Digital Park Einsteinova, II. etapa
Projekt Digital Park sa dočkal svojho úspešného pokračovania, za ktoré hovorí aj nedávne udelenie Ceny Dušana Jurkoviča. Staronový investor vstúpil do developmentu druhej etapy kancelárskeho komplexu s úplne novou predstavou o administratíve a s novými architektmi. Ich dielo vypovedá o tom, že formálne stvárnenie dokáže kráčať ruka v ruke s funkciou a že architektonická čistota nemusí byť nudná...
Projekt administratívneho komplexu Digital Park od začiatku jeho vzniku sprevádza myšlienka vytvorenia rozsiahleho areálu s viacerými kancelárskymi budovami. V prvej etape sa pod taktovkou stavebnej spoločnosti Syner vybudovala prvá samostatná budova, stojaca oproti petržalskému nákupno-zábavnému centru. Digital Park I je s obchodnou galériou prepojený pešou lávkou ponad Einsteinovu ulicu. Pri budovaní objektu prvej etapy prizval Syner k spolupráci investičnú spoločnosť Penta Investments, ktorá mala na starosti oblasť financovania celého projektu. Vytvorili spolu investorský joint venture s rovnomenným názvom Digital Park. Po dokončení prvého objektu sa prirodzene otvorili úvahy o ďalšom rozrastaní komplexu.
„Naša spoločnosť týmto projektom vstúpila do segmentu real estate a rozhodla sa, že sa developmentu nehnuteľností bude ďalej venovať,“ načrtáva zrod Digital Park II Juraj Šaštinský, projektový riaditeľ spoločnosti Penta Investments, ktorá sa tentoraz ocitla v pozícii samostatného investora. Pozemky za pilotným objektom ponúkali možnosti na ďalšiu stavebnú aktivitu, ale znamenali tiež výzvu premeniť asociálne prostredie starej diskotéky na kultivovanú urbanistickú zónu.
„Napriek tomu, že v tom čase už existoval návrh architektonického riešenia ďalšej etapy z dielne ateliéru Vavrica architekti – autora budovy Digital Park I, rozhodli sme sa pre vypísanie architektonickej súťaže. Naším zámerom bolo priniesť do Bratislavy administratívu zodpovedajúcu kancelárskemu štandardu A a súčasne sa vyhnúť koncentrovaniu veľkej hmoty na malom priestore,“ podotýka projektový riaditeľ. Voľba napokon padla na pražské štúdio CMA (Cigler Marani Architects), ktoré zaujalo parkovým systémom so vzájomne prepojenými budovami, rastúcimi viac horizontálne než vertikálne. Riešenie umožňuje klientovi využiť plochu až 5 500 štvorcových metrov, čo podľa slov Juraja Šaštinského niektorí nájomcovia už aj využili.
Štyri prsty
Nový komplex Digital Park II vytvárajú štyri objekty spojené pozdĺžnymi traktmi. Lichobežníkový tvar blokov a ich vzájomné usporiadanie vzbudzuje dojem roztiahnutých prstov, vďaka čomu sa hmota naoko nafukuje, ale súčasne si zachováva istú dynamiku a vzdušnosť. Pri prechode z Nového mosta do Petržalky sa jednotlivé prsty pred okoloidúcim odkrývajú postupne, čím dochádza ku gradovaniu inak čistého architektonického výrazu.
Exteriérové krajinárske dielo je pokračovaním základného konceptu. Zdvihnutím objektu o výšku pol podlažia sa v predpolí vytvorilo príjemné plató. Dominujú mu geometrické línie spevnených plôch a zelených kopčekov, doplnené nízkymi lichobežníkovými fontánami. Zelený pás oddeľuje komplex od verejnej komunikácie a predstavuje prirodzenú bariéru, ktorá znižuje dopravný hluk a emisie.
Dynamiku stavby plne podporuje aj fasádne riešenie, ktoré sa zakladá na prelínaní horizontálnych obkladových pásov zo svetlosivých hliníkových osadzovacích líšt s vertikálnymi nezasklenými časťami fasády v tmavosivom vyhotovení. Zvislé nepriehľadné línie obvodového plášťa však neplnia iba dizajnovú funkciu. Ich hlavnou úlohou je akusticky aj tepelne chrániť vnútorné priestory a zabrániť prehrievaniu vonkajšieho plášťa, ktorý je z dôvodu presvetlenia kancelárskeho interiéru v prevažujúcej miere zasklený. Tvorí ho modulovaná fasáda so šírkou 2,7 metra a výškou cez celé podlažie 3,9 metra.
V každom štvrtom module je nepriehľadná otvárateľno-sklopná okenná konštrukcia. Fasáda parteru sa v časti orientovanej smerom na Staré Mesto riešila v šikmom sklone a tento prvok dopĺňa detail šikmých stĺpov. Efekt naklonenej roviny sa opakuje aj na stropných častiach vo vstupných foyer administratívy. V parteri sa sústreďujú doplnkové funkcie budovy. Nachádza sa tu reštaurácia, kantína, kaviareň a ostatné služby, napríklad notárska kancelária či kvetinárstvo.
„Nechceli sme v budove sústrediť veľký retail, keďže komplex sa nachádza v susedstve obchodného centra,“ vysvetľuje Juraj Šaštinský. Digital Park je na prvom mieste vyhradený administratívnej funkcii a v riešení kancelárskych priestorov sa architekti snažili tlmočiť súčasné potreby firiem. Približne 60 % administratívnych plôch tvorí systém veľkoplošných kancelárií s možnosťou delenia na bunkovom rastri fasády so šírkou 1,35 metra. Architekti navrhli objekt tak, aby prirodzené denné svetlo prenikalo na maximum podlahovej plochy a aby sa priestor mohol využiť vcelku, prípadne flexibilne členiť podľa konkrétnych potrieb nájomcov, a to medzi dvoch, štyroch, prípadne väčší počet klientov.
