Dom z lomu. V areáli bývalého kameňolomu v Brne vznikli moderné byty

Rovnako ako kameň, podľa ktorého dostala meno, sa aj v každom prípade nevšedná brnianska rezidencia stala novým základom mestskej krajiny. Na mieste bývalého lomu vznikol bytový dom, ktorý harmonicky nadväzuje na okolitú prírodnú scenériu a začleňuje ju do mesta.

Poznáte výhody Klubu ASB? Stačí bezplatná registrácia a získate sektorové analýzy slovenského stavebníctva s rebríčkami firiem ⟶

Len málo stavieb má tak jasne vymedzené hranice medzi civilizáciou a krajinou. Rezidencia Diorit, ktorej realizácii predchádzalo presviedčanie samosprávy aj investora, ukazuje, že aj opustené priemyselné územie môže znovu ožiť bez straty krajinného kontextu.

Myšlienka premeniť bývalý lom na obytný komplex vznikla priamo v ateliéri architektov. „Najskôr sme vytvorili návrh a až s ním prišli za mestom a investorom. Chceli sme ukázať, že aj brownfield môže byť hodnotnou súčasťou mesta,“ hovorí architekt Eduard Šterbák z DRNH. „Lom sme vnímali ako výnimočné miesto s potenciálom vytvoriť bývanie spojené s prírodou. Rozhodujúce bolo, že návrh dokázal skĺbiť rešpekt k prostrediu s vysokou kvalitou bývania.“

Lokalita sa rozprestiera v údolí rieky Svratky a z jednej strany ju obopínajú strmé skalné steny. Dlho opustený lom si príroda začala pretvárať podľa svojich pravidiel. Vznikla tu rozmanitá vegetácia, drobné biotopy a miesta, kam sa vrátili druhy, ktoré inde v okolí nemali podmienky na život. Architekti na tento prirodzený proces nadviazali. Namiesto razantného zásahu zvolili cestu, keď sa architektúra stáva súčasťou prirodzenej obnovy územia.

Terénna architektúra

Diorit je zasadený do členitého údolia rieky Svratky a tvarovo naň priamo reaguje. Predná časť pozdĺž ulice funguje ako akustická bariéra, zatiaľ čo dvorová časť kopíruje skalné steny bývalého lomu. Organická hmota domu sa rozvíja v krivkách a terasách, ktoré zrkadlia vrstvenie skál. Fasády kombinujú svetlé minerálne omietky a profilované sklo, vďaka ktorým stavba mení výraz podľa denného svetla.

Budova využíva prirodzené výškové rozdiely terénu, prízemie je čiastočne zasadené do svahu a funguje ako podnož pre sedem obytných podlaží. Pred samotnou stavbou bolo nutné priestor lomu pripraviť.

„Museli sme kus lomu doťažiť, aby sa doň stavba vošla a nebola stiesnená. Steny bolo potrebné vyčistiť a zabezpečiť, príprava trvala dva roky,“ hovorí zástupca investora a manažér projektu Jan Zeman. Výzvou bolo aj umiestnenie objektu v rámci lomu, architekti hľadali ideálnu orientáciu na južnú stranu, aby mali byty dostatok svetla a súkromia.

Interiéry stavby pracujú s priznanými materiálmi, ako sú pohľadový betón a liate stierky, tlmené farebné akcenty odlišujú jednotlivé sekcie. Presklené chodby na južnej fasáde prepúšťajú svetlo hlboko do dispozícií a súčasne fungujú ako akustická bariéra medzi rušnejšou komunikáciou a pokojným dvorom.

„Budova je zasadená do členitého terénu a svojím tvarom reaguje na okolité podmienky,“ dopĺňa Eduard Šterbák. „Architektúra sa tu prispôsobuje terénu a mikroklíme, nie naopak. Dôraz sme kládli aj na obmedzenie inváznych druhov a podporu biodiverzity v každom meradle.“

Šetrná prevádzka

Rezidencia Diorit patrí k mimoriadne úsporným stavbám s energetickou triedou A. Tepelné čerpadlá využívajú tridsať hlbinných vrtov s hĺbkou 150 m, ktoré zabezpečujú vykurovanie v zime a chladenie v lete. Vďaka tomuto systému je prevádzka stabilná a nezávislá od externých zdrojov.

Rekuperačné jednotky privádzajú čerstvý vzduch do všetkých bytov a zabezpečujú jeho priebežnú výmenu pri minimálnych stratách tepla. Dažďová voda je zhromažďovaná v podzemných nádržiach a znovu využívaná na polievanie zelene vo vnútrobloku. V období dažďov sa prebytok odvádza do rieky Svratky bez toho, aby zaťažoval kanalizačnú sieť. Tento uzavretý vodný cyklus je dôležitou súčasťou ekologického konceptu stavby.

Každý byt má vlastný systém riadenia, ktorý sleduje teplotu, vetranie a spotrebu energií. Vďaka tomu môžu obyvatelia reagovať na reálne podmienky a optimalizovať prevádzku svojich domácností.

V garážach sú pripravené stojiská s možnosťou inštalácie nabíjacích miest pre elektromobily, úložné kóje sú vybavené zásuvkami pre elektrobicykle a športové vybavenie. Súčasťou spoločných priestorov je tiež recepcia s boxami na doručovanie zásielok – praktický detail, ktorý podčiarkuje premyslenosť projektu, a to od konštrukcie po každodennú prevádzku.

„Verím, že rezidencia Diorit ukazuje, že mestské bývanie môže byť organickou súčasťou prírody. Dom tu nevytvára hranicu, ale spojenie. Krajina vstupuje do architektúry a architektúra do krajiny,“ dopĺňa Eduard Šterbák. Diorit dokazuje, že aj obytný dom môže mestu vrátiť zabudnuté územie, a pritom zachovať jeho prírodný charakter. Nezaberá novú krajinu, ale zhodnocuje tú, ktorá bola opustená.

TEXT: Dominika Antonie Pfister

Článok bol uverejnený v časopise ASB 11-12/2025