Partneri sekcie:

Impérium Hiltonu aj na Slovenku

Impérium Hiltonu aj na Slovenku

Zrkadlom úrovne rozvoja cestovného ruchu krajiny je aj kvalita ubytovacích zariadení a služieb. Často však bývame svedkami, že najmä staršie hotely, ktoré v minulosti hrdo vítali známe osobnosti, dnes takmer zívajú prázdnotou. Dôvod je jednoduchý: majú väčšinou monofunkčný charakter a nedokážu pružne reagovať na stále sa zvyšujúce požiadavky klientov. Medzi také patril aj historicky najvýznamnejší košický hotel – Slovan. Ten však momentálne prežíva renesanciu. Vzhľad aj funkčná náplň prvej lastovičky rodiny Hilton na Slovensku je výsledkom hĺbkovej rekonštrukcie a viacerých dostavieb. Okrem funkcie prechodného ubytovania disponuje novozrekonštruovaný objekt úctyhodným počtom komerčných prevádzok.

„Rekonštrukcia alebo proces spojený so zmenou charakteru akejkoľvek stavby je najmä v prípade známych autorov pôvodného konceptu diela neľahkou úlohou, no zároveň výzvou pre architekta,“ hodnotí začiatky rekonštrukcie architekt Martin Nedoba, spoluautor projektu.

„Prvotnú štúdiu obnovy stavby vypracoval na podnet investora v roku 2006 zahraničný architekt. Našou úlohou – ako lokálneho architekta – bolo dopracovať myšlienku rekonštrukcie. Po niekoľkých odborných diskusiách s hlavným architektom mesta, krajským pamiatkovým úradom Košice a investorom bolo zrejmé, že pôvodný návrh zahraničného architekta, ktorý niesol prvky postmodernej architektúry, nie celkom zodpovedá predstavám zástupcov mesta a štandardom budúceho hotela.

„Aj napriek naozaj silným trendom v oblasti obchodu a reklamy, preferujúcim skôr prvky komercie ako architektúry, bolo naším cieľom navrhnúť riešenie, ktoré by hlavne svojím zovňajškom pripomínalo pôvodný koncept realizácie z roku 1971 – nadväzovalo na racionálny architektonický prejav pôvodných autorov stavby.

Vychádzali sme zo základného kompozičného členenia poslednej podoby hotela, vytvorenej architektmi Jiřím Drahošom a Ivanom Matušíkom,“ dodáva.

História hotela Slovan
Hotel Slovan bol postavený na mieste jedného z najluxusnejších hotelov na Slovensku – hotela Schalkház. Ten dal v druhej polovici 19. storočia postaviť miestny bohatý hostinský a veľkoobchodník s vínom, Leopold Schalkház. Hotel v eklektickom slohu vybudoval košický staviteľ Peter Jakab podľa projektu Ľudovíta Freya z Budapešti. Otvorili ho v auguste 1873 a niesol meno majiteľa – Schalkház. V roku 1945 Schalkház premenovali na Slovan.

Pôvodnú budovu v prvej polovici šesťdesiatych rokov 20. storočia zbúrali a na jej mieste postavili novú. Budovu interhotela Slovan, ktorý bol slávnostne otvorený 17. decembra 1971 navrhli architekti Jiří Drahoš a Ivan Matušík. Architektonické dielo možno kompozične rozdeliť na tri základné objemové celky – výšková (lôžková časť), podnož (pódium) a podsadený parter. Ide o charakteristický výraz členenia dominantných občianskych stavieb povojnového obdobia. Architektúra pôvodného architektonického konceptu niesla prívlastky – triezva, racionálna, funkčná a bola významným míľnikom slovenskej urbanisticko-architektonickej kultúry. Je to architektúra, ktorá sa v čase minulého režimu zaradila do európskeho kontextu a má v dejinách modernej architektúry druhej polovice 20. storočia svoje nezastupiteľné miesto.

Počas prevádzky prešiel hotel Slovan viacerými rekonštrukčnými aj organizačnými zmenami. V rámci trustu podnikov cestovného ruchu Čedok, patril štátnemu podniku Interhotely Košice, a. s., v roku 2005 premenovanému na Interhouse Košice, a. s.

