Súťaže prinášajú mestám výhodné riešenia
Súťaž o Cenu Petra Parléřa vznikla ako verejnoprospešný projekt s akcentom na prezentáciu a propagáciu možností architektúry pri obnove verejných priestranstiev a tento rok vstupuje už do 12. ročníka. Čo prináša mestám? Dokážu ich zástupcovia rozpoznať potenciál takých súťaží?
Súťaž bola prvýkrát vyhlásená v roku 2002 s cieľom pomôcť tým mestám a obciam, ktoré potrebujú riešiť nejakú architektonickú úlohu vo verejnom priestore, ale s usporiadaním vlastnej architektonickej súťaže nemajú skúsenosti a zároveň majú obmedzené finančné prostriedky. Neoddeliteľnou súčasťou súťaže je aj verejná prezentácia a propagácia súťažných výsledkov a architektúry ako takej.
Kameň, ktorý hovorí
Vyhlasovateľom súťaže je od druhého ročníka v roku 2004 Spoločnosť Petra Parléřa. Jej zakladateľmi boli Allan Gintel a Jiří Oberfalzer, pri vzniku stál aj pražský architekt a urbanista Jan Sedlák. Prvým predsedom Správnej rady sa stal architekt V. Milunić, ktorý vo februári 2004 vložil do vyhlásenia súťaže tieto očakávania: „Po 40 rokoch panelákových sídliskových predstáv o urbanizme a po nasledujúcich 13 rokoch supermarketov, priemyselných zón a kolónií poklesnutých rodinných domov treba oceniť každý hodnotný pokus o nápravu napáchaných chýb, vytvoriť bariéru novým prehreškom, a najmä realizovať nové kvalitné návrhy. Čakáme na návrhy, ktoré nás prekvapia svojou vynaliezavosťou, sviežosťou, humorom, radosťou z tvorby v slobodnej spoločnosti. Čakáme na návrhy, ktoré nás oslovia rovnako, ako nás oslovuje náš patrón Petr Parléř, alebo ak chcete, „Piere Parle“ – kameň, ktorý hovorí.“
Podoba súťaže
Od roku 2009 sa môžu súťaže o Cenu Petra Parléřa zúčastniť iba autorizované osoby. Súťaž prebiehala v minulých ročníkoch podľa podobných pravidiel ako iné architektonické súťaže. Odlišnosť bola v tom, že v jednej súťaži bolo viac zadaní, z ktorých si súťažiaci slobodne na základe vlastného záujmu vyberali úlohu, ktorá ich oslovila. Súťažná porota bola od začiatku väčšinou zložená z nezávislých architektov. Po vzniku Spoločnosti Petra Parléřa v nej sú zastúpení aj členovia Správnej rady Spoločnosti ako závislí porotcovia. Od roku 2010 sa posudzovania návrhov zúčastňujú aj zástupcovia miest, ktoré majú v súťaži zadanie. Po vyhodnotení porotou nasleduje verejná prezentácia súťažných návrhov v prítomnosti ich autorov a diskusia s verejnosťou. Počas existencie súťaže sa stáva, že aj porotou neocenené, ale odporučené návrhy sú v obciach ďalej rozvíjané a realizované. Každoročne je čiastka na súťažné ceny zostavená z príspevkov od rôznych sponzorov (v posledných rokoch aj od Ministerstva pre miestny rozvoj a Ministerstva životného prostredia ČR).
