Partner sekcie:
  • ABB

Budúcnosť je zelená a v 3D

image 87034 25 v1

Už niekoľko mesiacov je v prevádzke budova logistickej haly s administratívnou časťou spoločnosti Lidl. Stojí v priemyselnej zóne mesta Sereď. Je to objekt, ktorý dosiaľ ako jediný na Slovensku získal certifikáciu udržateľnosti BREEAM Outstanding.

Proces projektovania aj výstavby budovy spoločnosti Lidl predznamenáva vývoj v tejto oblasti na Slovensku. Čo slovenské firmy, ktoré projektujú stavby, realizujú ich alebo na ne dodávajú svoje stavebné výrobky, môžu v najbližších rokoch očakávať a na čo by sa mali pripraviť? Ide najmä o dva trendy, ktoré sa s istým posunom oproti zahraničiu dostali aj na Slovensko. V prvom rade sú to zelené budovy a ich certifikácia, ktoré sú témou už niekoľko rokov. Druhá, trochu mladšia vlna sa týka projektovania a realizácie stavieb v BIM. Zatiaľ čo v oblasti udržateľného rozvoja intenzívna osveta iniciovaná najmä Slovenskou radou pre zelené budovy už začína zbierať prvé ovocie v podobe vyššieho počtu certifikovaných budov, práca s BIM je u nás ešte stále v plienkach.

Na začiatku bola biela kniha

Práve stavba v Seredi so zastavanou plochou 52 000 m2 na pozemku s celkovou rozlohou 128 000 m2 je ukážkovým príkladom spojenia týchto dvoch trendov v jednom projekte a zodpovedného prístupu všetkých zúčastnených strán. „Investor objektu nám ako dizajn manuál pripravil tzv. bielu knihu, ktorá mala štandardy nastavené na splnenie vysokých kritérií na udržateľnosť výstavby a vo veľkej miere bola v súlade s možnosťou získať certifikát ,“ hovorí Dušan Štefanides, riaditeľ spoločnosti OBERMEYER HELIKA, ktorá bola generálnym projektantom stavby. „V prvom rade sme tento dizajn manuál museli prispôsobiť slovenským normám.

Rozhodnutie zrealizovať objekt v štandarde BREEAM Outstanding padlo až neskôr.“ Prerobenie dokumentácie podľa požiadaviek BREEAM preassessmentu znamenalo niekoľko mesiacov projekčnej práce navyše. Našťastie, pre hlavného projektanta certifikácia nebola neznámou oblasťou, firma na Slovensku už pracovala na podobných objektoch a požiadavky na stupeň Outstanding mohla konzultovať so svojimi spolupracovníkmi v zahraničí.

Každý bod je dôležitý

„Samotné požiadavky certifikácie BREEAM vyšli z takzvaného preassesmentu. BREEAM Assessor sa pozrel, ktoré body v zmysle certifikácie bude treba v dokumentácii upraviť a zosúladiť, a potom jednotlivé profesie, ktoré pracovali na projekte, dostali konkrétne zadanie. Podľa požiadaviek BREEAM preassesmentu sme museli upraviť realizačnú dokumentáciu,“ dopĺňa Adriána Szedlár, obchodná riaditeľka spoločnosti OBERMEYER HELIKA. „Zosúladenie bielej knihy s normami bola samozrejmá vec. Šancu získať certifikát na najvyššej úrovni umožnil šetrný systém podlahového vykurovania. Vzhľadom na charakter objektu vzniká množstvo odpadového tepla z chladenia a mrazenia. To sa vo významnej miere podieľa na vykurovaní objektu,“ vysvetľuje Dušan Mačuha, hlavný projektant.

Významný podiel bodov sa získal aj dopravným riešením so zastávkou MHD, vybudované sú stojany na bicykle a prístrešky. „Podobne je to aj s výsadbou lokálnych drevín, vytvoril sa tu chránený koridor pre voľne žijúce zvieratá,“ dodáva Adriána Szedlár. Environmentálny aspekt je veľmi dôležitý aj počas samotnej realizácie stavby. Patrí sem separácia odpadov, ochrana stavebných výrobkov a ich správne skladovanie aj také opatrenia ako oznamovacie tabule v jazykoch všetkých národností, ktorých sú pracovníci na stavbe, alebo oddelené sprchy a toalety pre mužov a ženy, či dokonca toaleta pre imobilných. Každý jeden bod do certifikácie získaný počas realizácie stavby bol dôležitý, stavbu neustále kontroloval BREEAM Assessor a svojho pracovníka na tento účel mal na stavbe aj hlavný zhotovovateľ.

