Pripomienka bohatej kultúry regiónu. Kornets Hus rozpráva príbeh obilného zrnka

Neďaleko dánskeho mesta Hjørring dokončil vlani oceňovaný architektonický ateliér Reiulf Ramstad Arkitekter múzeum Kornets Hus, prezentujúce poľnohospodársku zdatnosť a dedičstvo jutského regiónu.

Jutsko je územie rozkladajúce sa v severnej časti Európy. Takmer tri štvrtiny jeho plochy patria Dánsku, v súčasnosti tu žije 40 percent obyvateľov Dánskeho kráľovstva a zvyšná časť patrí k najsevernejšej oblasti Nemecka. Prednosťou jutského regiónu je krajinná rozmanitosť a zároveň dlhá a bohatá história.

Kornets Hus, v doslovnom preklade obilný dom, má byť podľa autorov architektonického návrhu svojou tehlovou fasádou aj obsahom spodobnením a pripomienkou bohatej kultúry pôdohospodárstva a produkcie potravín v regióne. Budova rozpráva príbeh pôdohospodárskych postupov, ktoré stoja za jediným zrnkom obilia.

Bohatá minulosť regiónu

Dom obilia však nie je iba múzeom, mal by byť aj zariadením, ktoré návštevníkom, miestnym obyvateľom i zamestnancom poskytne praktické skúsenosti a postupy, ktoré pomôžu pochopiť skutočný význam obilia – nielen pre Jutsko, ale aj pre civilizáciu.

Nachádza sa neďaleko mesta Hjørring, založeného pred viac ako 770 rokmi, avšak podľa archeologických objavov bola táto oblasť osídlená už pred 10 000 rokmi a rozmanitá krajina má teda aj bohatú pôdohospodársku minulosť.

Stavba sa nachádza na pozemku niekdajšej farmy a pekárne. Začiatok projektu sa datuje do roku 2017, keď Reiulf Ramstad Arkitekter zvíťazili vo vyzvanej architektonickej súťaži o návrh. Stavba bola dokončená a otvorená pre verejnosť v decembri 2020.

Dom otvorený do polí

Základným vizuálnym rysom budovy je prísna linearita tvarov. Objekt s pôdorysom v tvare písmena L ohraničuje po oboch stranách geometrický útvar – vežu, ktorá svojou výškou pripomína silo, výškový objekt na uskladnenie obilia. Fasáda je z pálených tehiel klinkeriek, ktoré odkazujú na zem ako zdroj všetkého bohatstva v spojení s pôdohospodárstvom všeobecne, ako aj s účelom areálu, v ktorom sa nachádza – farmou a pekárňou.

Celkový dojem umocňuje aj výhľad na upravené polia a lúky. Vo vnútornej línii vzájomne kolmých krídel stavby je exteriér a interiér opticky prepojený radom veľkoformátových zasklených plôch, ktoré ponúkajú pohľad dovnútra, kde je priestor uspôsobený na širokú škálu činností a funkcií. Centrom je veľká chlebová pec, okolo ktorej sa nachádza formálne a neformálne sedenie.

Naopak, učebné a výstavné časti sú vyčlenené v intímnejších priestoroch vysokých veží po stranách budovy. Denné svetlo sem vniká cez veľké uhlové svetlíky vo vežových vrcholoch. Oba uhlové svetlíky vpúšťajú dnu slnečné svetlo v závislosti od svojej polohy voči slnku a transformujú ho dovnútra, kde sa láme na šikmých plochách strechy.

Dynamiku tomuto v čase sa meniacemu javu dodávajú aj ostré strešné spoje, ktoré sa zbiehajú v osiach pôdorysu veží. Zaujímavým interiérovým prvkom sú drevené rámy krovu, rovnako sa drevo premieta do interiérov a vzhľadovo striedmeho nábytku.

Interiér v tlmenej tonalite dreva bol navrhnutý ako prirodzená súčasť okolitých pšeničných polí, rozkladajúcich sa smerom na západ od budovy, zasklené steny rámujú pohľady do okolia a otvárajú sa na terasy, ktoré sú ďalším miestom na rôzne aktivity. Opačná strana budovy je viac uzavretá, fasádu prerušuje iba niekoľko menších okien, ktoré ju počas súmraku oživujú teplým žltým osvetlením.