Anketa: Mali by developeri organizovať súťaže?
Denisa Kureková 
Architektonické súťaže na Slovensku naberajú na objeme. Nie sú povinné pre žiadne typy projektov, a to ani tie verejné financované samosprávami či štátom.
Dnes sú už architektonické súťaže často súčasťou developerských projektov. Čo si o organizovaní súťaží developermi či samosprávami myslia odborníci, sme sa opýtali zástupcov developerských spoločností, samosprávy a architektky.
Má podľa vás význam vyhlasovanie súťaží developerom? Ak áno, o aký typ súťaže by malo ísť? O súťaže verejné, vyzvané, resp. overené SKA? Malo by byť podľa vás pri verejných zákazkách organizovanie architektonických, architektonicko-urbanistických či urbanistických súťaží povinné?
Martin Repík, CEO Belevis
Súťaž znamená vyššiu konkurenciu a na konci procesu aj vyššiu kvalitu
Súťaž robí prakticky každý developer, keď na začiatku projekcie vyberá architekta podľa jeho prvotného návrhu, referencií, voľných kapacít, doterajších skúseností a spolupráce a, samozrejme, aj ceny. Povýšiť takýto „tender“ na úroveň verejnej súťaže overenej SKA, čo zaručí vysokú odbornosť poroty, a teda aj víťazného návrhu, pomôže zvýšiť kvalitu verejného priestoru v spoločnosti, ktorá sa o urbanizme ešte stále len učí a ešte stále ho nie úplne chápe.
Súťaž znamená vyššiu konkurenciu a na konci procesu aj vyššiu kvalitu. Preto sa tešíme, že vidno v poslednom období nárast súťaží, či už vyzvaných, ale aj verejných overených SKA. Máme konkrétnu skúsenosť – robili sme súťaž overenú SKA na áčkovú office budovu v centre Nitry, kde vyhral veľmi kvalitný návrh od Sadovsky Architects, s ktorými pokračujeme ďalej v projekcii.
Čo sa týka verejných zákaziek, určite by bolo vyhlásenie súťaže prínosom, ale je treba klásť dôraz nielen na kvalitu architektonického návrhu, ale aj na technické a finančné parametre.
Juraj Nevolník, výkonný riaditeľ Penta Real Estate
Organizácia súťaže zaťaží firmu procesne, finančne aj časovo
Za našu spoločnosť môžem povedať, že rozhodne má význam vyhlasovanie súťaží developerom. V Penta Real Estate inštitútu architektonických súťaží veríme dlhodobo a organizujeme ich na každý väčší či menší projekt. Pekným príkladom je projekt SKY PARK v Bratislave, ktorého víťazný návrh z pera svetoznámeho štúdia Zaha Hadid Architects vzišiel práve z architektonickej súťaže, či nedávno ohlásení víťazi na projekt Southbank na južnom brehu Dunaja či revitalizácia brownfieldu v bratislavskom Novom Meste.
Našim cieľom je stavať projekty, ktoré významným spôsobom prispejú k urbanistickému rozvoju danej lokality a som presvedčený, že inštitút architektonickej súťaže je najlepší prostriedok na naplnenie tohto cieľa. Treba však zároveň dodať, že samotná organizácia súťaže, či už verejnej, alebo vyzvanej, zaťaží firmu procesne, finančne aj časovo oveľa viac ako priame zadanie.
Aj tieto faktory sú určite dôvodom, prečo nevidíme častejšiu organizáciu architektonických súťaží pri verejných zákazkách. Za seba však určite musím vyzdvihnúť projekt dostavby areálu Ministerstva zahraničných vecí SR v Bratislave. Tento projekt je peknou ukážkou toho, že aj štát môže robiť kvalitnú architektúru a nielen tendrovať najnižšiu cenu. A práve na tento projekt bola vyhlásená architektonická súťaž. Overené súťaže tak majú z nášho pohľadu zmysel pri nakladaní s verejnými zdrojmi.
Ondrej Horváth, vedúci odboru územného rozvoja a koncepcií mesta Trnava
Pri verejných zákazkách určitej veľkosti by organizovanie súťaží malo byť povinné
Aj pri súkromných developerských projektoch určite dáva zmysel organizovať súťaže. Tak, ako vie súťaž priniesť kvalitné riešenie samosprávam, to isté platí aj pri developeroch. Je to tiež významný signál samosprávam ako schvaľovaciemu orgánu pre výstavbu, že ten ktorý investor to myslí s predmetným územím vážne, s dôrazom na kvalitu, nielen na vyťažiteľnosť.
Verejné súťaže prinesú širší okruh súťažiacich. Jednokolové súťaže sú tak trochu nefér k architektom, keďže veľké množstvo práce je urobenej zadarmo a ich energia takpovediac vyletí von komínom, lebo úspešný je len jeden. Spravodlivejšie sú možno dvojkolové súťaže – prvé kolo s nízkou mierou podrobnosti a rozsahu práce, druhé kolo honorované, kde je už detailnejší rozsah a spravodlivejšie finančné ohodnotenie. Určite by malo ísť o súťaž overenú komorou. Všetko ostatné zaváňa kalkulom a zadnými únikovými dvierkami.
Vyzvané súťaže sú tiež cesta, no bolo by fajn do nich zaradiť aj tzv. wild card možnosť, kde sa vie popri vyzvaných skúsených tímoch na základe transparentného princípu dostať k spracovaniu aj mladý, ambiciózny ateliér, možno s menej referenciami, no o to húževnatejší a zanietenejší.
Pri verejných zákazkách určitej veľkosti by to povinné malo byť, otázka je, kde je tá hranica. Na Slovensku už teraz máme kapacity len tak-tak, čo sa týka tímov, ktoré vedia súťaž zorganizovať, možností SKA, možností porotcov a podobne. Pri menších projektoch je zadávať všetko cez súťaže overené komorou fyzicky nereálne.
Jana Benková, architektka z ateliéru benkobenkova
Súťaž je príležitosťou vidieť rôzny prístup, porovnať si ho a vyhodnotiť
Developer, mesto, občianske združenia, súkromný investor… Ide v prvom rade skôr o túžbu a záujem investora dostať relevantný názor – ten najlepší v danom čase. Rovnako je to príležitosť vidieť rôzny prístup, porovnať si ho a vyhodnotiť, a teda vybrať ten pravý. Pre architektov je zasa zaujímavé dostať sa k verejným zákazkám, ktoré sú typologicky zaujímavé.
Vo verejnom sektore preferujem súťaže overené SKA, je istou zárukou, že súťaž je korektne nastavená, ako v zadaní, podkladoch či podmienkach. Preto by bolo dobré, aby tu bola už istá zavedená normatíva. Ide o peniaze nás všetkých a mali by generovať hodnotu do budúcna. Avšak okrem spomenutej záštity SKA je podstatou dobrého výsledku súťaže aj kvalitná porota. Nie náhodou sa pri výbere súťaže riadi architekt nie len výberom zadania a honorárom, ale aj porotou.
Čo sa developera týka, myslím, že vyzvaný tender je už bežnou praxou. V developerských projektoch by som privítala súťaže overené SKA ak ide o návrhy zón, väčších urbanistických celkov alebo pri náročných projektoch v historickej štvrti či pri zámeroch, ktoré podstatne menia ráz krajiny.
