Rudolf Stockar: Kúpeľný dom na Sliači

Rudolf Stockar: Kúpeľný dom na Sliači

V roku 1996 bol Spolok architektov Slovenska organizátorom a usporiadateľom IV. svetového kongresu DO.CO.MO.MO. Po úvodnom podujatí kongresu v Bratislave a otvorení výstavy Moderné hnutie na Slovensku v Slovenskom národnom múzeu sa účastníci kongresu presunuli na Sliač, kde potom prebiehali rokovania. Účastníkov kongresu stavba kúpeľného domu nadchla a kvalita takejto modernej architektúry ich úprimne prekvapila.


História vzniku moderného kúpeľného komplexu Sliač je dosť zložitá. Po 1. svetovej vojne to boli romantické, ale provinčné kúpele s malou kapacitou a nízkou úrovňou poskytovaných služieb. Preto bolo rozhodnutie o odmietnutí konzervatívnych ochranárskych a staromilských názorov a o vybudovaní nových moderných kúpeľov s väčšou kapacitou a najmä s využitím najnovších lekárskych postupov pri liečbe veľmi dôležité.

V roku 1924 to viedlo k vypísaniu architektonickej súťaže, z ktorej víťazne vzišiel návrh známeho pražského architekta Rudolfa Stockara. Základný kameň komplexu položili 28. 10. 1927. Program výstavby kúpeľného domu sa niekoľkokrát menil a upravoval. Samotná výstavba prebiehala vo viacerých etapách až do roku 1999.

V prvej etape bola realizovaná reštauračná časť, v ďalšej spoločenská časť s divadlom a neskôr stavba hospodárskeho dvora. Podľa Stockarovho regulačného plánu malo byť centrum komplexu na pravej strane, v blízkej nadväznosti na liečivé pramene. Jeho ťažiskom mal byť kúpeľný dom a hotel Slovensko s 300 izbami.

Regulačný plán predpokladal zmeny budov po ľavej strane hlavnej komunikácie. Tieto Stockarove zámery sa, žiaľ, nerealizovali a centrom komplexu zostal hotel Palace s priľahlou reštauračnou časťou. Schodisko vedúce na kolonádu tvorí spájajúci prvok oboch častí a umožňuje návštevníkovi pohybovať sa suchou nohou medzi jednotlivými prevádzkami. Čisté dispozičné riešenie, vynikajúce priestorové vzťahy a moderné vybavenie interiérov vytvárajú z tohto Stockarovho diela aj napriek nedokončenému zámeru jeden z vynikajúcich príkladov funkcionalistickej architektúry na Slovensku.

Mimoriadnu kvalitu tohto diela a jeho kompozície tvorí najmä osobité previazanie architektúry s okolitou prírodou. Či už s bezprostredným blízkym okolím, alebo s možnosťou výhľadov do vzdialenej krajiny. Príroda je tu vo vzťahu k architektúre a človeku aktívny činiteľ.

Dvestoštyridsať metrov dlhý komplex, stojaci v prírode, nie je uzatvorený, ale naopak, otvára sa do krajiny – či už cez kolonádu, terasy, lodžie, alebo balkóny. Stockar bol aj autorom neobyčajne elegantných interiérov, z ktorých sa, žiaľ, už dodnes zachovalo iba veľmi málo.

Kúpeľný komplex Sliač sa stal rovnocenným partnerom ostatných vynikajúcich príkladov slovenskej kúpeľnej architektúry či už v Piešťanoch, Turčianskych a Rajeckých Tepliciach a vo Vysokých Tatrách.

Rudolf Stockar (1886 – 1957) – narodil sa 25. mája 1886 v dedinke Doloplazy na Morave. Študoval na Českom vysokom učení technickom v Prahe u prof. Jana Koulu. Už počas štúdií sa stal členom umeleckého a remeselného spolku ARTDĚL, ktorý bol založený podľa vzoru podobných spolkov – Werkbund v Nemecku či Wiener Werkstätte v Rakúsku. Stretol sa tu s mnohými významnými pražskými architektmi a výtvarníkmi, napríklad s Vlastimilom Hoffmanom, Jánom Kotěrom, Otakarom Novotným, Václavom Špálom alebo Stanislavom Suchardom. V roku 1913 sa R. Stockar stáva predsedom tohto spolku. Navrhuje najmä nábytok, ale aj šperky a keramiku. Od roku 1920 pôsobí ako samostatný architekt v Prahe.

Začiatkom 20. rokov tvorí ešte v duchu kubizmu a rondokubizmu, neskôr sa predstavuje svojím funkcionalistickým štýlom. K jeho známym prácam patria najmä školy v Pardubiciach, vo Vimperku, v Hrádku nad Nisou, v Hodějoviciach, sokolovňa a divadlo v Jablonom nad Orlicí, obytné domy v Prahe-Dejviciach a na Vinohradoch. Viaceré práce vytvoril na Slovensku. Okrem kúpeľov na Sliači sú to nemocnice v Trenčíne a v Levoči či škola v Skalici. Zomrel v Prahe 19. februára 1957.

prof. Štefan Šlachta
Foto: Dano Veselský

Článok bol uverejnený v časopise ASB.