Slovenské stavebníctvo vo víre turbulencií
Situácia na slovenskom stavebnom trhu sa pod vplyvom globálnej finančnej krízy zostrila najmä v druhej polovici tohto roka. Najväčšie obavy však vyplývajú z vyčerpania, respektíve nedostatku zákaziek na realizáciu ďalších projektov. Už teraz sa nachádzame v období pokročilej realizácie alebo ukončovania projektov, ktoré sa spustili v predchádzajúcich rokoch, prípadne ešte v tomto roku – ale bez priebežného rozvíjania stavebnej aktivity ďalšími zákazkami. Zisťovali sme, ako tento stav a svoju budúcnosť vnímajú stavební podnikatelia.
Začarovaný kruh
Absencia nových kontraktov postihuje viac-menej každý článok reťazca, ktorý sprevádza vznik stavby. Prezident Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska (ZSPS) Zsolt Lukáč upozorňuje, že Slovensko je malá krajina, preto sa akékoľvek otrasy môžu na jej relatívne malom trhu odzrkadliť oveľa viac než vo väčších ekonomikách. „Napriek výrazne negatívnejšiemu spádu, než aký sme predpokladali ešte v minulom roku, môže Slovensko ťažkú situáciu prekonať, ak sa rozbehne realizácia veľkých projektov,“ podotýka prezident ZSPS.
Predajcovia stavebnín musia v tomto období čeliť úplne novým problémom. „Oveľa intenzívnejšie pracujeme na nových zákazkách a vo väčšej miere sa zaoberáme úlohami, ktoré sme si v čase stavebného boomu natoľko neuvedomovali. Riešili sme na prvom mieste problémy s nedostatkom materiálov, nie otázku platobnej disciplíny. Dnes máme, naopak, pretlak ponuky, ale podstatne menší odbyt, preto nás viac trápi otázka získania peňazí za dodaný tovar. Už sme si zvykli na predlžovanie lehoty splatnosti, ale riziko sa stále zvyšuje a my míňame čoraz viac energie na domáhanie sa toho, aby nám odberatelia zaplatili. Tento proces trvá zvyčajne veľmi dlho, keďže sme až niekoľkí v poradí po investorovi, generálnom dodávateľovi a jeho subdodávateľoch. Na druhej strane zasa stoja dodávatelia stavebných materiálov, ktorí sprísňujú podmienky a čoraz častejšie tlačia na platby hneď pri odbere. Ako predajcovia sme sa preto ocitli v začarovanom kruhu. Ak nezaplatíme svojmu dodávateľovi načas, zastaví svoje dodávky a my nezískame materiál pre svojich klientov. Preto máme pocit, akoby sme suplovali funkciu bánk, pretože na naše plecia padá prefinancovanie niektorých dodávok na projekty,“ ozrejmuje súčasné problémy Miroslav Pôbiš, riaditeľ spoločnosti Bau-market, ktorá pôsobí ako obchodná aliancia predajcov stavebnín. Priznáva, že aj zo strany finančných inštitúcií evidujú zostrený prístup: „Snažíme sa uváženejšie pracovať s nadobudnutými financiami, pretože banka pritvrdila svoje podmienky napriek tomu, že sme korektným partnerom a svoje záväzky si plníme načas. Ale zrejme sa musíme s týmto prístupom zmieriť, dotkol sa všetkých a my nie sme výnimkou.“
Prerozdeľovanie trhových podielov
K spomenutým problémom sa v oblasti predaja stavebného materiálu pridružil aj vstup nových hráčov na trh, ktorí rozohrali agresívnejšiu cenovú politiku. „Tento rok bol v porovnaní s predchádzajúcimi dvoma diametrálne odlišný. Začiatkom roka sme sa sústredili na bezproblémový prechod na euro, čo je z dlhodobého hľadiska nesporne pozitívnym faktom. Slovenský trh však negatívne zasiahol dramatický pokles mien okolitých krajín, ktoré nie sú súčasťou eurozóny. Zahraničné subjekty získali konkurenčnú výhodu a aktívne začali umiestňovať svoje výrobky na našom trhu. Domáci výrobcovia a dodávatelia reagovali na zvýšenie aktivít zahraničných spoločností a na pokles dopytu znižovaním cien. Všetci boli donútení zefektívňovať svoju činnosť a znižovať náklady,“ pridáva svoje skúsenosti Ľuboslav Belko, riaditeľ Slovenskej obchodnej aliancie stavebnín (SOAS). Zároveň však dodáva, že aj ceny majú svoju hranicu a jej prekračovanie už nemusí byť efektívne. Záleží na individuálnom zvážení každého predajcu, nakoľko sa mu obchod ešte vyplatí.
