Školský areál CAMPUS MTF STU – CAMBO v Trnave
V univerzitnom areáli CAMPUS MTF STU – CAMBO v Trnave bola dokončená prístavba a novostavba Materiálovotechnologickej fakulty STU, ktorá svojím čistým stvárnením nadväzuje na funkcionalistický charakter susediacich budov. Budova má päť nadzemných podlaží, pričom dlhá a pravidelná hmota je rozčlenená ustupujúcimi časťami, ktoré ju opticky delia na viaceré celky.
Zo strany vnútorného „nádvoria“ je dlhá fasáda oživená zalamujúcou sa krivkou hmotového riešenia. „Tým sa vytvára určitá falošná perspektíva vnímania celej budovy, a to aj vo vzťahu k existujúcej stavbe,“ hovorí hlavný inžinier realizačného projektu Ing. arch. Oskar Mészár. „Celkové vnímanie architektúry je dopovedané vysokou zeleňou, do ktorej sa budova doslova ‚ponára‘ predovšetkým zo severovýchodnej strany.“ Bielo-sivá fasáda je kombináciou plných častí (obkladový veľkorozmerový materiál a omietka) a zasklených otvorov a fasád. Výplne okien sú v hliníkovej rámovej konštrukcii, doplnené hliníkovou zasklenou fasádou vo výške štyroch nadzemných podlaží. Zastrešenie tvorí rovná strecha s vybiehajúcimi atikami po celom obvode a s vnútornými dažďovými zvodmi.
Prístavba a novostavba Materiálovotechnologickej fakulty STU v Trnave svojím čistým stvárnením nadväzuje na funkcionalistický charakter susediacich budov.
Dispozícia sleduje prevádzku
„Čo sa týka dispozičného riešenia, nová budova priamo nadväzuje na pôdorys existujúcej hlavnej školskej budovy, pričom je s ňou prepojená chodbou spájajúcou centrálne haly (foyer) oboch budov,“ približuje Oskar Mészár. „Foyer v novej budove je vlastne dvojpodlažným spájajúcim ‚krčkom‘ medzi starým a novým objektom. Hala, ako rozptylový a čakací priestor, je okrem spomínanej chodby prístupná novým vstupom z vnútorného nádvoria. Takto sú zabezpečené všetky hlavné bezproblémové toky študentov, pedagógov a zásobovania.“
Nové foyer, ako rozptylový a čakací priestor, je okrem chodby vedúcej zo staršej budovy prístupné aj cez nový vstup z vnútorného nádvoria.
Pôdorys 1. NP je priečne rozdelený na dve základné časti. Hlavné foyer sprístupňuje severovýchodnú časť, ktorú tvoria seminárne viacúčelové miestnosti, kancelárie, technické priestory, sociálne priestory a vertikálne jadro. V druhej časti dominuje veľký flexibilný priestor laboratória, ktorý má svetlú výšku voči zvyšku budovy zväčšenú o 1,14 m. Laboratóriá budú obsahovať pomerne rozmerné a ťažké strojné zariadenia – ich prísun do budovy zabezpečuje samostatný technický vchod cez rampu nachádzajúcu sa vo vnútornom dvore. Prevádzka a dispozície na 2. až 4. NP sú veľmi podobné. Tvoria ich prevažne kancelárske priestory v kombinácii so seminárnymi miestnosťami a prevládajúcimi laboratóriami.
Budova má päť nadzemných podlaží, pričom dlhá a pravidelná hmota je rozčlenená ustupujúcimi časťami, ktoré ju opticky delia na viaceré celky.
Rýchle a presné murovanie
Ako výplňové murivo železobetónového skeletu boli použité viaceré formáty brúsených tehál Porotherm Profi (44, 38, 30, 14 a 11,5). Brúsením ložných plôch tehál vznikajú tehlobloky s presnou výškou, čo zjednodušuje a urýchľuje murovanie. Brúsené tehly majú dokonale rovné a navzájom rovnobežné ložné plochy s toleranciou výškového rozmeru až ±0,6 mm. Táto úprava ložných plôch tehál umožňuje murovanie dvoma veľmi efektívnymi technológiami – na maltu Porotherm Profi pre tenké škáry alebo na špeciálnu murovaciu penu Dryfix extra. Vzhľadom na vonkajšie teplotné podmienky boli na stavbe campusu použité obe technológie murovania. Murovanie na penu Dryfix extra sa uskutočnilo v zimných mesiacoch. Realizátor stavby použil túto technológiu murovania najmä z dôvodu možnosti murovať aj pri teplotách do −5 °C. Ďalším pozitívnym efektom bola rýchla výstavba objektu.
Zo strany vnútorného „nádvoria“ (ktoré je ešte vo výstavbe) je dlhá fasáda oživená zalamujúcou sa krivkou hmotového riešenia.
Prvý univerzitný vedecký park na Slovensku sa tak postupne stáva realitou, a to najmä vďaka finančným prostriedkom z eurofondov v rámci operačného programu Výskum a vývoj. „Mal by priniesť vybudovanie novej vedeckej infraštruktúry na svetovej úrovni zameranej na výskumné oblasti materiálového inžinierstva, iónových a plazmových technológií, ako aj na oblasti automatizácie a informatizácie výrobných procesov a systémov,“ upresňuje dekan MTF STU v Trnave prof. Jozef Peterka. Zamestnávať bude špičkových odborníkov z oblasti materiálového inžinierstva a podporí transfer technológií a poznatkov do praxe v podobe odovzdávania know-how, zakladania tzv. start-up či spin-off firiem.
Bielo-sivá fasáda je kombináciou plných častí (obkladový veľkorozmerový materiál a omietka) a zasklených otvorov a fasád.
Školský areál CAMPUS MTF STU – CAMBO v Trnave
Stavebný objekt: prístavba a novostavba MTF STU
Miesto: Jána Bottu, Trnava
Investor: Materiálovotechnologická fakulta so sídlom v Trnave, STU v Bratislave
Architekt: Ing. arch. Andrea Klenovičová, Ing. arch. Roman Klenovič
Projektant stavby pre stavebné povolenie:
PROMA, s. r. o., architektúra a projektovanie stavieb
Hlavný inžinier realizačného projektu: Ing. arch. Oskar Mészár,
ATRIOS architects, s. r. o.
Generálny zhotoviteľ: IN VEST s. r. o., Šaľa
Začiatok výstavby: september 2014
Ukončenie výstavby: máj 2015
Zastavaná plocha: 1 753 m2
Celková podlahová plocha: 7 417,15 m2
Obstavaný priestor: 35 506 m3
text: Ľudovít Petránsky
foto: Martin Matula
DOKUMENTÁCIA: ATRIOS architects, s. r. o.
Detail: Dosting, spol. s r. o.
Článok bol uverejnený v časopise ASB.
