Pritzkerova cena pre sociálne bývanie

image 80038 25 v3

Pre niekoho veľké prekvapenie, pre iného potvrdenie tendencie. Čiľan Alejandro Aravena získal najprestížnejšie architektonické ocenenie Pritzkerovu cenu, ktorá je považovaná za obdobu Nobelovej ceny. Pri hádaní možných víťazov sa to trochu na „nobelovku“ či na filmového Oscara podobá. Architekti, ktorí mali u bookmakerov najvyššie ratingy – Steven Holl, Peter Eisenman, Daniel Libeskind, Santiago Calatrava či David Chipperfield –, odišli s dlhým nosom a cenu získal autor z tretieho sveta.

Doteraz sa udeľovala skôr za celoživotné dielo, teraz ju porota udelila aktívnemu architektovi, ktorý nemá ešta ani päťdesiat rokov. Alejandro Aravena (nar. 1967). Zaslúžene alebo nie? Akademická otázka, na ktorú nepriamo odpovedala porota Pritzkerovej ceny: „Vybrali sme architekta, ktorý prehlbuje naše chápanie toho, čo je skutočne výnimočný návrh. Alejandro Aravena je priekopníkom spolupracujúceho prístupu, ktorého výsledkom je silná architektúra odzrkadľujúca aj výzvy 21. storočia. Jeho stavby poskytujú ekonomické príležitosti tým menej privilegovaným, zmierňujú dôsledky prírodných katastrof, znižujú spotrebu energie a vytvárajú priateľský verejný priestor. Jeho inovatívne a inšpiratívne architektonické dielo je dôkazom, že stavba dokáže zlepšovať ľudské životy.“

Lekárska fakulta pri Universidad Católica de Chile, Santiago de Chile (2004). Aravena nazval budovu vertikálnym ambitom, vo vnútri ktorého je veľkorysé átrium. Foto: Roland Halbe

Lekárska fakulta pri Universidad Católica de Chile, Santiago de Chile (2004). Aravena nazval budovu vertikálnym ambitom, vo vnútri ktorého je veľkorysé átrium. Foto: Roland Halbe

Pohyby v Latinskej Amerike

Náhody vraj neexistujú, lebo všetko sa deje z nejakého dôvodu. Ak toto tvrdenie teda prijmeme, ani zdanlivo prekvapujúce udelenie Pritzkerovej ceny sa neudialo náhodou. V Latinskej Amerike sú na architektonickom poli výrazné pohyby, ktoré sledujú skutočné potreby miestnych ľudí a Aravena je tvorca so silnou charizmou a výrazným prístupom k prostrediu. Za Aravenom je dielo, ktoré ekológiu, sociálnu ústretovosť a udržateľnosť neproklamuje, ale aktívne vykonáva. Až sa nechce veriť, že za taký krátky čas sa mu podarilo zrealizovať toľko projektov, ktoré riešia sociálny život a verejný priestor. A to aj na vysokej umeleckej úrovni.

V zavesenej „Kabíne pre spisovateľa“ pre literárnu nadáciu Jana Michalskeho v západošvajčiarskom meste Montricher (2015) chcel Aravena vytvoriť rovnováhu medzi komfortom a kompaktnosťou. Štrukturálne kabína pozostáva z jednoduchej dosky, na ktorej sú obidva obývacie priestory a nad nimi perforovaná klenba. Foto: +2 Architectes

V zavesenej „Kabíne pre spisovateľa“ pre literárnu nadáciu Jana Michalskeho v západošvajčiarskom meste Montricher (2015) chcel Aravena vytvoriť rovnováhu medzi komfortom a kompaktnosťou. Štrukturálne kabína pozostáva z jednoduchej dosky, na ktorej sú obidva obývacie priestory a nad nimi perforovaná klenba. Foto: +2 Architectes

Aravena je prvý Čiľan, ktorý získal toto ocenenie dotované sumou 100-tisíc dolárov (asi 91-tisíc eur), a štvrtý laureát z Latinskej Ameriky. A od roku 1979, odkedy sa cena udeľuje, je aj druhým najmladším laureátom. A ešte jeden postreh. Aravena bol v rokoch 2009 až 2015 členom poroty udeľujúcej Pritzkerovu cenu a v tomto roku je prezidentom architektonického bienále v Benátkach, ktoré sa koná od konca mája do konca novembra tohto roku. Aj v tomto prípade som náchylný uznať, že všetko sa deje z nejakého dôvodu…

Domy v Quinta Monroy v čilskom meste Iquique sú určené pre 100 rodín a štúdio Elemental ich vytvorilo pod názvom „Half of a good house“ alebo „Polovica dobrého domu“. Architekti totiž ponechali na samotných obyvateľov, aby si svoje domy dokončovali a zvýšili tak svoj štandard až do podoby bývania strednej triedy. Foto: Cristobal Palma

Domy v Quinta Monroy v čilskom meste Iquique sú určené pre 100 rodín a štúdio Elemental ich vytvorilo pod názvom „Half of a good house“ alebo „Polovica dobrého domu“. Architekti totiž ponechali na samotných obyvateľov, aby si svoje domy dokončovali a zvýšili tak svoj štandard až do podoby bývania strednej triedy. Foto: Cristobal Palma