Riaditeľ Bau-marketu zasa upozorňuje, že pod vplyvom tlaku na cenu sa zvýšil odber menej kvalitných materiálov, čo môže mať negatívny vplyv na kvalitu realizovaných stavieb.
Z pohľadu obchodníkov so stavebninami je problémom slovenského trhu jeho veľká rozdrobenosť. Aliancie predajcov podporujú myšlienku združovania obchodníkov – najmä preto, aby sa zvýšila konkurencieschopnosť slovenských firiem. „Istá koncentrácia sa môže v dôsledku zanikania niektorých subjektov prejaviť prerozdeľovaním trhových podielov skrachovaných spoločností silnejšími,“ naznačuje pohyby na trhu Miroslav Pôbiš. Spoločné sústreďovanie síl by preto mohlo pre firmy znamenať záruku väčšej stability. Predpoklad začleňovania lokálnych stavebnín do organizovaného združenia avizuje riaditeľ SOAS: „V súčasnosti registrujeme záujem ďalších stavebnín o vstup do aliancie. Práve v období, keď sa zostruje konkurenčný tlak, sa oveľa výraznejšie vnímajú výhody vyplývajúce z členstva v aliancii. Turbulencie na trhu sú v tomto roku veľmi veľké a prakticky každý deň sa menia ceny a obchodné podmienky. Tieto zmeny vyhodnocujeme a denne našim partnerom zasielame aktuálne nákupné podmienky všetkých zmluvných dodávateľov.
Naším cieľom je šetriť čas našich členov, chrániť ich od nevýhodných nákupov a v prvom rade im zabezpečovať dobrý nákupný servis. Chceme, aby mali naši partneri istotu, že dodávky výrobkov sa zmluvne dohadujú v dobrých podmienkach a širokom sortimente. Na pravidelných poradách majú majitelia stavebnín aktuálne informácie z trhu a centrála pre zmenu spätnú väzbu z regiónov. Napriek ťažkému obdobiu máme za sebou pozitívny krok – v tomto roku sa centrála SOAS v Banskej Bystrici presťahovala do nových administratívnych priestorov v polyfunkčnej zóne Belveder. Veríme, že táto investícia pomôže ku skvalitneniu nákupného servisu, zlepšeniu komunikácie a k ďalšiemu rozvoju firmy.“
Veľké kontrakty
Do vnútorných procesov firiem podnikajúcich v stavebnom priemysle zasiahlo prehodnocovanie plánovaných rozpočtov na nasledujúce roky, prísne stráženie výdavkov a obmedzenie, ba až eliminovanie vstupu do vysokorizikových aktivít. Na rozdiel od predchádzajúcich rokov, keď na rozbehnutie spolupráce na výstavbe stačili aj prísľuby objednávok a predbežné dohody, v súčasnosti nad realizáciou stavieb visí Damoklov meč finančnej nedisciplinovanosti, na ktorej sa už stihlo popáliť veľa firiem.
Stavebné spoločnosti sa orientujú na istejšie zazmluvnenie a detailnejšiu komunikáciu o zabezpečení realizácie už pri obchodnom rokovaní. Podľa informácií ostatného prezídia ZSPS, ktoré prehodnocovalo financovanie zákaziek štátnymi inštitúciami, sa však problematika platobnej neschopnosti netýka iba súkromných spoločností. „Naši členovia zaznamenali spolu asi 90 miliónov eur po lehote splatnosti na zákazky, ktoré financovali inštitúcie ako Národná diaľničná spoločnosť, Slovenská správa ciest či Železnice Slovenskej republiky. Vyzvali sme ich preto, aby sa snažili zabezpečiť priebežné financovanie svojich projektov,“ hovorí prezident ZSPS.
