Archtrip 2018

Stihnúť pochodiť Bienále v Benátkach za jediný deň je veľmi náročné až nemožné no aj takáto ochutnávka je výborným a pestrým zdrojom inšpirácie. Arsenale, expozícia Aires Mateus

Už siedmy rok po sebe jeseň zahajujeme programovým chodením po zahraničnej architektúre. Je to výborná príležitosť vidieť stavby z prednášok či internetu naživo a porozumieť im v kontexte domáceho prostredia. Vyrážame smer Nemecko, Švajčiarsko a Taliansko.

Charakteristickou črtou tohto odborného poznávacieho zájazdu je intenzita. Archtrip sa vyznačuje skupinou architektov, ktorí spolu cestujú autobusom a snažia sa v prísnom časovom režime navštíviť čo najviac architektúry z obsažného zoznamu. Tradične sú k dispozícii 4 dni a k nim 3 až 4 zahraničné krajiny. Itinerár obsahuje vybrané architektonické lahôdky rozličného datovania, ku ktorým dopĺňa sprievodné komentáre architekt Pavol Paňák.

Krémový Mníchov

Prvý deň sme sa zamerali výhradne na mesto Mníchov. Spoločnému doobednému programu dominovali témy bývania a administratívy, voľnému poobediu zase kultúra a školstvo. Naša úvodná zastávka bola na príjemnom sídlisku s atmosférou vidieka a dobrou mestskou adresou. Bývanie vo Wagnis­ART (Bogevischs Buero + Schindler Hable Architekten) sa vyznačuje experimentálnou dispozíciou so zdieľanými obytnými priestormi. Lávkami prepojené susedské terasy a dostatok zelene s variáciou ihrísk pre malých obyvateľov sú predpokladom na pestovanie dobrých miestnych vzťahov.

Naopak, Allmann Sattler Wappner naprojektovali rezidenčnú „výškovku“, ktorá namiesto balkónov ponúkla veľké francúzske okná s výhľadom. Budovu zasadenú v rastúcej modernej štvrti vnímali ako stavebnicu a natáčaním jej dielov vytvorili formálne zaujímavú optickú hru.

Neľahké hľadanie kompromisu medzi víziou architektov a požiadavkami komunity obyvateľov dopadla nad očakávania. Komplexu sociálnych bytov WagnisART to prinieslo bohatú paletu spoločných priestorov. Architektom zase ocenenie DAM Preis 2018 za najlepší architektonický počin pochádzajúci z Nemecka.
Neľahké hľadanie kompromisu medzi víziou architektov a požiadavkami komunity obyvateľov dopadla nad očakávania. Komplexu sociálnych bytov WagnisART to prinieslo bohatú paletu spoločných priestorov. Architektom zase ocenenie DAM Preis 2018 za najlepší architektonický počin pochádzajúci z Nemecka. Foto: Ema Kiabová |

V rámci kancelárskych budov upútal nekompromisný švajčiarsky majster Max Dudler. Schwäbinger Tor jasne deklaruje jeho obľúbené témy – racio, raster a repetícia. Všetky doposiaľ navštívené stavby spájala teplá svetlosivá farebnosť, ktorá v konzervatívnom Mníchove bude pravdepodobne regulovaná. Trochu pestrosti do mesta prinášajú berlínski architekti Sauerbruch Hutton. Ich farebné experimenty sme mohli preštudovať na centrále ADAC aj v múzeu Brandhorst.

Na voľné popoludnie v centre Mníchova sme dostali odporúčanie pochodiť realizácie domáceho ateliéru Hild und K. Vo svojej tvorbe radi využívajú známe architektonické nástroje na interpretáciu nových výpovedí, čo si vo výsledku laik nevšimne, no odborník zbadá. Preveriť sme to mohli na ich obchodno-administratívnej budove, priestoroch technickej univerzity aj pivárni.

Úspešný mníchovský ateliér Hild und K je typický svojou špecifickou tvorbou a zameraním na rekonštrukcie. Kanceláriu vedie žiak M. Šika z ETH Zürich a súčasný dekan mníchovskej fakulty architektúry Andreas Hild.
Úspešný mníchovský ateliér Hild und K je typický svojou špecifickou tvorbou a zameraním na rekonštrukcie. Kanceláriu vedie žiak M. Šika z ETH Zürich a súčasný dekan mníchovskej fakulty architektúry Andreas Hild. Foto: Marek Peťovský |

Rozľahlé sídlo koncernu Siemens z dielne Dána Henninga Larsena nás príjemne prekvapilo. Umiernená architektúra disciplinovane reaguje na svoje okolie a nechýba ani technologicky vyšperkovaná prevádzka. Kto bol v Mníchove prvýkrát, nemohol vynechať kultové kultúrne inštitúcie starej a novej pinakotéky, scestovaní išli hľadať Chipperfieldovu novú vilu a smädní zamierili do „Biergarten“.