Disciplína musela byť

Disciplína na stavbe musela byť, v prípade nedodržania podmienok bol k dispozícii nástroj zmluvnej pokuty, keďže stratené body sa už inak získať nedali. „Z hľadiska kvality výstavby to malo veľký prínos pre stavebníctvo na Slovensku. Bola to lekcia pre stavebné firmy,“ poznamenáva Dušan Štefanides a dopĺňa:  „Certifikácia totiž nie je len o projekte, ale o celom stavebnom procese a zahŕňa aj životný cyklus budovy a v nej použitých stavebných výrobkov.“ „Mnoho slovenských stavebných produktov spĺňa nároky na zabudovanie do zelených budov, avšak certifikáty sú pomerne nákladné, nemajú ich všetky firmy,“ pripomína Dušan Mačuha. „Certifikovaný musí byť celý reťazec výrobku, teda aj materiály, z ktorých je vyrobený.

Možnosti výberu sa potom zužujú. Navyše, čo sme dali do realizačnej dokumentácie, to sa aj skutočne muselo namontovať a bolo to zdokladované v dokumentácii na BREEAM certifikáciu. Prioritne sme však riešili technické požiadavky na jednotlivé výrobky, napríklad LED žiarovky či vodovodné batérie. Finančné hľadisko nebolo na prvom mieste. Slúži ku cti investora, že sa rozhodol pre BREEAM Outstanding, hoci ľahšie by sa dal zvládnuť napríklad stupeň Excellent.“ Po ukončení stavby bolo následne treba spracovať kompletnú dokumentáciu pre organizáciu BREEAM. Tá je v angličtine, len v digitálnej podobe, má však výrazne inú štruktúru ako klasická projektová dokumentácia.

„Certifikácia mala pre investora význam aj z toho hľadiska, že sám je aj správcom a užívateľom stavby,“ hovorí Dušan Štefanides. „Vynaložené úsilie aj financie sa mu vrátia pri prevádzke budovy. Je to prípad odlišný od developerov, ktorí budovu po piatich rokoch ponúknu na predaj. Ale aj oni si už začínajú uvedomovať, že budova s nízkymi prevádzkovými nákladmi má vyššiu predajnú hodnotu a napokon, klienti a nájomníci si dnes už bežne žiadajú úspornú budovu.“

Pohľad na koordináciu chladenia a ostatných rozvodov.

Menej koordinačných chýb

Projektanti začali kresliť objekt v Autocade v 2D. Hoci išlo o dôležité strategické rozhodnutie, neskôr sa predsa len ukázalo, že dokumentáciu bude treba spracovať v Revite v 3D. „Zistili sme, že komplikované vzduchotechnické rozvody nám v 2D výkresoch neumožňujú koordináciu všetkých sietí v objekte,“ vysvetľuje rozhodnutie Adriána Szedlár. Zdanlivo komplikované spracovávanie dokumentácie má svoje opodstatnenie. „Treba si uvedomiť, kedy sa ten projekt robil. Bolo to dva a pol roka dozadu a kto tu vtedy projektoval v BIM?

Takmer nikto, a už vôbec nie takéto objekty,“ zdôrazňuje Dušan Štefanides. „Vtedy sme s BIM tiež začínali. Biela kniha od investora bola tak dobre spracovaná, že padlo rozhodnutie projektovať v 2D. Rozhodujete sa vždy na základe nejakých informácií v danom momente. Zvládli sme to, lebo projekt aj tak najprv musel prejsť územným rozhodnutím a stavebným povolením. Pri realizačnom projekte sme najmä kvôli efektívnej koordinácii jeho časť preklopili do Revitu do 3D. Je väčšia pravdepodobnosť, že sa vyvarujete koordinačných chýb, čo sa aj ukázalo ako správne rozhodnutie.“

Flexibilné zmeny

Slovenskí zástupcovia firmy OBERMEYER HELIKA, ktorá má svoje pobočky po celom svete, svorne tvrdia, že „BIM vlna“ ide dnes rýchlejšie ako tá zelená. Počet certifikovaných budov na Slovensku rastie, ale nie sú to závratné čísla, ktoré by na ďalšie firmy v reťazci vyvolávali enormný tlak. Naproti tomu spracovanie dokumentácie v BIM je síce na začiatku pre projektantov náročnejšie, ale jasné benefity už cítiť počas výstavby aj počas užívania objektu. Mladá generácia projektantov na túto vlnu naskakuje automaticky, otázka je, ako sa s ňou popasujú malé ateliéry a projektové kancelárie na Slovensku.