Narastanie dlhu silných hráčov pritom môže kaskádovitým spôsobom ohroziť aj menších dodávateľov, ktorí sa podieľajú na stavebných prácach. Práve malí a strední podnikatelia však v budúcom období môžu najvýraznejšie naraziť na absenciu zákaziek. Očakáva sa síce realizácia PPP projektov v oblasti infraštruktúry, tie však podľa slov Miroslava Pôbiša nie sú vhodným priestorom napríklad na uplatnenie drobných predajcov. ZSPS zasa upozorňuje na uvážené prerozdeľovanie kľúčových zákaziek aj z hľadiska možných dosahov na trh.
„Stále máme v pamäti skúsenosti spred niekoľkých rokov, keď došlo k ťažkostiam s druhotnou platobnou neschopnosťou. Doplácali na ňu hlavne malé a stredné firmy. Snažíme sa preto, aby sa veľké spoločnosti umiestňovali predovšetkým na relevantné veľké projekty. V opačnom prípade sa firmy s veľkým aparátom a najväčším dosahom budú uchádzať aj o menej významné realizácie, ktoré sú ideálne na angažovanie menších hráčov,“ upozorňuje Zsolt Lukáč. Konkurenčná výhoda veľkých spoločností môže skončiť vo výrazný neprospech menších podnikateľov, ktorí ako celok významne prispievajú k tvorbe HDP. Problémy živnostníkov potom môžu viesť k prehlbovaniu negatívneho sociálneho efektu, najmä k zvýšenej nezamestnanosti.
Obnova bytového fondu
V spektre potenciálnych kontraktov na budúce obdobie zohráva dôležitú úlohu revitalizácia a modernizácia bytového fondu. „K dispozícii je program Európskej únie, ktorý takéto témy podporuje, aj keď v čiastočnej miere. Predstavuje výzvu pre našich podnikateľov, ale aj obce a mestá, aby sa uchádzali o európske financovanie a následne vyvolanými vlastnými financiami pripravili pôdu na kontrakty – predovšetkým pre malé a stredné firmy pôsobiace v rámci ich územia. Na rozbehnutie aktivít by Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR ako riadiaci orgán pre regionálny operačný program malo vypísať výzvu, na ktorú však stále čakáme,“ konštatuje prezident ZSPS, ktorý trvá na kritike v súvislosti s čerpaním finančných prostriedkov z EÚ.
O pomalom rozbiehaní programu zatepľovania svedčia aj slová riaditeľa Bau-marketu: „Necítime nijaký výrazný nárast dopytu po materiáloch na zatepľovanie. Dúfam, že sa to zlepší a vláda nájde dostatok prostriedkov na podporu tohto programu. Pre nás by znamenal aspoň čiastočné riešenie – odbyt časti produktov, ktoré dodávame.“ Podľa Miroslava Pôbiša sa o prácu stavebných firiem a odbyt tovaru pre dodávateľov môžu, paradoxne, postarať aj novostavby, v ktorých sa vplyvom rýchlej realizácie často nedodržiavali správne technologické postupy či výber materiálov: „Budeme musieť zasiahnuť do zmeny nášho sortimentu. Predpokladáme menší záujem o hrubé materiály, na druhej strane však zrejme stúpne predaj suchých technológií, sadrokartónov, stavebnej chémie či zatepľovacích systémov.“
Kvalita osloví aj v zahraničí
Alternatívne pole uplatnenia slovenských stavbárov predstavuje aj zahraničie. Pre malé a stredné podniky môžu byť lákadlom najmä susedné štáty, a to z hľadiska dopravných kapacít či ľahšej komunikácie. Veľkým firmám sa otvára zaujímavý priestor kdekoľvek v rámci Európskej únie, ale takisto mimo tejto zóny, napríklad na Ukrajine, v Rusku či niektorých ázijských krajinách. V tomto teritóriu majú slovenské stavebné spoločnosti dobré skúsenosti.