Stará pinakotéka je výborným príkladom rekonštrukcie historickej stavby, ktorú poznačilo bombardovanie počas 2. svetovej vojny. Citlivou dostavbou bez zbytočnej ozdobnosti, no s patričnou úctou ukázal v 50-tych rokoch 20. storočia Hans Döllgast svoje majstrovstvo.
Stará pinakotéka je výborným príkladom rekonštrukcie historickej stavby, ktorú poznačilo bombardovanie počas 2. svetovej vojny. Citlivou dostavbou bez zbytočnej ozdobnosti, no s patričnou úctou ukázal v 50-tych rokoch 20. storočia Hans Döllgast svoje majstrovstvo. Foto: Ema Kiabová |

Špičky v Zürichu

Nové ráno sa už budíme v švajčiarskej metropole Zürich. Naším raňajkovým menu sú „výškovky“ v bývalej industriálnej štvrti od lokálnych matadorov Gigon Guyer, E2A a EM2N. Poslední spomínaní realizovali aj konverziu mliekarenského závodu na edukačno-hudobný Toni-Areal. Dohodnutá komentovaná prehliadka však zlyhala, a tak sme sa v rámci rozchodu rozliezli spolu so študentmi po tomto kaskádovitom bludisku ako mravce.

Pri objavovaní vnútornej priestorovej logiky Toni-arealu s množstvom priehľadov a átrií sme mali špeciálny sprievod. Skúška malého hudobného telesa priamo na chodbe nám autenticky doplnila skladačku dojmov z hudobného kampusu.
Pri objavovaní vnútornej priestorovej logiky Toni-arealu s množstvom priehľadov a átrií sme mali špeciálny sprievod. Skúška malého hudobného telesa priamo na chodbe nám autenticky doplnila skladačku dojmov z hudobného kampusu. Foto: Tomáš Perďoch |

Na rozdiel od toho sme v dobrej štvrti nad Zürišským jazerom objavili tiché ústranie v hustej zeleni. Obytný komplex Escherpark (E2A) dokázal čisto záhradnými úpravami bez akéhokoľvek plotu presvedčiť, že aj byty na prízemí môžu mať dostatok súkromia.

Súbor 11 bytových kubusov Escherpark si vytvára potrebnú intimitu dvoma spôsobmi. Prvým je individuálne ovládateľný zásuvný systém drevených lamiel. Druhým, dlhodobá starostlivosť o zeleň na pozemku, ktorej dnešná podoba a najmä hustota pripomína les.
Súbor 11 bytových kubusov Escherpark si vytvára potrebnú intimitu dvoma spôsobmi. Prvým je individuálne ovládateľný zásuvný systém drevených lamiel. Druhým, dlhodobá starostlivosť o zeleň na pozemku, ktorej dnešná podoba a najmä hustota pripomína les. Foto: Marek Peťovský |

Na nasledujúcu zastávku pri sídle spoločnosti Tamedia sme boli zvedaví viacerí. Japonský špecialista na stavby z dreva a papiera Shigeru Ban zrealizoval administratívu, ktorej identifikačným prvkom je exoticky pôsobiaci – výlučne drevený – konštrukčný systém.

Svetlá drevená konštrukcia 7-podlažnej kancelárskej budovy od Shigeru Bana je nielen nositeľom identity, ale aj jedinečného detailu, environmentálneho charakteru a príjemného pôsobenia v pracovnom pros­tredí.
Svetlá drevená konštrukcia 7-podlažnej kancelárskej budovy od Shigeru Bana je nielen nositeľom identity, ale aj jedinečného detailu, environmentálneho charakteru a príjemného pôsobenia v pracovnom pros­tredí. Foto: Matúš Mišek |

Krátko nato sa stretávame s našou švajčiarskou „spojkou“ – architektom Jarolímom Antalom. Tentokrát osadenstvo Archtripu previedol prestížnym zürišským projektom EuropaAllee, zahusťujúcim okolie hlavnej železničnej stanice. Nová tvár polyfunkčného areálu s veľkosťou 78 000 m2 má zodpovedať modernej a lukratívnej mestskej časti v úplnom srdci Zürichu.

Výstavba EuropaAllee má za sebou 9 z plánovaných 11 rokov. Vo finále má ponúknuť 400 bytov, 8 000 pracovných miest a parkovanie v novej centrálnej štvrti obmedziť na 500 miest.
Výstavba EuropaAllee má za sebou 9 z plánovaných 11 rokov. Vo finále má ponúknuť 400 bytov, 8 000 pracovných miest a parkovanie v novej centrálnej štvrti obmedziť na 500 miest. Foto: Marek Peťovský |

EuropaAllee je prehliadkou práce špičiek európskej architektonickej scény počnúc zastavovacím plánom od KCAP cez novostavby alebo dostavby zvučných mien ako Max Dudler, Gigon Guyer, David Chipperfield, Wiel Arets, E2A až po Caruso St. John a ďalších. Individuálnemu voľnu účastníkov zájazdu predchádzalo ešte krátke zastavenie sa pri odvážnej prístavbe národného múzea od Christ & Gantenbein obklopenej parkom a riekou Limmat.

