Od požiaru k obnove. Banská Štiavnica opravuje svoje historické poklady

Tragický požiar, ktorý v marci 2023 zasiahol historické jadro Banskej Štiavnice, odkryl vážny technický stav viacerých meštianskych domov a národných kultúrnych pamiatok. Udalosť, ktorá spôsobila rozsiahle škody, zároveň upriamila pozornosť na dlhodobo odkladanú potrebu systematickej obnovy historických objektov. Dnes mesto postupne realizuje rekonštrukcie viacerých významných stavieb vrátane Szitnyayovského domu, kultúrneho centra či sakrálnych pamiatok.

Poznáte výhody Klubu ASB? Stačí bezplatná registrácia a získate sektorové analýzy slovenského stavebníctva s rebríčkami firiem ⟶

Banská Štiavnica patrí jednoznačne medzi najkrajšie a najunikátnejšie mestá na Slovensku. Rozvinula sa vďaka ťažbe zlata a striebra už v ranom stredoveku a postupne sa stala jedným z najvýznamnejších banských centier v Európe. Práve bohatstvo ukryté v okolitej krajine formovalo jeho podobu – od monumentálnych opevnení až po honosné meštianske domy, ktoré dodnes lemujú strmé ulice historického jadra.

Architektúra Banskej Štiavnice je fascinujúcou mozaikou románskych, gotických, renesančných i barokových prvkov, doplnených o technické stavby súvisiace s baníctvom a vodným hospodárstvom. Osobitnú hodnotu má urbanistická štruktúra, ktorá sa prispôsobila členitému terénu Štiavnických vrchov a vytvorila neopakovateľnú atmosféru úzkych uličiek, terás a námestí.

Požiar, ktorý sa zapísal do histórie mesta

V marci 2023 mesto zachvátil požiar, ktorý vážne poškodil niekoľko meštianskych domov. Jedným z nich bola aj národná kultúrna pamiatka Szitnyayovský dom na Námestí svätej Trojice. V čase požiaru v ňom sídlila základná umelecká škola. Na jeseň v roku 2023 sa v rámci prípravy obnovy objektu uskutočnili architektonicko-historický a umelecko-historický výskum. Uskutočnil sa tiež archívny výskum a spracovaný bol aj podrobný návrh pamiatkovej obnovy.

Dňa 14. 1. 2026 vláda SR na svojom výjazdovom rokovaní v bratislavskej Petržalke vyčlenila sumu 2 075 000 eur pre mesto Banská Štiavnica. Finančné prostriedky sú určené na dokončenie rekonštrukcie národnej kultúrnej pamiatky, objektu a sídla základnej umeleckej školy – Szitnyayovského domu.

Už dnes v budove prebieha rekonštrukcia vzácneho barokového krovu manzardovej strechy z roku 1780. Krov sa realizuje historickým tesárskym spôsobom – výlučne tesárskymi technikami.

„Zámerom projektu je iniciovať záujem o hodnotu historických konštrukcií krovov, fenoménov tradičného tesárstva a súčasne budovať kapacity remeselníkov – tesárov, ktorí pri svojej práci uplatňujú predovšetkým tradičné techniky a postupy,“ podotkla Iveta Chovancová zo spoločnosti Obnova. Obnoviť sa zároveň postupne majú aj iné vzácne prvky ako barokový vstupný portál a viacero vnútorných portálov.

Nové kultúrne centrum

Mesto Banská Štiavnica hľadá tiež zhotoviteľa komplexnej rekonštrukcie kultúrneho centra na Kammerhofskej ulici. Vo Vestníku Úradu pre verejné obstarávanie zverejnilo výzvu na predkladanie ponúk. Celková predpokladaná cena diela je viac ako 3,976 milióna eur bez DPH. Predmetom zákazky je obnova objektu meštianskeho nárožného domu na kultúrne centrum Banskej Štiavnice.

