Nenápadný Piano

„Keby sa celkom zabudlo na to, že ide o dostavbu, bola by to najväčšia pochvala,“ komentuje svoj zámer takmer sedemdesiatročný tvorca. Vzhľadom na rozrastajúcu sa zbierku umeleckých diel, z ktorej bolo možné v existujúcej budove vystaviť iba tri percentá, sa investori The High Museum a Woodruff Arts Center rozhodli vybudovať nový objekt. Oslovili Renza Piana a jeho spolupracovníkov a tí sa vo svojom koncepte nevydali cestou jednej veľkej budovy, ale viacerých menších. „Tým, že sme navrhli viacero budov, mohli sme vytvoriť univerzitný areál a námestie.“ Piano nezaprie svoje európske, respektíve talianske korene. Centrálnym priestorom nového múzea sa nestáva ani jedna z budov, ale priestor medzi nimi – piazza. Je prechodom medzi ruchom mesta a tichým priestorom galérie.

Dostavba múzea sa skladá z troch objektov: z hlavného pavilónu „The Susan and John Wieland Pavilion“, z budovy na mimoriadne príležitosti „The Anne Cox Chambers Wing“ a z kancelárskeho objektu. Všetky majú fasády zo sivobielych hliníkových panelov a korešpondujú tak s bielym obkladom Meirovej stavby. „Išlo o dvojakú úlohu: navrhnúť dostavbu a zároveň nepotlačiť Meierovu architektúru. Preto sme zvolili menšiu mierku, preto bielu farbu, ktorá ladí s pôvodnou budovou múzea, a preto sme navrhli spájacie mosty, ktoré zo všetkých prítomných prvkov tvoria jeden celok,“ dodáva Renzo Piano. „Predtým to bol Dávid a Goliáš. S mostami vznikol jeden komplex bez švov.“ V projekte je zahrnutá aj výstavba nového študentského domova vrátane sochárskeho ateliéru. Pôvodný domov neďalekej Atlanta College of Art totiž musel ustúpiť dostavbe múzea.

Parter múzea je zasklený a prepája tak exteriér s interiérom. Spojenie s pôvodnou Meierovou budovou zasa zabezpečuje niekoľko mostov zo skla a železa. Hlavným prvkom budovy je nesporne viac ako tisíc svetlíkov, ktoré do posledného poschodia galérie privádzajú priame slnečné svetlo. „Chceli sme zachytiť severné svetlo, ako slnečnica, ktorá sa otáča za slnkom,“ vysvetľuje použitie svetlíkov Renzo Piano. „Tú chvíľu, ktorú nazývam magrittovská, keď sa začína stmievať a vy už musíte zažať svetlo. Svetlo pomáha vytvárať atmosféru pokoja a intimity, ktorá je pri vnímaní umenia taká dôležitá.“

Stropy spodných poschodí sú kazetové zo sadrokartónu so skleneným vláknom. Pozostávajú z necelých troch tisíc prvkov a zastrešujú viac ako päť metrov vysoké výstavné priestory s oknami cez celú stenu.

Na priestranstvo piazzy vedie niekoľko vchodov a uličiek zo susedných ulíc. Južnej strane námestia dominujú bresty vysádzané na pôdoryse štvorca a tvoriace akési zelené kvádre. Sú súčasťou múzejnej reštaurácie, pričom jej návštevníkom poskytujú prirodzenú ochranu proti slnku. V celom komplexe záhradní architekti uplatnili aj ďalšie druhy stromov, okrem iného tu nájdeme jablone, cédre, krušiny, magnólie alebo čerešne. „Piazza je moje najobľúbenejšie miesto. Nejde ani tak o tento konkrétny priestor, ale o prvok námestia všeobecne. Ikonický priestor, kde sa strácajú rozdiely, kde sa taví skúsenosť, kde sa stretávajú ľudia,“ vyznáva sa Piano.

The High Museum of Art vzniklo v roku 1905, svoju prvú budovu však získalo až v roku 1926 vďaka daru mecenáša Josepha M. Higha, ktorého meno múzeum nesie. Budova z roku 1983 od architekta Richarda Meiera získala niekoľko prestížnych ocenení, okrem iného ju Americký inštitút architektúry zaradil medzi desať najlepších diel americkej architektúry osemdesiatych rokov minulého storočia. Prístavba Renza Piana objem výstavných priestorov strojnásobila, zo 135 000 m² na 312 000 m², a umožnila tak zhromaždiť pod jednou strechou jedenásťtisíc exponátov múzea.

Južný rez

Spoluautor parížskeho Centre Georges Pompidou opäť nesklamal. Nie, márne budeme hľadať červené výťahy, modré rúry a biele väzníky centra, nenaďabíme ani na krivky ďalšieho z jeho múzeí – Zentrum Paul Klee. Renzo Piano a jeho spolupracovníci nesklamali najmä v prístupe k miestu, v citlivosti, v jednoduchých nápadoch. „Keď začínam na niečom pracovať, nevychádzam z niečoho, čo by sa dalo nazvať mojím štýlom. Mám rád ľahké materiály, transparentnosť, prirodzené svetlo a väčšinu z toho naozaj nájdete v mojich veciach. No vo chvíli, keď mám novú zákazku, púšťam sa do nového dobrodružstva. Aj keď je to opäť ďalšie múzeum.“