9
V architektúre ateliéru Christ & Gantenbein sa spája jedinečnosť ruka v ruke s kontextom okolia. Okrem prístavby zürišského múzea sme si mohli preštudovať ich tvorbu aj na minuloročnom Archtripe, na projekte prístavby ku galérii umenia v Bazileji. Foto: Marek Peťovský |

Talianska trojka

Tretí deň sa už nachádzame v Miláne a teplé slnečné počasie Archtripu naďalej praje. Hneď pri prvej zastávke však musíme architektúru Alda Rossiho vyhliadať len spoza plota. Obyvatelia bytovky z roku 1972 už nechcú byť rušení ďalším zástupom zvedavých architektov, ktorí prichádzajú obdivovať jej monumentálnu monotónnosť. Vydávame sa teda ďalej k dvom stavbám, ktoré sme už videli na Archtripe v roku 2016. Na dnes už dostavanej budove nadácie Feltrinelli použili Herzog & de Meuron vlastnú konštrukciu budovy ako jediný výrazový prostriedok.

Bohatosť tejto architektúry a sila jej pôsobenia vznikla z opakovania jedinej témy v dĺžke viacerých mestských blokov čo je zhruba rozmer budovy nadácie Feltrinelli.
Bohatosť tejto architektúry a sila jej pôsobenia vznikla z opakovania jedinej témy v dĺžke viacerých mestských blokov – čo je zhruba rozmer budovy nadácie Feltrinelli. Foto: Marek Peťovský |

Keďže nás ďalší deň čakalo Bienále architektúry v Benátkach, zastavili sme sa aj na univerzite Bocconi. Tú totiž projektovali tohtoročné kurátorky bienále z Grafton Architects. Jednoznačne na nás škola zapôsobila svojou majestátnou tektonikou, typickou pre prácu írskych architektiek.

Napriek stiesnenému územiu má univerzita Bocconi rozsiahly program, čo sme mohli vidieť na vlastné oči pri prehliadke školy. Na konci tohto roka by mal byť hotový aj priľahlý kampus, o ktorý sa postaralo známe japonské duo SANAA.
Napriek stiesnenému územiu má univerzita Bocconi rozsiahly program, čo sme mohli vidieť na vlastné oči pri prehliadke školy. Na konci tohto roka by mal byť hotový aj priľahlý kampus, o ktorý sa postaralo známe japonské duo SANAA. Foto: Marek Peťovský |

Pri poobednom presune z Milána do Modeny mal náš autobus malý dopravný incident. Tým pádom nám na zakladateľa neoracionalizmu Alda Rossiho a jeho najočakávanejšiu architektúru zo zoznamu nezostalo veľa času. Za bránou jeho cintorína San Cataldo nás ovládol pokoj, sila monotematickej architektúry, pútavá výnimka nedokončenej symetrie a melanchólia západu slnka nad unikátnym miestom spomienok.

10 1
Príbeh nikdy nedokončeného cintorína San Cataldo sme mali možnosť bližšie spoz­nať vďaka teoretičke Monike Mitášovej. Pár dní pred odchodom na Archtrip je jej každoročná prednáška k vybranej stavbe už tradíciou. Foto: Marek Peťovský |

Pietne ticho strieda hluk motorov v ikonickom solitéri Jána Kaplického. Jeho žiarivo žlté Ferrari múzeum je našou poslednou podvečernou zastávkou. Krátky film o Enzovi Ferrarim ovládol na pár chvíľ celý priestranný showroom plný kriviek a elegantných automobilových kúskov.

Každý párny rok jazdíme s Archtripom na posledný deň do Benátok. Celodenným programom je už spomínané Bienále architektúry a trasy medzi pavilónmi sú na každého vlastnej voľbe. Na tohtoročnú tému „voľného priestoru“ reaguje náš česko-slovenský pavilón vtipnou i vážnou expozíciou zároveň. Pod českou taktovkou Kateřiny Šedej poukazuje výstava na problém preľudnenia historických centier miest turistami a odlivu domácich obyvateľov.

Stihnúť pochodiť Bienále v Benátkach za jediný deň je veľmi náročné až nemožné no aj takáto ochutnávka je výborným a pestrým zdrojom inšpirácie. Arsenale expozícia Aires Mateus
Stihnúť pochodiť Bienále v Benátkach za jediný deň je veľmi náročné až nemožné, no aj takáto ochutnávka je výborným a pestrým zdrojom inšpirácie (Arsenale, expozícia Aires Mateus). Foto: Marek Peťovský  |
Na záver Archtripu je cítiť únavu, avšak hlavy máme plné novej inšpirácie a chuti projektovať. Naším spontánnym programom na ďalšie dni bude zanietená diskusia, ako rozmanito sa dá premýšľať a robiť architektúra.
Text: Beáta Paňáková
Organizácia: kolektív Katedry a Fakulty architektúry STU v Bratislave

Článok  bol uverejnený v časopise ASB 11-12/2018.

Komentáre