Ako zostať v hre
Počas trvania súťaže o Cenu Petra Parléřa sa organizátori niekoľkokrát obracali na zúčastnené mestá s dotazníkmi mapujúcimi využitie súťažných návrhov. V rokoch 2012 a 2013 uskutočnila autorka tohto textu podrobný výskum, ktorý sa zameral na to, aké faktory ovplyvňujú v priebehu architektonickej súťaže úspech a realizovateľnosť výsledkov, či sú výsledky súťaží skutočne využívané a akým spôsobom. Všetci autori víťazných návrhov rokovali po ukončení súťaže s predstaviteľmi mesta. Prevažovala iniciatíva zo strany architektov, ktorým záležalo na uplatnení sa ich návrhu a na pokračovaní práce na projekte. Iba v jednom prípade iniciovalo mesto kontakt s víťazom ako prvé. Mestá majú projekty po súťaži k dispozícii, môžu ich využívať napr. pri prezentáciách s občanmi alebo pri rokovaní zastupiteľstiev a pod. Nemajú tak motiváciu začínať ďalšie rokovania s autormi zo súťaže, najmä pokiaľ ide o ideovú súťaž. Mladým architektom víťazstvo v súťaži zdvihne sebavedomie, motiváciu a prestíž. Podľa architektov nevstupujú mestá aktívne do kontaktu s víťazmi súťaže. Nadväznosť ďalšej fázy projektovej dokumentácie na súťažný projekt nie je automatická. Do procesu často vstupuje miestna firma, ktorá využije prvky návrhu zo súťaže, ale ponúkne nižšiu cenu projektovej dokumentácie než architekti, alebo dokonca dodá projektovú dokumentáciu zdarma ako súčasť dodávky stavby. Prechod od súťažného návrhu k jeho ďalšiemu využitiu je najťažším bodom celého procesu a veľmi často tu súťažné návrhy končia svoj život. Pre architektov je nevyhnutné nájsť spôsob, ako úspešne prekonať túto fázu a „zostať v hre“.
33,5 % miest návrhy nevyužije
Výskumný dotazník autorky bol zaslaný všetkým mestám, ktoré vložili do súťaže o Cenu Petra Parléřa svoj námet a získali návrh, ktorý súťažná porota ohodnotila niektorou z cien v období medzi rokmi 2003 až 2011. Odpovede prišli zo 17 miest, čo je 55 % úspešnosť. Úspešnosť dotazníkov je pri mestách nižšia než medzi víťaznými autormi. Dôvodom je väčšia vzorka oslovených miest a dlhší odstup od úvodných ročníkov súťaže (od roku 2003 sa na úradoch vystriedali zástupcovia samospráv aj zamestnanci príslušných odborov a niektoré mestá uviedli, že informácie o súťaži už nevedia dohľadať). Je zaujímavé, že v niektorých prípadoch nemajú mestá o svojich súťažiach informácie alebo ich majú nepresné. To svedčí o nesystematickej práci s týmito podkladmi. Po výmene politickej reprezentácie prichádza k zmenám priorít a stavebné plány predchádzajúceho vedenia bývajú odsunuté a nahradené novými plánmi nového vedenia mesta.
Ale 66,5 % miest uvádza, že im súťažné návrhy priniesli úžitok a vyjadrujú sa o realizácii návrhu pozitívne – či už v súčasnosti, alebo v budúcnosti. Prípadne im súťažné projekty pomohli pri rozhodovaní o budúcej podobe stavby alebo územia. Na druhej strane, 33,5 % miest súťažné návrhy nevyužije. Väčšina z nich z finančných dôvodov, dva návrhy zo súťaže nepriniesli podľa názoru z miest architektonicky vhodné riešenie. Podľa predstaviteľov miest je ďalšie využitie návrhov zo súťaže pozitívnym výsledkom, či už sa k nemu dopracujú v spolupráci s pôvodnými autormi súťažného návrhu, alebo podľa projektu iného spracovateľa. Vtedy sa autori súťažných návrhov na pokračovaní projektov podieľajú už len čiastočne. Medzi projektmi pripravovanými na realizáciu sú teda často aj také, v ktorých pokračuje iný autor a využíva pritom návrh zo súťaže. Postup s nerešpektovaním autorských práv a výsledkov súťaže nepripadá mestám nesprávny. Je to riziko, ktoré podstupujú všetci súťažiaci, ale zmena je len otázkou budúcnosti.