V roku 2006 spoločnosť Interhouse Košice začala prieskumné a projekčné práce spojené s obnovou hotela. Odborné prieskumy ako aj podmienky uzavretia zmluvy s hotelovou sieťou Hilton Hotels Corporation nakoniec určili ďalší postup obnovy, smerujúci ku komplexnej rekonštrukcii stavby.

Spracoval: Ing. arch. Martin Nedoba

Nový koncept
„Jednoduchá horizontálna forma návrhu koncepčne priznáva stabilitu a tektoniku troch objemových častí modernistickej budovy: podnože (pódia), posadeného parteru a výškového objektu. Priznali sme linearitu pôvodného členenia fasády, a viacero architektonických prvkov, avšak stvárnených súdobými vyjadrovacími prostriedkami,“ vysvetľuje filozofiu konceptu architekt.

„Horizontalitu spodnej časti hotela, na úrovni 1. a 2. nadzemného podlažia, podporujú kontinuálne pásy okien a pevného zasklenia. Podobný charakter má aj fasáda vo výškovej časti. Radenie pásových okien v kombinácii so zrkadliacimi plnými, medziokennými zasklenými plochami vytvára akúsi stuhu. Tá sa tiahne v horizontálnej línii po oboch hlavných fasádach smerom k Rooseweltovej ulici, kde sa esovito stáča k Námestiu osloboditeľov a naopak.

Vertikálu štítovej steny zo severnej strany zdôrazňuje pás presklenia chodbového traktu lôžkovej časti. Na južne orientovanej štítovej stene pribudol element nového únikového schodiska a požiarny evakuačný výťah. Prístavba je proti výškovému objektu mierne vysunutá, čím architektonizuje južnú štítovú stenu a v niekoľkých vertikálnych líniách zdôrazňuje dominantnosť veže, vztýčenej nad objemom podnože,“ dodáva.

Kompletná obnova
Vzhľadom na mieru opotrebovania stavby po takmer 40-ročnej prevádzke a vysoké požiadavky kladené zo strany investora na štandard súčasných reštauračných, kongresových, obchodných, administratívnych a ubytovacích priestorov, nebolo možné zachovať autenticitu pôvodnej stavby.

„Stavebno-technický prieskum preukázal korózie nosných prvkov kotvenia obvodového plášťa najmä v nárožiach štítových stien, ale aj v niektorých obvodových pozdĺžnych stenách. Značný stupeň opotrebovania vykazovalo aj technické zabezpečenie budovy a stavebné materiály. Po odobratí a vyhodnotení vzoriek strešného plášťa sa preukázalo, že po tepelnotechnickej stránke skladba vrstiev strešného plášťa nevyhovuje súčasným energetickým štandardom.

Preto bolo treba pôvodné vrstvy strechy odstrániť až na pôvodný železobetónový strop a nahradiť novými vrstvami.“ vysvetľuje dôvody hĺbkovej obnovy Martin Nedoba. „Hotel už nestíhal kvalitou priestorov a ich funkciou konkurovať súčasným nárokom a trendom v oblasti cestovného ruchu, preto len čiastková obnova neprichádzala do úvahy,“ dodáva.

Pohľad na foyer hotela 


Stavebné a technické riešenie
Po statickom posúdení nového návrhu bola stavba obnažená na skelet, ostali len nosné stropné prvky, základné nosné steny, rámy a stĺpy, ktoré sa na základe statických prepočtov v určitých častiach spevnili. Následne sa plochy podnože a pódia stavby rozšírili prefabrikovaným skeletom smerom k Rooseweltovej a Hlavnej ulici.

Tým sa doplnila aj urbanistická štruktúra ulíc a vytvorila potrebná plocha na komerčné využitie budovy. „Dostavba komerčných priestorov výrazne posilnila atraktivitu parteru hotela vo vzťahu k existujúcej pešej osi – z historického centra k vznikajúcemu obchodnému centru Aupark na Námestí osloboditeľov.

