rakúska. V týchto oblastiach sa v súčasnosti nachádza už približne 350 lyžiarskych areálov vybavených vyše tisíckou lanoviek a vlekov, pričom zhruba 20 z nich patrí k významným a vďaka dobrej vybavenosti veľmi vyhľadávaným aj zahraničnou klientelou. Technicky zasnežované lyžiarske zjazdové i bežecké trate majú celkovú dĺžku viac ako 150 km a plochu okolo 750 hektárov. 

Zimné strediská na seba viažu ďalšie investície – ubytovanie, stravovanie, požičovne športových potrieb, lyžiarske školy, dopravu a ďalšie služby, ktoré vytvárajú veľký počet pracovných miest. V kombinácii s kúpeľníctvom možno pre mnohé z týchto stredísk zabezpečiť dokonca aj celoročné vyťaženie.

Zrodené pre wellness

Na Slovensku sa nachádza vyše 1 200 termálnych a minerálnych prameňov. Ich existencia vytvára nadpriemerne dobré predpoklady na rozvoj kúpeľného i zdravotného cestovného ruchu. Na princípe prírodných liečivých vôd je vybudovaných už 19 prírodných liečebných kúpeľov a na báze klimatických podmienok vhodných na liečenie šesť prírodných liečebných kúpeľov s celkovou kapacitou vyše 12-tisíc lôžok. Rýchlym tempom sa do popredia dostáva preventívna stránka kúpeľného cestovného ruchu, teda predchádzanie chorobám, ktorá má často podobu wellness centier. Termálne pramene vytvárajú komfortné možnosti na pobyty pri termálnych kúpaliskách a vďaka nim je Slovensko pre wellness priam ako zrodené. Takýchto termálnych kúpalísk máme už vyše 40. V ostatných rokoch sa veľkej obľube tešia aj novopostavené aquaparky. Ich kombinácia s horskými strediskami je veľmi atraktívna.

Súčasne je pre investorov a majiteľov týchto zariadení ideálnou a aj jednou z mála ciest, ako z podnikateľského hľadiska eliminovať ekonomicky rizikové faktory a zároveň poskytnúť turistom možnosti kúpania. Slovensko predsa len v ostatných rokoch trpí v letných mesiacoch niekedy príliš malým počtom slnečných dní a nepriazeň počasia môže podnikateľom v tomto trhovom segmente zapríčiniť neželané straty. Bazén teda jednoducho musí pod strechu alebo jeho celoročnú návštevnosť zabezpečí termálna voda. Navyše, ak hovoríme o prírodných kúpaliskách, výsledky monitoringu Slovenského hydrometeorologického ústavu z roku 2004 poukázali na neustále sa zhoršujúci stav kvality vody vo vodných tokoch, nádržiach a štrkoviskách Slovenska, využívaných vo významnej miere práve na kúpanie.

Potenciál máme

Slovensku chýba z turistického hľadiska asi naozaj už len more. Inak pokrýva takmer všetky rozhodujúce druhy a formy cestovného ruchu. Máme deväť národných parkov, 14 chránených krajinných oblastí, početné jazerá, rozsiahle lesy, približne 4 000 jaskýň, z ktorých 12 je sprístupnených aj pre verejnosť. Ochtinská aragonitová jaskyňa je pritom naozaj svetovým unikátom. Možnosti na pešiu turistiku ponúka približne 12-tisíc kilometrov značkovaných turistických chodníkov – žiaľ, ich dĺžka v ostatnom čase postupne klesá. Spomenúť môžeme aj desiatky hradov, zámkov, bohatú históriu a kultúru, 19 mestských pamiatkových rezervácií či päť prírodných a kultúrnych pamiatok zapísaných do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.

Zdroj: Ministerstvo hospodárstva SR

Dve tretiny územia majú vidiecky charakter a umožňujú rozvíjanie vidieckeho cestovného ruchu spojeného s agroturistikou. Do tejto oblasti možno zaradiť aj priebežne budované vínne cesty – Malokarpatskú, Nitriansku a pod.