Po novom by sa centrom objektu mala stať multifunkčná sála vhodná na usporadúvanie divadelných predstavení, koncertov a širokého spektra spoločenských udalostí. Sála bude doplnená o komornejšie miestnosti, v ktorých sa odohrávajú klubové aktivity. Kultúrnu časť doplnia kancelárske priestory slúžiace ako podpora kultúrnych a spoločenských aktivít centra.

Na prízemí budú prenajímateľné priestory prístupné priamo z exteriéru. Zákazka je rozdelená na dve časti, prvou je stavebná časť v hodnote viac ako 3,254 milióna eur bez DPH. Druhou je dodanie a montáž javiskovej techniky v hodnote viac ako 721 000 eur bez DPH.

Obnovená bude aj zvonica

Okrem toho mesto Banská Štiavnica plánuje kompletne obnoviť aj zvonicu na Zvonovom vŕšku, ktorá je rovnako národnou kultúrnou pamiatkou. Postavená bola v druhej polovici 19. storočia v klasicistickom slohu a je situovaná na hrebienku terénnej vyvýšeniny, okolo ktorého sa nachádzajú tri cintoríny – katolícke Predný a Zadný a evanjelický, nazývaný aj Brána pokoja.

Juraj Chrenko z oddelenia výstavby, územného plánovania a životného prostredia banskoštiavnického mestského úradu priblížil, že zvonica je aktuálne nevyužívaná a zabezpečená pred vstupom neoprávnených osôb. „Objekt je bežne, vekom a poveternostnými podmienkami opotrebovaný,“ priblížil s tým, že menším požiarom bola poškodená drevená zvonová stolica vo vnútri objektu.

Súčasťou komplexnej rekonštrukcie má byť obnova klampiarskych prvkov, okenných a dverných otvorov aj sanácia drevenej zvonovej stolice a vlhkosti. Zreštaurované tiež budú omietky a kamenné prvky. „Na realizáciu obnovy v takomto rozsahu je nevyhnutné spracovanie projektovej dokumentácie,“ podotkol Chrenko s tým, že na jej financovanie a tiež samotnú obnovu pamiatky bude mesto žiadať finančné prostriedky od MK SR.

Lepšieho stavu sa dočkajú aj sakrálne stavby

Rekonštrukciou tiež v súčasnej dobe prechádza aj hlavný oltár Kostola sv. Kataríny v historickom centre Banskej Štiavnice. Oltár pochádza zo začiatku 18. storočia a je dielom Michala A. Räsnera. V súčasnosti je v havarijnom stave. Projekt rekonštrukcie oltára farnosť realizuje vďaka dotácii z Ministerstva kultúry SR z programu Obnovme si svoj dom vo výške 40 000 eur.

V januári 2026 začala prvá etapa jeho rekonštrukcie. Oltár bol stabilizovaný – na jeho zadnej strane bola nainštalovaná drevená konštrukcia, ktorá ho staticky podporuje a spevňuje. Zo zadnej strany tiež odstránili sekundárne farebné vrstvy a ošetrili ho prostriedkom proti drevokaznému hmyzu. „V ďalších rokoch by sme v závislosti od finančných možností pokračovali prednou stranou oltára. Po jeho očistení a spevnení sa navráti pôvodná farebnosť a vzhľad z 18. storočia,“ uviedla farnosť.

Rozbehnuté aj pripravované projekty obnov viacerých historických budov výrazným spôsobom prispejú k zvýšeniu turistického potenciálu Banskej Štiavnice. Vyzerá to tak, že možno práve tragický požiar z marca 2023 sa stal zlomovým momentom, ktorý výraznejšie upriamil pozornosť na dlhodobo zanedbávaný technický stav viacerých historických objektov v Banskej Štiavnici. Udalosť síce priniesla nenahraditeľné škody, no zároveň odštartovala širšiu diskusiu o potrebe systematickej ochrany kultúrneho dedičstva.