Veríme, že obchod svojou prirodzenou podnikavou aktivitou v centrálnej mestskej časti podporí životaschopnosť stavby ako takej,“ podotýka Martin Nedoba. Prehodnotenie jestvujúcej dopravnej situácie ako aj samotná rekonštrukcia hotela priniesli so sebou potrebu riešenia statickej dopravy. Preto sa medzi hotelom a bývalým bábkovým divadlom vybudoval nový 3-podlažný parkovací dom s kapacitou 188 miest. Časť 1. NP a 2. NP v parkovacom dome zo strany Námestia osloboditeľov zaberajú obchodné a nájomné jednotky.

Pre zamestnancov je vyhradených 20 parkovacích miest priamo v suterénne hotela. Kompletne sa vymenili technické a technologické zariadenia vzduchotechniky, kotolne ÚK, automatickej tlakovej stanice, transformátorovne, náhradného zdroja, skladov kuchyne a práčovne.

Dispozičné a prevádzkové zmeny
Dispozičné zmeny zasiahli hlavne spodnú časť objektu (1. NP, 2. NP a 3. NP). Zásadnou zmenou prešlo aj riešenie hlavného vstupu do hotela. Ten architekti presunuli z Hlavnej do Rooseweltovej ulice. „Zmenou pozície vstupu sme získali priestor na pokračovanie línie obchodov na Hlavnej ulici a tiež viac priestoru na foyer s recepciou a  lounge bar s voľným sedením,“ dopĺňa architekt. Na prízemí sa tiež nachádza reštaurácia – špeciálne pomenovaná Olive Tree.

Interiéry spoločenských miestností sú ladené do decentných odtieňov bielej a hnedej, s akcentujúcim posedením vínovočervenej farby v priestore haly. Podobný farebný charakter má lôžková časť a ostatné poschodia so spoločenským využitím. Druhé nadzemné podlažie slúži organizovaniu spoločenských podujatí. Flexibilná kongresová sála a menšie rokovacie miestnosti majú viacúčelový charakter. Na kongresové centrum nadväzuje priestor, v ktorom možno rozmiestniť catteringové služby. Súčasťou poschodia je raňajková reštaurácia a hlavná kuchyňa. Priestory 3. NP sú vyhradené pre administratívu hotela, technické a technologické zázemie budovy.

Interiér raňajkovej reštaurácieInteriér reštaurácie Olive Tree

Lôžková – výšková časť hotela sa rekonštruovala bez zmeny účelu využitia. „Pôvodný počet izieb (187) s celkovou kapacitou lôžok 278 a štandardom vybavenia nebol pre prevádzku hotela príliš efektívny. Počet izieb sme preto v záujme zvýšiť kvalitu interiéru a veľkosti izieb znížili. V objekte sa dnes nachádza 170 izieb typov A, B, C, D. Osem apartmánových izieb a dve izby pre zdravotne postihnuté osoby sú umiestnené v severnom cípe hotela,“ dodáva architekt. V suteréne pribudli fitness a menšie wellness centrum s vírivou vaňou. Tiež sa rozšíril priestor šatní pre zamestnancov hotela.

Double Tree by Hilton Košice
Investor: INTERHOUSE KOŠICE, a. s., Hotel Slovan, Košice, Diamond Hotels Cyprus
Prevádzkovateľ stavby: Double Tree by Hilton
Technický dozor: C.T.E. Engineering
Autori architektonického návrhu: GFI, a. s., Bratislava, Ing. arch. Pavol Franko, Ing. arch. Radoslav Grečmal, Ing. arch. Martin Nedoba
Hlavný architekt: Ing. arch. Martin Nedoba
Statika: Ing. Stanislav Tury
Hlavný inžinier projektu: Ing. arch. Martin Nedoba, Ing. arch. Miroslav Roháľ
Interiér: Ing. arch. Zuzana Cambelová
Koordinácia: Ing. Pavol Medľa
Dodávateľ stavby: ZIPP BRATISLAVA, spol. s. r. o., Bratislava
Stavbyvedúci: Ing. Alexander Macko, Ing. Ivan Orihel

Miriam Turancová
Foto: Dano Veselský

Článok bol uverejnený v časopise ASB.