Okrem toho, že sa projektanti budú musieť preškoliť na nové programy, finančne náročné je aj softvérové a hardvérové vybavenie. Navyše, kreslenie objektov v 3D je principiálne odlišné od zaužívaných 2D postupov. Namiesto kreslenia čiar projektant najmä zadáva parametre prvkov. V prípade stavby pre spoločnosť Lidl spolupracoval generálny dodávateľ s niektorými odbornými profesiami v BIM prostredí, čo výrazne uľahčilo koordináciu prác. Spoločnosť HESCON sa na tomto projekte podieľala na dielenskej dokumentácii oceľových konštrukcií a zámočníckych výrobkov s povrchovou úpravou žiarovým pozinkovaním.

„Pri projektovaní sme využili výhody 3D BIM modelovania so zohľadnením ostatných profesijných nadväzností s cieľom zabezpečenia plynulej výstavby a flexibilne sme zapracovávali všetky zmeny počas projektovania diela,“ vysvetľuje Erik Hrnčiar, výkonný riaditeľ, a dodáva, „vďaka tomuto spôsobu projektovania sme boli schopní v relatívne krátkom čase zapracovať všetky požiadavky vybraných subdodávateľov jednotlivých profesií, ako aj požiadavky investora bez termínového dosahu na realizáciu.“

Napredovaniu BIM pomáha aj to, že množstvo firiem už ponúka svoje stavebné výrobky spracované do 3D, tie sa potom ľahko vkladajú do stavebnej dokumentácie. „Momentálne sa už ani nezaoberáme tým, ako projekt spracujeme. Automaticky ho robíme v 3D, ideálne v BIM,“ priznáva Dušan Štefanides a pripúšťa, „najťažší krok bol, aby sa projektanti naučili myslieť v 3D a presvedčiť investorov. ‚Profesistov‛ máme svojich aj z tohto dôvodu. Mnohí investori síce benefity BIM ešte reálne nevedia využívať, ale mentálne sú nastavení tak, že v budúcnosti im to prinesie úžitok.“

Jeden z mnohých koordinačných uzlov ukazuje, aká je dôležitá príprava stavby pomocou  trojrozmernej dokumentácie.

S tabletom na kontrolný deň?

Projekcia v BIM výrazne nezaťaží finančný rozpočet v porovnaní s klasickým 2D plánovaním. Rozdiel je však v časovom nastavení. Viac času a financií si vyžaduje príprava projektu. Realizácia s minimalizovanými kolíziami ide potom oveľa rýchlejšie. Hoci iba s tabletom kontrolné dni na slovenských stavbách ešte stále nezvládnete, trend je jasný, budúcnosť projekcie je trojdimenzionálna.

Ihneď ako investori a majitelia nehnuteľností pochopia, ako im BIM zobrazenie ich objektu ušetrí starosti s prevádzkou či údržbou budov, stanú sa 2D výkresy archaizmom podobne, ako sú dnes pantografy či diskety.
Kvalita realizácie stavieb navyše bude musieť nevyhnutne rásť v súlade s vytýčenými zelenými certifikovanými cieľmi. Logistická hala s administratívnou časťou vybudovaná pre Lidl s najvyšším certifikátom BREEAM Outstanding je toho dôkazom.

Hoci ešte pred niekoľkými rokmi mnohí pri zmienke o zelených budovách dvíhali obočie s poznámkou, že ide o módu a panské huncústvo, dnes sú už najvyššie stupne v oboch na Slovensku používaných certifikačných systémoch u renomovaných developerov a investorov samozrejmosťou. Ak investor navyše urobí rozhodnutie o certifikácii budovy a jej projekčnom spracovaní ešte v ranej fáze prípravy projektu, následná časová úspora bude významnou položkou.

Bratislava/Sereď   
Text: Mária Nováková    
Foto: Lidl Slovenská republika    
Dokumentácia: OBERMEYER HELIKA

Článok bol uverejnený v časopise ASB 10/2016.