Archa architekta Ferja
Galéria(13)

Archa architekta Ferja

Partneri sekcie:

Súťažné návrhy rodinných domov a víl v minuloročnej súťaži Stavba roka ťahali za kratší koniec. Možno svojím objemom a preinvestovanými financiami nedočiahli na veľkých bratov v iných kategóriach, ale pozornému oku odbornej verejnosti neušlo niekoľko zaujímavých projektov. Za jedným z nich sme sa vybrali na východ našej krajiny.



Na tvare rodinného domu, ktorý odvážne vplával do mierneho svahu medzi domy typickej vidieckej zástavby, sa podpísal svojrázny rukopis architekta Mariána Ferja. Vila sa nečakane vynára zo záhrad zvlnených na pozemkoch roztrúsených mimo hlavného ťahu vo Vyšnej Šebastovej. So zdvorilým odstupom od ulice púta pozornosť okoloidúcich netradične riešeným tvarom strechy a členitou fasádou vzájomne sa prelínajúcich kubusov.

Tehlovo červený koráb sa ťahá úzkou parcelou k ovocnému sadu. Na prízemí v útrobách priečne prestupujúcej časti domu sa usídlila jedáleň prepojená s kuchyňou. O poschodie vyššie si našla svoje miesto kapitánska pracovňa. Na rozhraní podlaží vyrástla knižnica, ku ktorej vedie galéria zabezpečená jednoduchým oceľovým zábradlím. Z nej sa otvára výhľad do obývačky na prízemí plnej denného svetla. Veľké zasklené plochy osadené v drevených rámoch tvoria tenkú hranicu medzi pokojnou atmosférou domu a voľnosťou krajiny.

 
Rodinný dom vplával do mierneho svahu otočený čelom do záhrady. Odvážne sa ťahá úzkou parcelou až k sadu na jej konci.   Strohejšia fasáda prednej časti domu sa obracia k príchodzím tvarovo čistým riešením.

Vnútorný priestor domu sa prirodzene mení v prelínaniach dňa a noci, vonkajšieho a vnútorného sveta. Premeny svetla a tieňa kreslia svoje obrazy na drevených prvkoch interiéru, hrajú sa s mäkkou farebnosťou, menia sa na povrchu kamenných obkladov. Napriek tomu, že dom nemožno jednoznačne zaradiť k funkcionalistickým stavbám, architekt vychádzal z ich princípov a nakoniec svoj návrh okorenil svojským výberom materiálov.

Niekoľko kovových prvkov či rytmus horizontálnych línií ešte nie sú dôkazom, že by malo ísť o typickú modernu, ktorá sa už stala bežnou súčasťou novej mestskej a neraz aj vidieckej zástavby. Naopak – tvar strechy nad čelom domu, omietky vystriedané štrukturovaným obkladom, zariadenie nepredpisovým nábytkom a uprednostnenie pocitov a predstáv členov rodiny pred výtvarnosťou interiéru ponechali domu domácku atmosféru.

Dominantou vnútorného členenia domu je otvorený priestor, ktorý vyrástol po výške celého objektu hneď za čelnou fasádou a dovolil tak vytvoriť veľkorysé prepojenie so záhradou. Spoločenský priestor, ktorý obsadil provu korábu, opticky nadväzuje na záhradnú terasu a v lete sa s ňou aj fyzicky prepojí.

 

Spálne a detská izba sa ocitli na hornom poschodí v dlhšej časti väčšieho kubusu. Pod nimi, na prízemí domu, je technické zázemie, šatníková miestnosť a garáž. Garážové dvere sa takto otvárajú na menej výpravnej fasáde domu, ktorú tiež prikryli atypickou strechou.

Fasáda udivuje miestnych svojou jednoduchosťou – veď celé veky sa domy obracali do ulíc svojou najozdobnejšou časťou a teraz si architekti zmysleli otáčať ich chrbtom k spoluobčanom. Nevídané, ale praktické. Túžba po súkromí a čo najjednoduchší prístup do domu pre ľudí i automobily vyhrali nad potrebou sebaprezentácie.

Orientácia a rozloženie hmoty domu
Dvojpodlažný nepodpivničený rodinný dom, riešený ako prienik dvoch kvádrov preložených a natočených cez seba, sa ocitol v zástavbe medzi inými rodinnými domami vo Vyšnej Šebastovej. Uhol natočenia je navrhnutý tak, aby stredová hmota objektu bola orientovaná v smere východ – západ. Dve hmoty domu oddelené zošikmeným múrom sa dostali pod rozdielne strechy: jedna má tvar šošovky, druhá patrí k plochým strechám. Zvislá nosná konštrukcia je z tehlál, vodorovná nosná konštrukcia medzi podlažiami je navrhnutá ako oceľobetónová platňa, konštrukcia krovu je zo zbíjaných priehradových väzníkov. Objekt je postavený v miernom svahu a výškovo sa delí na tri časti, dispozične sa delí na dennú a nočnú časť. Veľké zasklené plochy orientované od východnej až po západnú stenu domu využívajú slnečnú energiu na presvetlenie i dotemperovanie v prechodných obdobiach.

