Historický nájomný dom ožil ako múzeum a miesto spomienok

Miesto, kde vládol strach, sa dnes mení na priestor spomienok a úcty. Dom Turka v poľskom meste Augustów otvára svoju novú kapitolu ako Dom spomienok na augustowskú raziu. Architekti tu odkryjú návštevníkom tragický príbeh z roku 1945, ktorý nesmie upadnúť do zabudnutia.

Poznáte výhody Klubu ASB? Stačí bezplatná registrácia a získate sektorové analýzy slovenského stavebníctva s rebríčkami firiem ⟶

Dom Turka je stará budova z prelomu 19. a 20. storočia. V medzivojnovom období tu sídlila známa cukráreň, ktorú prevádzkoval Kamil Tiakosz, bosniansky imigrant a moslim, ktorého prezývali Turek. Preto Dom Turka. Počas 2. svetovej vojny sa činžovný dom stal symbolom nepokoja a bolesti. V jeho tmavých chodbách sa odohrávali výsluchy a mučenie. Práve tu sídlila sovietska NKVD a neskôr komunistická tajná polícia.

Najtemnejšou kapitolou zostáva rok 1945. Vtedy počas takzvanej augustowskej razie zmizli stovky poľských protikomunistických odbojárov. Zavraždili ich sovietski vojaci a agenti NKVD. Ide o najväčší povojnový zločin spáchaný na poľskom území.

Teraz prichádza zmena. Historická budova ožíva ako Dom pamäti – múzeum, ktoré vzdáva úctu zavraždeným a dáva hlas umlčaným. Projekt rekonštrukcie a prístavby navrhlo renomované poľské štúdio Tremend. Citlivá obnova zachovala pravú tvár objektu a zároveň mu umožnila, aby k návštevníkom prehovoril moderným a pútavým jazykom.

Minulosť nezmizla – dostala nový hlas

Návrh prestavby rešpektoval pôvodnú historickú štruktúru a obsahoval len jemné úpravy, ktoré zefektívnili využitie budovy ako múzea. Interiér autori prispôsobili moderným výstavám a zároveň zachovali stopy bývalých ciel či iné architektonické detaily. Tie počas realizácie projektu aj archeologicky preskúmali.

Silným prvkom je Pamätná stena obetí. Takmer 600 vyrytých mien zavraždených ľudí tvárou v tvár pravde. Kto chce, môže k nim položiť kvet alebo stužku. Tento intímny akt mení návštevu z exkurzie do histórie na osobnú spoveď a tichú poctu.

Inšpiráciou pre tento koncept priestoru sa stal okraj lesa. Symbolika ukrývania a odhaľovania sa v ňom premieta do architektúry. Medzi sochársky spracovanými oceľovými stromami rastie zeleň, ktorá pripomína prírodu spätú s tragédiou. Celý priestor má byť miestom, kde sa dá spomínať aj premýšľať.

Prístupnosť a inklúzia na prvom mieste

Autori nezabudli ani na otvorenosť pre všetkých. Bezbariérové vstupy, rampy, výťahy a zrozumiteľné značenie uľahčia návštevu osobám so zdravotným znevýhodnením. Pre nevidiacich budú pripravené špeciálne multimediálne expozície. Múzeum podporí aj komunikáciu v posunkovom jazyku a ponúkne materiály špeciálne prispôsobené ľuďom s autizmom.