Zmenili dispozíciu a odkryli pôvodný charakter bytu. Výsledkom je interiér plný kontrastov

Mnohé byty dnes zápasia s dispozičným riešením, ktoré nezodpovedá súčasným požiadavkám na bývanie. Kvalitná rekonštrukcia dokáže odstrániť nefunkčné členenie priestoru a zároveň zachovať jeho pôvodný charakter. Práve to ukazuje aj bratislavský byt DNJ58, v ktorom architekti spojili otvorenejšiu dispozíciu s autentickými materiálmi.

Poznáte výhody Klubu ASB? Stačí bezplatná registrácia a získate sektorové analýzy slovenského stavebníctva s rebríčkami firiem ⟶

Pri rekonštrukcii bytových jednotiek sa musia architekti často popasovať s nefunkčnou dispozíciou aj s existujúcou materiálovou paletou. Rovnako tomu bolo aj pri projekte Byt DNJ58, za ktorým stojí známe architektonické štúdio Abrama architekti. Ako sami tvrdia, rekonštrukcia bytu v tomto prípade vychádzala najmä z hľadania rovnováhy medzi pôvodnou materiálovou podstatou priestoru a novou vrstvou bývania. 

Riešený byt má rozlohu 80 metrov štvorcových. Jeho pôvodná dispozícia pozostávala z viacerých samostatných miestností usporiadaných okolo centrálnej chodby. Po vstupe do bytu sa jeho obyvatelia ocitli na pomerne dlhej chodbe, z ktorej sa vstupovalo do takmer všetkých miestností v byte. Množstvo dverí a nevhodné proporcie chodby z nej robili len ťažko využiteľný priestor. 

Menšia chodba, viac priestoru pre život

„Reorganizáciou pôvodnej dispozície vznikol otvorený obytný priestor, ktorého centrom je denná zóna prepájajúca kuchyňu, jedáleň a obývaciu časť,” začínajú opis nového dispozičného riešenia autori projektu. Chodba sa po novom podstatne skrátila, doplnil sa menší šatník a vstupy do kúpeľne a pracovne. Odstránenie viacerých nenosných priečok dovolilo vzniknúť väčším miestnostiam, ktoré lepšie napĺňajú požiadavky súčasných majiteľov. 

V dennej miestnosti sa stal dominantným prvkom kuchynský ostrov s výrazným závesným svietidlom, okolo ktorého sa podľa slov samotných architektov sústreďuje každodenný život bytu. Kuchynská linka bola zredukovaná na tvar I a zvyšok miestnosti následne zabrala obývacia časť s modulovou sedacou súpravou a priestrannou knižnicou. 

Zmena dispozície ako hlavný bod návrhu

Denná miestnosť následne plynule prechádza do hlavnej spálne. Pre zachovanie dostatočného súkromia je možné tieto miestnosti oddeliť polotransparentnými posuvnými dverami, inak ukrytými v nábytkovej zostave. „Namiesto tradičného členenia miestností vzniká priestor definovaný vzájomnými vzťahmi jednotlivých funkcií, priehľadmi a prirodzeným pohybom,” vysvetľujú priestorový koncept autori návrhu. 

Dispozičnou zmenou prešla aj samotná kúpeľňa. V pôvodnom pôdoryse bola o čosi menšia a toaleta v nej bola navrhnutá ako samostatná miestnosť. Dnes táto časť bytu ťaží z väčšej metráže. Spája v sebe toaletu, umývadlovú zostavu a takzvanú mokrú časť, tvorenú kombináciou sprchového kúta a vane. Veľkým benefitom je aj prítomnosť okna, ktoré do miestnosti vnáša denné svetlo a umožňuje jej prirodzené vetranie. 

Odkrytie a reinterpretácia pôvodných prvkov

„Nová architektonická vrstva je koncipovaná ako séria presne vložených stolárskych objemov. Kompaktné nábytkové zostavy integrujú kuchyňu, úložné priestory aj technické zázemie a zároveň organizujú prevádzku bytu. Ich uhladený výraz a remeselná precíznosť vytvárajú kontrast k surovej textúre pôvodných konštrukcií. Interiér tak nestojí na dekoratívnosti, ale na napätí medzi hrubosťou a jemnosťou, medzi existujúcim a novým,” upresňujú architekti. 

Popri dispozičných zmenách návrh pracuje aj s premyslenou materiálovou skladbou. „Namiesto snahy prekryť existujúce konštrukcie sa návrh sústreďuje na ich odkrytie a reinterpretáciu. Odhalený železobetónový strop a tehlové murivo sa stávajú nositeľmi identity interiéru a vytvárajú autentické pozadie pre nové zásahy,” tvrdia autori projektu. 

Materiálové kontrasty

Práve tieto na prvý pohľad surové materiály sa architekti rozhodli postaviť do kontrastu s mäkšími materiálmi, ako sú dubová dyha, kameň či meď. Opakujúce sa medené prvky podľa slov architektov vytvárajú subtílnu líniu, ktorá prepája jednotlivé časti bytu a zjemňuje strohosť pôvodnej konštrukcie. 

Celkovú atmosféru následne dotvárajú béžové textílie a nábytok navrhnutý v bielej farbe. Pri výbere voľne stojacich interiérových prvkov a svietidiel autori projektu vsadili na minimalistický prístup. Jednotlivé prvky vďaka tomu nekonkurujú výrazným materiálom a celý interiér pôsobí harmonicky. 

Sila zrkadiel

Dôležitú úlohu v celom koncepte zohrávajú aj zrkadlá a polotransparentné materiály. „Neplnia len funkciu fyzickej hranice, ale aktívne pracujú s vnímaním priestoru. Odrazy násobia perspektívy, rozširujú interiér a prepájajú jednotlivé časti bytu do vizuálneho celku. Steny bytu sa tak stávajú menej jednoznačnými a priestor získava väčšiu hĺbku a variabilitu,” dodávajú. 

„Výsledkom rekonštrukcie je byt, ktorý neskrýva svoju stavebnú podstatu, ale stavia na nej. Nové zásahy nevytvárajú dominantnú vrstvu, naopak, umožňujú vyniknúť charakteru pôvodných konštrukcií. Interiér tak získava identitu založenú na autenticite, priestorovej otvorenosti a citlivom dialógu medzi pôvodným charakterom bytu a súčasným spôsobom bývania,” uzatvárajú opis projektu jeho autori.