Rozhovor s Petrom Šimonom, konateľom spoločnosti DARTON, s. r. o.

rozhovor s petrom simonom konatelom spolocnosti darton s. r. o.

Stavebníctvo je biznis pre tvrdých chlapov. Takto som to mala v sebe ­zakorenené od čias skončenia Stavebnej fakulty. Moje presvedčenie zmenilo až stretnutie s Petrom Šimonom, konateľom spoločnosti ­DARTON, s. r. o. S ľudským prístupom to myslí naozaj vážne.

V čase, keď veľké stavebné firmy bojujú o prežitie, sa vám podarilo vybudovať nové sídlo firmy. Aké ťažké je byť v súčasnosti úspešný?
Úspešnosť nám zabezpečujú štyri piliere, na ktorých spoločnosť DARTON stojí, a tými sú slušnosť, korektnosť, pracovitosť a odbornosť. Ak ich všetci naši zamestnanci správne prezentujú pri komunikácii s investormi a obchodnými partnermi, spoločnosť dokáže byť úspešná. A to platí najmä v dnešných ťažkých časoch.
Mala som možnosť byť pri otvorení novej budovy sídla firmy osobne. V pamäti mi utkvel pomerne emotívny moment spojený so spomienkou na vášho otca. Pôsobil tiež v stavebnej brandži?
Otec nebol stavbár, ale bol človek s veľkým „Č“. Tie vlastnosti, ktoré sú piliermi firmy, mi vštepoval on, samozrejme, aj s mamičkou. Otec bol tým človekom, s ktorým som vo svojich podnikateľských začiatkoch prežíval všetky úspechy a neúspechy. Jemu a mamičke som sa chcel svojím úspechom odvďačiť za všetko, čo pre mňa urobili.
V novej budove nechýba posilňovňa. Udržiavate sa takto v kondícii?
Posilňovňa pomáha odbúravať stres, bez ktorého podnikanie v súčasnosti, žiaľ, nefunguje. Zároveň poskytuje priestor na to, aby sme mohli stráviť spolu s kolegami viac času aj pri takomto duševnom relaxe a upevniť naše vzťahy.
Čo Vám ešte pomáha doplniť sily na ďalšie boje o zákazky?
Hlavnou zásobárňou sily je pre mňa moja rodina. Manželka Martina, dve dcéry a 3,5-ročný syn. Chcem im byť v živote oporou, akou bol pre mňa môj otec. Hybnou silou je zároveň dôvera mojich spolupracovníkov, či už zamestnancov, subdodávateľov, alebo obchodných partnerov, ktorí sú vďační za každú zákazku. Len tak môžu mať stály príjem a uživiť rodiny.
Tvrdíte, že ideou spoločnosti nie je len množstvo realizovaných stavieb a tvorba zisku. Prečo to potom robíte?
Stavbári realizovanými stavbami budujú vlastné pomníky, na ktoré sú hrdí a ktoré im robia radosť. Do každej realizovanej stavby totiž vkladáme aj niečo málo zo seba. Zisk prináša peniaze, ktoré na prežitie neodmysliteľne potrebujeme. Ale nám ide o viac. Pre mňa je veľmi dôležité, aby moji spolupracovníci chodili do práce s radosťou, aby sa v nej cítili dobre. Vždy im zdôrazňujem, že firma je naša, nie moja. Najväčším zadosťučinením je pre mňa potom, keď sa tak aj cítia a podľa toho konajú. Vtedy sa dajú prepáčiť aj chybičky, čo sa prihodia. S poddodávateľmi, zástupcami stavebnín a ostatnými partnermi by sa dalo vždy zjednať ešte niečo navyše (nejaká tá zľava), avšak to by sme už neboli my. Stratili by sme ľudskosť, ktorú v dnešnom čase potrebujeme rovnako ako peniaze. V tomto ohľade vsádzame na heslo „Ži a nechaj žiť“.
Investorov by sme mohli zas tlačiť do finančných nákladov nad rámec zmluvy, ale to by narušilo korektné vzťahy. Snažíme sa radšej spoločne nájsť rezervy. Pomôžeme si tam, kde sa dá a projekt úspešne dokončíme.