 
 Pôdorys 1. podlažia
   Pôdorys 2. podlažia
 
 Pohľad východný
   Pohľad západný
 
 Pohľad severný (od ulice)
   Pohľad južný

Ako a z čoho postavil svoju archu architekt Marián Ferjo?

„Základovú konštrukciu domu uloženú do nezamŕzajúcej hĺbky približne 1 000 mm tvoria základové pásy so šírkou 500, 700 a 900 mm. Celý objekt sme postavili na troch výškových úrovniach. Hmota domu je osadená do svahu. Stúpanie terénu sme chceli zachovať, a tak sa jednotlivými úrovňami uskakovalo o 500 mm. Proti zemnej vlhkosti sme izolovali vodorovne asfaltovými pásmi a vo zvislom smere zas náterovou hmotou Shomburg – Aquafin 1K. Zvislé nosné konštrukcie vyrástli z tehál Porotherm 44 P+D; murovalo sa tepelnoizolačnou maltou. Na priečky sme použili tehly hrúbky 90 mm. Vodorovnú konštrukciu domu tvorí monoliticá železobetónová doska s hrúbkou 150 a 180 mm. Pod strešnými väzníkmi sme osadili železobetónový veniec a miesta rohových okien sme staticky zabezpečili železobetónovými prievlakmi.

Konštrukcia krovu vznikla vďaka zbíjaným dreveným priehradovým väzníkom v tvare šošovky na dĺžke 9,3 m. Krytinu so sklonom od 0 do 5 stupňov tvoria v tomto prípade lepené asfaltové pásy. Klampiarske výrobky som zvolil z medeného plechu a na výplne otvorov som objednal drevo meranti, do okenných a dverných rámov sme nainštalovali izolačné sklo. Na zateplenie obvodového múru bola potrebná minerálna vlna hrubá 50 mm, prirodzene pomohla aj dekoračná omietka. Sokel a šikmú stenu sme obložili umelým kameňom.

V interiéri na prvom podlaží sme položili podlahu zo žuly. V chladnejšom období príjemne hreje vďaka podlahovému vykurovaniu. Žulou je obložená aj podlaha kúpeľne na druhom podlaží a múr okolo schodiska, ktoré vedie otvoreným priestorom na galériu, k pracovni a spálňam na poschodí. Tu zasa podlahu tvoria dubové vlysky, morené vo farbe okien a dverí. Steny sú v celom dome omietnuté štukovou omietkou a stierkou. Na zateplenie atmosféry sme na poschodí s výnimkou kúpeľne nechali podhľad zhotoviť z tatranského profilu. V kúpeľni stačil sadrokartón. Konštrukcia schodiska je síce oceľová, ale stupne tvoria drevené dubové dosky; rovnaké drevo sa použilo na držadlá na zábradlí.

… a vaša inšpirácia?

Projekt vznikol v roku 1999 ako tretí variant toho, na čom sme sa s manželkou dohodli. Aby si to lepšie predstavila, vyrábal som jej kartónové modely. Čo ma najviac inšpirovalo? Bola to skôr motivácia – snažil som sa navrhnúť dom, ktorý by bol nielen funkčne, ale aj vzhľadovo niečím zvláštny, zaujímavý, príťažlivý… Ako mladý architekt som, samozrejme, nechcel obyčajný katalógový dom, ktorý by zapadol medzi ostatné bez povšimnutia. Návrh bol, ako pri všetkých návrhoch iných objektov, podmienený pozemkom, orientáciou na svetové strany, výškovým prevýšením, vstupom na pozemok.

Konečný návrh, ktorý je zhmotnený v súčasnej podobe domu, bol už v pôdoryse prienikom dvoch vzájomne sa pretínajúcich obdĺžnikov, z ktorých ten menší je otočený o 12 stupňov. V tomto prípade mi išlo najmä o dodržanie presnej orientácie sever – juh a východ – západ. V pohľadoch som kládol dôraz najmä na uličný pohľad obrátený na sever. Chcel som vytvoriť kompozíciu geometrických útvarov: štvorec, šošovka, obdĺžnik – ten je tiež mierne pootočený. Akcent na členenie objektu sa prejavil aj v materiáloch, ktoré sa použili na povrchové úpravy. Hmoty domu som odlíšil omietkou (štvorec), drevom (šošovka) a kameň (obdĺžnik).

Marína Ungerová
Foto: Daniel Veselský