 |
Zapojenie verejnosti
Väčšina miest (67 %) uvádza, že zapája svojich občanov do diskusie o projektoch. Súťažné návrhy sú vystavené, autori sú pozývaní na verejné prezentácie pre občanov, v niektorých prípadoch prichádzajú aj členovia súťažnej poroty. Niektoré radnice organizujú o súťažných projektoch ankety, tie sú často publikované v miestnych médiách. Táto komunikácia s verejnosťou môže viesť k lepšiemu pochopeniu a prijatiu zámeru, ale aj k odmietnutiu riešenia zo súťaže. Je prekvapujúce, že tretina miest nevyužila zapojenie verejnosti ani v prípade, že mesto získalo zo súťaže ocenený návrh. V predstavovaní architektonických tém verejnosti majú radnice miest ešte mnoho rezerv a nevyužitých možností. Prevažujúci počet miest (94 %) má záujem v budúcnosti usporiadať ďalšiu architektonickú súťaž na stavby vo verejnom priestore. Niektoré menšie mestá sa vracajú k súťaži o Cenu Petra Parléřa, väčšina ostatných by ale zvolila vlastnú samostatnú súťaž. Iba jedno mesto z oslovenej vzorky súťaž odmieta. Tieto čísla potvrdzujú potenciál architektonických súťaží v budúcnosti. Zároveň potvrdzujú, že účasťou v súťaži o Cenu Petra Parléřa si mestá skúšajú túto pre nich novú metódu výberu a neskôr sa k nej znova vracajú.
Užitočnosť súťaže a skúsenosti miest
Na užitočnosť súťaže pre mestá a možnosti sa do nich zapojiť poukazuje citácia z dotazníka pre zástupcov miest: „V roku 2004 sme boli oslovení s návrhom na podanie prihlášky do súťaže, naše zadanie si vybrali dvaja spracovatelia. Výsledok súťaže nás veľmi potešil, so spracovateľom štúdie bola nadviazaná spolupráca a pokračovalo sa v spracovaní regulačného plánu, ktorý bol po všetkých peripetiách schválený v septembri 2010, s účinnosťou od októbra 2010.“ (Nové Město nad Metují) Medzi zúčastnenými mestami sú aj také, ktoré si súťaženie doslova obľúbili. Mesto Vodňany sa súťaže o Cenu Petra Parléřa prvýkrát zúčastnilo v roku 2011: „Uvedená architektonická súťaž bola prvá, ktorá sa konala v našom meste. Musím konštatovať, že nám otvorila oči a bola pre nás zároveň námetom, ako riešiť obnovu niektorých území a stavebných objektov v našom meste v spolupráci s odborníkmi na túto oblasť.“ (Pavel Janšta, vicestarosta mesta Vodňany) Prístup mesta Vodňany k príprave a organizácii súťaží a k ich prezentácii verejnosti je v našom prostredí novátorský a určite by stál za zaznamenanie a samostatný výskum. Vo Vodňanoch sa do verejnej diskusie spojenej so stavbami vo verejnom priestore podarilo zapojiť celé mesto. V Klatovoch na základe víťazného návrhu zo súťaže o Cenu Petra Parléřa získali v prvej etape možnosť vyriešiť v súlade so súťažným návrhom novú dopravnú a svetelnú schému námestia (bez zmeny vydláždenia). V budúcnosti môže prebehnúť rekonštrukcia námestia podľa súťažného návrhu bez zásahu do už uskutočnenej výmeny verejného osvetlenia. Na tomto príklade vidieť, že súťaž môže priniesť aj veľmi praktický a po etapách zrealizovaný koncepčný návrh, pokiaľ s ním mesto ďalej správne pracuje. Určite má na to vplyv aj prítomnosť mestského architekta.