„Stretol som sa s názorom francúzskych investorov, ktorí pôsobia na Slovensku, že výhoda slovenských stavbárov spočíva v ich schopnosti myslieť s nemeckou precíznosťou, ale na druhej strane aj v prijateľnejšej ľudskej komunikácii. Máme tiež niekoľko pozitívnych skúseností v severských štátoch. Mnoho našich firiem si tam síce vylámalo zuby na kvalite realizovaných stavieb, osobne však poznám podnikateľov, ktorým sa práve v tomto regióne podarilo uspieť a majú veľmi dobré vyhliadky pre severský trh. Myslím si preto, že šancu na prežitie má každá firma, ktorá sa v rámci svojej organizácie rozhodla zabezpečiť určitú úroveň kvality – či už zavedením ISO noriem, alebo z hľadiska kontroly svojich vyhotovení a realizácií. Za takých okolností nemusí byť najmenšia pochybnosť o konkurencieschopnosti slovenskej spoločnosti aj v medzinárodnom kontexte,“ myslí si Zsolt Lukáč.
Podľa jeho názoru by mala kríza vniesť do našich firiem aj kvalitu z hľadiska vnímania zamestnanca ako „najhodnotnejšieho materiálu“. Práve neisté obdobie má byť momentom, keď môže zamestnávateľ zvyšovať pridanú hodnotu svojej organizácie predovšetkým podporou rastu ľudského potenciálu a minimalizovaním strát odchodom kmeňových pracovníkov ku konkurencii či do zahraničia. ZSPS aj z toho dôvodu iniciuje systém školení, rekvalifikácií, udržania rastu a kvality pracovnej sily. Riešenie prináša návrh pre prípad, keď zamestnávateľ určitý pracovný čas necháva zamestnanca doma, pretože nemá možnosť využívať ho na päť dní v týždni. Tento pasívny prístup by sa návrhom zmenil na aktívny – a to tak, že zamestnanec by sa namiesto trávenia času doma ďalej vzdelával vo svojom odbore. Zvýšilo by to úroveň jeho zručností a poznatkov, čím by stúpala jeho individuálna hodnota na trhu práce, ale zároveň aj hodnota firmy, ktorá ho zamestnáva.
„Podali sme žiadosť na Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Práve obdobie krízy možno preklenúť takouto formou. Prvý ukážkový projekt by mal byť financovaný čiastočne prostredníctvom Európskeho sociálneho fondu (ESF), doplatku štátneho rozpočtu a zdrojov ZSPS. Takto by sa mali vyskladať prostriedky na to, aby sa určitá časť zamestnancov našich členov mohla ďalej vzdelávať formou dobrovoľníckej zmluvy so ZSPS. Charakter výučby sa určí na základe potrieb ZSPS a jednotlivých členov. Program by mal pokračovať národným projektom financovaným z ESF, z príspevku zo štátneho rozpočtu a čiastočne zo strany stavebných spoločností. Za vzdelávanie svojich pracovníkov doplatia určité percento v rozsahu hodín, ktorými štát dotuje nevyhnutné náklady na pracovníka z hľadiska udržania zamestnanosti. Boli by sme radi, keby sa ukážkový projekt spustil už od začiatku budúceho roka. Národný projekt by sa potom mohol realizovať už v priebehu nasledujúceho roka,“ predostiera plány ZSPS jeho prezident. Či sa iniciatívu stavebných podnikateľov napokon podarí presadiť a aké výsledky prinesie, ukáže čas. Zostáva veriť, že stavebnému sektoru sa podarí prekonať toto boľavé obdobie a pripraviť sa na budúce (dúfajme, že rozumne nastavené) zákazky.
Anna Salvová
Foto: Dano Veselský
Článok bol uverejnený v časopise ASB.