Každý blok má vnútorný trakt rozdelený na dve časti. Nachádzajú sa tu spolu štyri výťahy, severné a južné únikové schodisko, kuchynka, toalety a technické zázemie. V čase projektovej prípravy sa pre narastajúci záujem o kancelárske priestory komplex zvýšil o jedno podlažie. Strecha sa v zónach spojovacích traktov riešila ako pochôdzna, vďaka čomu ju možno využiť ako terasu so zeleňou, dlažbou či drevenými palubami.
Na čerstvom vzduchu
„Svetlá výška typického podlažia je 3 metre, čo je viac, než umožňuje bežný štandard administratívnych budov na Slovensku. V objekte sa takisto vo zvýšenej miere zabezpečuje pravidelná hodinová výmena vzduchu – ide o 50 kubických metrov namiesto 30, ktoré sa stanovujú v norme. Vychádzali sme z toho, že ľudia majú prirodzenú potrebu vpúšťať do miestnosti čerstvý vzduch. Aj keď sme využili psychologický moment otvárateľných okien, v skutočnosti sa do vnútorných priestorov dostáva dostatočné množstvo prefiltrovaného vzduchu,“ zdôrazňuje Juraj Šaštinský.
Teplota v kanceláriách sa v zime udržiava pomocou podlahových konvektorov. V lete režim chladenia zabezpečujú fancoily, ktoré privádzajú vzduch rovnomerne do celého priestoru kancelárií cez štrbiny, vsadené do podhľadu. Odpadový vzduch sa zo všetkých kancelárií odvádza späť do ventilačnej jednotky, kde sa jeho teplo odovzdáva na ďalšie využitie. Energeticky sa komplex napája z dvoch uzlov, ale v zálohe má vlastné dieselové agregáty a záložné zdroje UPS, ktoré pri výpadku elektrickej energie podporujú výkon dôležitých zariadení po nevyhnutný čas. Objekty majú popri klasickej strážnej službe aj plášťovú ochranu s kamerovým systémom, alarmom a pohybovými senzormi.
Dôležitou pridanou hodnotou komplexu je parkovanie, ktoré bolo súčasťou architektonického zadania. „Koeficient prepočtu parkovacích miest na prenajímateľnú plochu sa v Bratislave pohybuje od 50 do 55 štvorcových metrov na jedno státie. V Digital Parku sme toto číslo znížili na 35 štvorcových metrov. V podzemí je k dispozícii 770 parkovacích miest, pod viaduktom sme postavili parkovací dom, v ktorom sa nachádza 214 státí. Za komplexom budujeme ďalších 100. Hlavným dôvodom je vytvorenie väčšej flexibility a rezervy pre prípad, že klienti budú potrebovať ďalšie kapacity. Myslím si, že riešenie statickej dopravy je jedným z kľúčových aspektov úspešnosti administratívneho projektu,“ pokračuje Juraj Šaštinský.
Dynamická doprava sa riešila napojením na mimoúrovňovú križovatku Panónskej cesty a Einsteinovej ulice prostredníctvom malého kruhového objazdu. Vďaka nemu sa zjednodušila dostupnosť administratívneho komplexu Digital Park z centra mesta. V konečnom dôsledku sa tak funkčné riešenie prejavuje ako rovnocenný partner architektonického stvárnenia.
 |
 |
Rez podlažím
1 – horizontálne žalúzie, 2 – zasklenie, 3 – podlahový konvektor, 4 – sprinklerová hlavica, 5 – prívod čerstvého vzduchu, klimatizácia, 6 – podhľad s akustickými kazetami, 7 – podvesené svietidlo s nepriamou zložkou, 8 – zdvojená podlaha, štrukturovaná kabeláž, 9 – možná poloha klientskej priečky
Digital Park Einsteinova, etapa II.
Miesto: Einsteinova, Bratislava
Využitie: administratíva
Generálny projektant a autor urbanistickej štúdie: Cigler Marani Architects
Architekti: Doc. Ing. arch. Jakub Cigler, AIA; Dipl. arch. Vincent Marani, AIA; Ing. Petr Kužela; Ing. Tomáš Bíma; Mgr. A. Ondřej Hrozinka;
Mgr. A. Jan Hofman; Ing. Marián Kolbaský; Ing. Martin Vítek
Investor a developer: Penta Investments
Prevádzkovateľ: Digital Park Einsteinova, a. s.
Stavebné povolenie: 10/2007
Začiatok výstavby: 10/2007
Ukončenie výstavby: 5/2009
Čas výstavby: 19 mesiacov
Rozpočet: 60 miliónov € (1,8 miliardy Sk)
Etapa: II.
Plocha riešeného územia: 20 000 m2
Zastavaná plocha: 6 100 m2
Úžitková plocha: 40 450m2
Obostavaný priestor: 195 000 m3
Zeleň a ostatné plochy: zeleň 7 300 m2
Ostatné plochy: 3 900 m2
Celková prenajímateľná plocha podlaží: 5 142 m2
Počet nadzemných podlaží: 8
Počet podzemných podlaží: 2
Počet parkovacích miest v exteriéri: 314
Počet parkovacích miest v garážach: 770
Generálny dodávateľ: výstavba metódou Construction Management
Geologický prieskum: RNDr. Pavel Podpěra HUPO-IGS, 7/2006
Organizácia výstavby: Bovis Lend Lease
Anna Salvová
Foto: Dano Veselský
Článok bol uverejnený v časopise ASB.