Závery výskumu
Z výskumu jednoznačne vyplynulo, že predstaviteľov miest netreba o všeobecnej prospešnosti a užitočnosti architektonickej súťaže teoreticky presviedčať. Z tejto deklarovanej ochoty zapájať sa do súťaží však vyplýva aj potreba hľadať spôsoby, ako pomôcť organizovať a financovať súťaže tam, kde sú žiaduce, ale kde mestá pri ich usporadúvaní vnímajú limity a prekážky a potrebujú pomoc. Z výskumu o súťaži o Cenu Petra Parléřa je zrejmé, že sa realizujú aj návrhy, ktoré v súťaži nevíťazia. Pokiaľ má však mesto po súťaži na výber z niekoľkých návrhov (aj keď žiadny z nich nebol ocenený), je to pre voľbu vhodného riešenia lepšia východisková situácia, ako keď návrh spracuje len jeden vybraný projektant (najmä keď je obvykle kritériom výberu iba ponuková cena projektových prác).
Budúcnosť súťaže
Tohto roku súťaž vstupuje do 12. ročníka. Po skúsenostiach z predchádzajúcich rokov dochádza k čiastočnej úprave jej modelu. Rovnako ako v minulosti prihlasujú mestá a obce svoje námety na usporiadanie architektonických súťaží do ročníkového projektu, ktorého súčasťou môže byť až 13 súťaží. Každá zo súťaží je na rozdiel od minulosti vyhlasovaná samostatne, so súťažnými podmienkami zodpovedajúcimi konkrétnemu zadaniu. Jednotlivé súťaže môžu byť podľa podmienok ideové či projektové, verejné alebo vyzvané. Každá zo súťaží sa bude konať v inom termíne a návrhy budú posudzované porotou, do ktorej okrem architektov zasadnú aj porotcovia nominovaní spoluorganizujúcim mestom. Víťazi jednotlivých súťaží sa potom uchádzajú o Cenu Petra Parléřa, ktorú jednému z nich udelí šesťčlenná Hodnotiteľská rada. Mestá či obce uzavierajú so Spoločnosťou Petra Parléřa zmluvu, ktorá predpokladá, že budú hradiť odmeny súťažiacim a náklady spojené so zaistením a organizáciou súťaže a prezentáciou jej výsledkov. Spoločnosť hradí honoráre jednotlivých porotcov a náklady spojené s vyhlásením záverečnej súťaže víťazov o Cenu Petra Parléřa.
Témou na tento rok je „revitalizácia opustených alebo chátrajúcich stavieb či územia“. Niektoré súťaže už boli vyhlásené a práve prebiehajú (Rozhľadňa na Šibeníku), iné sa ešte len pripravujú a budú vyhlásené do konca roka (napríklad Dominikánsky kláštor v Chebe, dopravný terminál vo Valašskom Meziříčí, revitalizácia územia bývalých kasární v Litoměřiciach). Súťaž o Cenu Petra Parléřa obohatila počas svojej existencie českú súťažnú kultúru o model súťaže pomáhajúcej mestám vyskúšať si architektonickú súťaž za výhodných ekonomických podmienok a bez rizika veľkých strát pri neúspechu. Mnohé mestá, ktoré si súťaž už raz vyskúšali, využívajú túto formu výberu architektonického riešenia. Zmeny v súťaži reagujú na skúsenosti z jej histórie, ako aj na súčasnú situáciu a potreby. Česká spoločnosť si postupne uvedomuje hodnotu architektúry a úlohu verejných stavieb a začína smerovať od úzko vymedzených hraníc individualistických potrieb jednotlivých investorov k hľadaniu spoločného záujmu o demokratický, otvorený a krásny verejný priestor pre všetkých.
text: Eva špačková
Ing. arch. Eva Špačková, PhD. Absolvovala Fakultu architektúry VUT v Brne a doktorský program na FAST VŠB-TU v Ostrave. Je členkou Českej komory architektov. Súčasne s dlhoročnou architektonickou praxou vo vlastnej architektonickej kancelárii vyučuje na Katedre architektúry Fakulty stavebnej VŠB-TU v Ostrave. Venuje sa odbornej aj osvetovej publikačnej a vzdelávacej činnosti v odbore architektúry, zameriava sa na architektúru 2. polovice 20. storočia. Spolupracuje so Spoločnosťou Petra Parléřa pri organizovaní a hodnotení architektonických súťaží o Cenu Petra Parléřa.
Článok bol zverejnený v časopise ASB.