Korektným vzťahom s vašimi obchodnými partnermi prikladáte naozaj veľký význam. Nie je to klišé?
V žiadnom prípade. Je to nevyhnutnosť, ak chceme byť úspešní. A okrem toho, sme ľudia a ľudia si predsa korektný prístup zaslúžia.
Spoločnosť DARTON ste založili v auguste 2009. Teda v čase, keď bolo jasné, že ekonomická kríza sa predsa len dostane cez Atlantik aj na Slovensko. Nebolo to trochu riskantné?
Samozrejme, že to bolo riskantné. V spoločnostiach so stavebným zameraním som sa však pohyboval už od skončenia štúdia na STU v Bratislave v roku 1993. Najskôr ako zamestnanec a od roku 1997 ako spolumajiteľ a konateľ stavebnej spoločnosti. Nezhody s ostatnými majiteľmi však vyústili do môjho odchodu. Priatelia zo stavebnej brandže, majitelia väčších stavebných spoločností, čo ma dobre poznali, ma v tom čase podporili. Dôvera spolupracovníkov v moje schopnosti zvyšovala aj moju dôveru v seba samého. A tak som sa rozhodol založiť vlastnú spoločnosť. Viedla ma vízia, že investori, objednávatelia nepotrebujú len skúseného stavbára, ale partnera, ktorý spolu s nimi spoločnými silami dovedie ich zámery cez projektové riešenie až po financovanie do úspešnej realizácie.
Dnes je jasné, že sa opäť potvrdilo, kto nič neriskuje, nič nezíska. Ako veľmi sa firme darí?
Po 3,5 rokoch strávených v prenajatých priestoroch sme si mohli dovoliť postaviť, síce nie veľký, ale ani príliš malý, vlastný areál. Máme zabezpečené zákazky na tento rok, boli sme úspešní vo viacerých verejných obstarávaniach. Projekty, ktoré boli ich predmetom, budeme realizovať v roku 2014.
Stavebníctvo na Slovensku začalo tento rok ďalším prepadom. Na aký typ zákaziek ste v súčasnom období stavili?
Prepad stavebníctva je citeľný. Tento rok realizujeme aj stavby, na aké sme doteraz nereflektovali. Ide o výstavbu a prestavbu rodinných domov. Dokonca realizujeme aj poľnohospodárske stavby.
Čo by podľa vášho názoru pomohlo ozdraveniu stavebníctva na Slovensku?
Stav, v ktorom sa stavebníctvo momentálne nachádza, úzko súvisí s krízou. Základným faktorom na zlepšenie situácie je minimalizovanie dopadov krízy. Len tak bude mať štát prostriedky na investovanie do rozvoja a modernizácie stavieb a súkromní investori budú bez obáv investovať do výstavby. Ďalším dôležitým aspektom je fakt, že od budúceho roka budú k dispozícii finančné prostriedky zo štrukturálnych fondov EÚ: Z týchto prostriedkov na obdobie 2014 – 2020 bude môcť vo významnej miere čerpať aj stavebníctvo.
Tvrdí sa, že stavebníctvo je ešte len v polčase krízy. Ako dohrať druhý polčas víťazne?
Je nevyhnutné spoločne s partnermi hľadať všetky rezervy, aby sa dali zabezpečiť zákazky. Tak bude možné udržať zamestnanosť a prežiť.
Ak by ste nepodnikali v stavebníctve, ktorá oblasť by to bola?
Bolo by to pravdepodobne niečo v oblasti služieb alebo cestovného ruchu. Ako som už spomínal, môj vzťah k ľuďom je veľmi silný. Práca s nimi a pre nich ma napĺňa.

Rozhovor pripravila: Andrea Dingová
FOTO: Dano Veselský

Článok bol zverejnený v časopise Stavebne Materialy.