Podľa prognóz Svetovej organizácie turizmu (UNWTO) bude cestovný ruch v období do roku 2020 rásť najrýchlejšie v regiónoch strednej, východnej a južnej Európy. Ten náš slovenský je dokonca predmetom národného záujmu. Vo svojom programovom vyhlásení sa vláda SR na obdobie rokov 2006 až 2010 totiž zaviazala, že vytvorí podmienky na zvýšenie podielu tohto ekonomického odvetvia na hrubom domácom produkte. Zahŕňať majú príslušnú inštitucionalizáciu, legislatívu, zásady štátnej politiky cestovného ruchu ako oblasti verejného záujmu, motivačné ekonomické a finančné nástroje, podporu investícií a mnoho ďalších opatrení. Prvou zreteľnejšou lastovičkou tejto snahy je zatiaľ len vypracovanie Národnej stratégie rozvoja cestovného ruchu Slovenskej republiky do roku 2013 rezortom hospodárstva.

Vývoj indikátorov cestovného ruchu v SR s odhadom do roku 2013

Zdroj: Ministerstvo hospodárstva SR

Uskutočniť víziu

Na prvý pohľad teda všetko vyzerá úplne ideálne. Stačí len začať stavať, budovať, skvalitňovať a zveľaďovať. Ostatné už príde samo. Ako to však už u nás chodí, toto tvrdenie je až príliš jednoduché na to, aby mohlo byť pravdivé.

Cestovný ruch na Slovensku zatiaľ nie je ani len približne sformovaný ako fungujúce hospodárske odvetvie v inštitucionálnom zmysle. Chýba mu príslušná legislatíva, usporiadanie, organizačná štruktúra, podrobnejšie a úplnejšie štatistiky, väčšia finančná podpora pre štátnu propagáciu a marketing. Zatiaľ neboli presne stanovené ani zásady jeho štátnej politiky, hoci napr. myšlienka vytvoriť vládny rezort, ministerstvo cestovného ruchu, chvíľu politickými kuloármi zaznievala. Tá však už v súčasnosti asi upadla do časovo ťažko odhadnuteľného zabudnutia. Ako v nejednom z mnohých prípadov, ani v tomto sa nenašiel príslovečný dostatok politickej vôle.

Vplyv výkonov jednotlivých subjektov podnikajúcich v tejto oblasti a príbuzných odvetví na ekonomiku krajiny je zatiaľ ťažko merateľný. Hlavnou príčinou je, že doteraz nebol zriadený tzv. satelitný účet cestovného ruchu. Ak chce teda Slovensko mať z cestovného ruchu primeraný osoh zodpovedajúci naznačenému potenciálu, musí mať jasnú víziu jeho rozvoja s dlhodobou perspektívou. Pri jej konkrétnom premietnutí sa do praxe predpokladá rezort hospodárstva splnenie viacerých podmienok:

• Krajina musí ponúkať širokú paletu produktov tak pre domácich, ako aj pre zahraničných návštevníkov.
• Slovensko musí byť aj v zahraničí vnímané ako atraktívny dovolenkový cieľ s dostatočnou prezentáciou a propagáciou.
• Pozícia cestovného ruchu v hospodárstve krajiny musí byť stabilná a musí sa mu venovať pozornosť na všetkých úrovniach, od obcí, mikroregiónov cez vyššie územné celky až po samotný štát.
• Takisto ako aj iné oblasti hospodárstva vyžaduje rozvoj cestovného ruchu stabilné podnikateľské prostredie a zákony, ktoré umožňujú podnikať slobodne.
• Potrebuje ucelený systém vzdelávania a odbornej prípravy kvalifikovaných pracovných síl pôsobiacich v cestovnom ruchu.
• Je nutné položiť základy pre systematické skúmanie nových trendov v cestovnom ruchu s ohľadom na regióny, kde sa realizuje.
• Nanajvýš dôležité je v našom prípade zabezpečiť aj súlad medzi záujmami v oblasti ochrany prírody a záujmami trvalo udržateľného rozvoja cestovného ruchu.