Dôstojné byty pre chudobných

„Moja architektonická filozofia? Vniesť do procesu komunitu ľudí,“ vyznal sa v jednom rozhovore Aravena a potvrdzuje to aj svojou tvorbou. Sto rodinných domčekov s rozlohou 67 m2 s názvom Quinta Monroy v Santiagu de Chile, bývanie v mexickom Monterrey, ktoré je variantom lacného bývania, ale aj stolička pre Vitru bez sedáka a nôh s názvom Chairless, ktorá je inšpirovaná štýlom sedenia indiánov. Aj to je tvorba Alejandra Aravenu, ktorý svoje nízkorozpočtové stavby navrhuje v spolupráci s vládnymi úradmi a samosprávou. Sú jednoduché a poskytujú slušné bývanie aj sociálne slabším vrstvám. V roku 2001 založil s ďalšími architektmi štúdio Elemental (od roku 2006 je jeho výkonným riaditeľom), ktoré tieto projekty pripravuje, ale zároveň sa venuje aj verejnému priestoru, infraštruktúre a doprave. Domy Quinta Monroy v severočilskom meste Iquique boli prvé v tomto duchu od štúdia Elemental.

Domy v mexickom Monterrey (2010) sú ďalším príkladom lacného bývania, prostredníctvom ktorého si však aj chudobní ľudia môžu vybaviť svoj príbytok ako príslušníci strednej triedy. Foto: Ramiro Ramirez

Domy v mexickom Monterrey (2010) sú ďalším príkladom lacného bývania, prostredníctvom ktorého si však aj chudobní ľudia môžu vybaviť svoj príbytok ako príslušníci strednej triedy. Foto: Ramiro Ramirez

Sú určené pre 100 rodín a vytvorili ich pod názvom „Half of a good house“ alebo „Polovica dobrého domu“. Architekti totiž ponechali na samotných obyvateľov, aby si svoje domy dokončovali a zvýšili tak svoj štandard až do podoby bývania strednej triedy. Domy sú spravidla radové, čo umožňuje znižovať výdaje na stavbu. Domy Villa Verde postavené na čilskom pobreží pri meste Constitución v roku 2010 sú zasa prípevkom pre mesto postihnuté ťažkým zemetrasením a cunami. Projekt zahŕňa veľký verejný park a les, ktorý by mal byť prirodzenou bariérou pred budúcimi povodňami. Pre Constitución navrhol Element aj nové kultúrne centrum s odvážnou drevenou konštrukciou, ako aj nábrežnú promenádu. Pozoruhodným  projektom verejného priestoru slúžiaceho najmä deťom je detský park Bicentennial v Santiagu de Chile, ktorý obsahuje aj fascinujúce priestranstvo plné kĺzačiek. Samotný Aravena na svojej webovej stránke uviedol, že navrhovanie veľkých projektov je vždy o spolupráci množstva ľudí a že s radosťou z Pritzkerovej ceny sa chce podeliť s čo najväčším počtom ľudí.

Štvorhektárový detský park v Santiago de Chile z roku 2012 je fascinujúcim verejným priestranstvom, ktoré neslúži len deťom. Bol súčasťou projektu k dvojstému výročiu nezávislosti Čile. Foto: Cristobal Palma

Štvorhektárový detský park v Santiago de Chile z roku 2012 je fascinujúcim verejným priestranstvom, ktoré neslúži len deťom. Bol súčasťou projektu k dvojstému výročiu nezávislosti Čile. Foto: Cristobal Palma

Tvorba Alajendra Aravenu je však ešte rozmanitejšia. V roku 1999 dokončil pre Katolícku univerzitu v Santiagu de Chile Matematickú fakultu, o šesť rokov neskôr Siamské veže – učebne a kampus, Lekársku fakultu a Fakultu architektúry a pred dvomi rokmi aj Inovačné centrum. Aravena sa nedávno presunul aj do Ázie a v čínskom Šanghaji dokončuje administratívu pre Novartis. Podľa poroty má Alejandro Aravena to najlepšie len pred sebou. A podľa toho, čo urobil doteraz, sa máme na čo tešiť – aj v tomto prípade som ochotný veriť, že sa to bude diať z nejakého dôvodu… Slávnostné odovzdanie Pritzkerovej ceny prebehne v budove OSN v New Yorku 4. apríla tohto roku.

Alejandro Aravena sa stal prekvapujúcim laureátom Pritzkerovej ceny za rok 2016. Foto: Cristobal Palma

Alejandro Aravena sa stal prekvapujúcim laureátom Pritzkerovej ceny za rok 2016. Foto: Cristobal Palma

Stolička, ktorú Aravena navrhol pre Vitru. Je inšpirovaná posedom indiánov z kmeňa Ayoreo z Paraguayu a nemá nožičky ani sedák – tým je samotná zem. Foto: Nicole Bachmann

Stolička, ktorú Aravena navrhol pre Vitru. Je inšpirovaná posedom indiánov z kmeňa Ayoreo z Paraguayu a nemá nožičky ani sedák – tým je samotná zem. Foto: Nicole Bachmann

Text: ĽUDOVÍT PETRÁNSKY

Článok bol uverejnený v časopise ASB.

Komentáre