Hľadisko morského divadla

Je to introvert, ktorý však značne púta pozornosť. Za neprístupnou schránkou ukrýva príjemný interiér plný svetla, dreva a kníh. Skutočnou náplňou plážového hľadiska je totiž knižnica.

V prvom momente sa zdá, ako keby išlo o scénu zo sci-fi. Zvláštnou fosíliou, ktorú akoby vyvrhlo more, je ale solitér knižnice od ateliéru Vector Architects. Široko-ďaleko obklopený len morskou scenériou a všadeprítomným pieskom opustenej pláže na severovýchode Číny. Farebnosťou betónu sa snaží zapadnúť, no svojím rozmerom a do seba uzavretým charakterom láka ľudí skúmať ho. Jedine voči svojmu javisku – moru – je bezo zvyšku otvorený.

Nie hocijaká občianska vybavenosť

Fotografie však vedia šikovne klamať. V skutočnosti nie je fotogenická knižnica na pobreží mesta Beidaihe v provincii Hebei až taká osirelá. Kedysi, počnúc vládou Mao Ce-tunga, bolo toto miesto obľúbenou rekreačnou oblasťou komunistickej strany. Zmenila to až protikorupčná kampaň súčasného prezidenta. Súkromná pláž pre diplomatov následne spustla, no nie nadlho.

Lukratívne pozemky začala zapĺňať bujnejúca výstavba obytných rezortov, „výškoviek“ či golfových stredísk. Knižnica na pláži Pochajského mora bola postavená ako kultúrny doplnok jedného z rezortov. Dokonca je už druhou stavbou, ktorú tu Vector architekti realizovali. Rovnako izolovane stojí južne od knižnice prímorská kaplnka, ktorá sa objavila v médiách pred troma rokmi.

Jednoduché je krásne a jednoduché je zrozumiteľné. Knižnica to spĺňa do bodky. Jej náplň sa delí na tri druhy jasne odlíšených priestorov. Rozľahlá čitáreň zaliata svetlom, meditačná miestnosť s intímnou atmosférou a malá viacúčelová sála, ktorá je pre prípadný hluk z rozličných podujatí stavebne oddelená.

„Opustená“ plážová lokalita a špecifická čitáreň sú dve najpútavejšie črty projektu. Dvojpodlažná čítacia hala s kapacitou 80 čitateľov je jadrom knižnice i jej väčšinovou náplňou. Určuje charakter celého interiéru, ktorému dominuje drevo. Masívne fasády zo severu, juhu a západu chránia a oddeľujú čitateľa od okolitých ruchov výstavby a poskytujú mu v knižnici pokojné útočisko. Vymedzujú jeho sústredenie na knihy a morské javisko na východe. Od toho sa odvíjala aj vnútorná dispozícia knižnice.

Stupňovité sedenie s knižničnými policami je sprevádzané bočnými schodiskami a orientované jediným smerom. Veľkorysá hala poskytuje priestor vlastným myšlienkam, predstavám literárnych príbehov aj rozjímaniu pri pohľade na nekonečný horizont. Človek si tu dokonale užije čas sám pre seba.

Schéma svetla

Architekti veľmi citlivo narábali so svetlom, ktoré v každej z miestností navodzuje konkrétnu atmosféru. Otvorená fasáda čeliaca vodnému prvku obsahuje až tri rôzne druhy zasklení. Prízemie tvorí rad celosklených dverí. V dobrom počasí a najmä pri priaznivom vetre sa dvere môžu pootvárať a morský vzduch vpustiť dnu. Prepojenie interiéru s exteriérom bude cítiť ešte intenzívnejšie. V prostriedku hlavnej fasády sa nachádza veľkorozmerné pásové okno, ktoré pozorovateľovi ponúka ničím nerušený výhľad na panorámu vody.

V poslednej tretine je umiestnený hlavný priehradový väzník, znášajúci veľké rozpätie knižnice. Na zjemnenie masívnej konštrukcie je z vonkajšej aj vnútornej strany obstavaný ručne robenými sklenými tvarovkami. Dvojitá vrstva zásteny zo skla so svojimi kalmi a bublinami pomáha vytvoriť príjemné tlmené osvetlenie – za pomoci slnka cez deň a s umelým svetlom v noci.

V interiéri samotárskej betónovej skulptúry sa objavuje architektova inšpirácia morskými vlnami. Najväčšia formuje strechu čitárne, v ktorej je roztrúsené množstvo malých kruhových svetlíkov s priemerom 30 cm. Pohybom slnka si dopadajúce svetelné body v čitárni žijú svojím vlastným životom. Pri vhodných podmienkach dokážu svetlíky poslúžiť aj na priečne prevetranie.

Meditačná miestnosť je súčasťou čítacej haly na jej hornom okraji. Tu je svetlo dávkované iba dvoma štrbinovými otvormi, horizontálnym na východe a vertikálnym na západe. Minimum svetla, konvexný strop a šikmo osadená stena privierajú človeka v tomto kontemplatívnom priestore lepšie ako akékoľvek dvere. Usporiadanie priestorov na pozdĺžnej osi knižnice uzatvára neveľká multifunkčná miestnosť. Má otvorený flexibilný program, vlastný balkón, dramatickú strechu so svetlíkom a je prístupná cez malú terasu.

Zmysel a pochybnosť

Striedmy kolos s bohatým jadrom, našťastie, neslúži iba obyvateľom rezortu, ale aj širokej verejnosti. Ak sa človek rozhodne vstúpiť dnu, nenájde klasickú knižnicu. Knižničný fond asi nebude najväčší a časom sa na ňom podpíše pôsobenie slaného morského vzduchu. Plážová inštitúcia sa tiež asi už nikdy nezbaví škrípania piesku pod nohami ani pocitu neistoty z poten­ciálneho zaplavenia. Vector architekti v tomto prípade vložili dôveru do prognózy ustálenej výšky morskej hladiny. Knižnica je prístupná výhradne pešo po piesku a má ďaleko od bezbariérovej stavby. No zamestnanci sú vraj na také prípady pripravení a zabezpečení.

Napriek týmto a mnohým ďalším nevýhodám je pokoj vyžarujúca čínska realizácia lákadlom, zážitkom aj útočiskom. Uprostred pláže bola postavená kvalitná architektúra a zároveň vzniklo jedinečné miesto. Napriek viacerým oprávneným pochybnostiam.

Článok  bol uverejnený v časopise ASB 8-9/2018.