Obchod potrebuje zákazníka

Cestovný ruch celkom určite obchodom je, a dokonca veľmi dobrým. Na celkovom hrubom domácom produkte krajín Európskej únie sa nepriamo podieľa viac než desiatimi percentami. Slovensko zaostáva. Možné odpovede na otázku prečo poskytuje aj čerstvá štúdia, ktorú pre Ministerstvo hospodárstva SR vypracovala spoločnosť Kamelia Media.

Podľa nej sa napr. v zahraničí o našej krajine toho naozaj veľa nevie. Vyše polovica respondentov, zahraničných návštevníkov Slovenska, v tomto prieskume uviedla, že informácie o našej krajine získali najmä na základe predchádzajúcich návštev. Nepomerne menšia časť si ich obstarala prostredníctvom internetu a len štyri percentá zahraničných turistov nás objavili v katalógoch cestovných kancelárií.

Obchodná politika slovenských cestovných kancelárií smerom k zahraničiu sa prílišnou aktivitou naozaj nevyznačuje. Svedčí o tom aj to, že vyše tri štvrtiny cestovateľov si svoj výlet organizujú idividuálne. Necelých osem percent z nich využíva služby zahraničných tour operátorov a podiel slovenských cestovných kancelárií na tomto biznise je vyslovene zahanbujúci. Netvorí totiž ani len jedno celé percento.

Účel návštevy zahraničných návštevníkov SR (v %)

Zdroj: Ministerstvo hospodárstva SR

Zdravý základ

Stavať by pritom naozaj bolo na čom. Prvonávštevníci Slovenska sú oproti ostatným v drvivej menšine. Väčšina cudzincov, vyše 80 percent, ktorých môžeme stretnúť v našich rekreačných zariadeniach, bola u nás už viac než raz. Súčasne sa z toho dá vyvodiť ďalší priaznivý fakt. Kto tu už raz bol, vo väčšine prípadov sa rád opäť vráti. Veľmi spokojných s návštevou je v priemere dokonca až 58,3 percenta z nich, kategória veľmi nespokojných je so svojím 1,6 percenta prakticky zanedbateľná.

Spokojnosť zahraničných turistov so Slovenskom je vyjadriteľná aj inými kritériami. Vyše 40 percentám z nich sa napr. páčia naše ceny; nespokojnosť, naopak, prevláda v oblasti jazykovej úrovne personálu, kultúrno-spoločenských služieb a dopravy.

Ak ide o typ ubytovania, najviac preferované sú hotely trojhviezdičkovej kategórie; počet tých, ktorí majú radi nejakú tú hviezdičku navyše, však tiež nie je malý. Približne pätina našich návštevníkov volí ubytovanie v súkromí či v penzióne a takisto pätina sa radšej zloží u známych a rodiny.

Sociálny status zahraničných návštevníkov SR (v %)

Zdroj: Ministerstvo hospodárstva SR

Pri pohľade na tieto skutočnosti nie je vôbec ťažké konštatovať, čo potrebuje slovenský cestovný ruch na to, aby začal progresívne a úspešne rásť. Zatiaľ sa nám akosi nedarí dosiahnuť to, čo Slovensko potrebuje asi zo všetkého najviac – vtlačiť mu výraznejšiu pečať cieľovej dovolenkovej destinácie.

V účeloch pobytov zahraničných návštevníkov Slovenska totiž zatiaľ stále prevládajú krátkodobé pracovné a študijné cesty, ktoré tvoria skoro polovicu všetkých návštev. Pochváliť sa však môžeme aspoň jedným výraznejším úspechom.

Za dlhodobým zimným rekračným pobytom má v súčasnosti namierené krásnych 45,8 percenta zahraničných návštevníkov Slovenska. Aspoň jedno odvetvie slovenského cestovného ruchu sa teda hýbe, a to pre zmenu poriadne. Napriek mnohým spomínaným rezervám a nedostatkom – zdôraznime, že celkom určite riešiteľným a odstrániteľným – môžeme predpokladať, že aj tie ostatné sa ním nechajú inšpirovať a budú ho čoskoro nasledovať.

Peter Zeman
Foto: Martina Jakušová