O šupách v architektúre

o supach v architekture

Ešte je len marec, ale úrodu už máme parádnu. Nejde o kukuricu ani repu, ale o architektúru.
Toľko architektonických polemík, toľko vzruchu naraz tu už dávno nebolo. Všetky najnovšie horúce témy sú o Bratislave. Naše hlavné mesto je nesmierne ťažko skúšané vyčíňaním investorov. Lebo hoc má developer v rodnom liste úplne iný koniec Slovenska, najlepšie sa mu investuje práve tam, kde mu jeho projekt najviac zarobí.

Všetkým projektom prajeme šťastnú budúcnosť, pokiaľ budú zdobiť naše hlavné mesto a keď budú investorom pripravené s láskou nielen k svojim peniazom, ale najmä s úctou k ľuďom a budúcim generáciám, ktorým majú slúžiť.

Od cnostných myšlienok poďme konkrétne do horúcej kaše. Nie je to ani tak dávno, čo kúsok pod Žigmundovou bránou na Hradnom kopci verejnosťou otriasla betónová novostavba. Svojimi rozmermi snáď vzhliada viac k samotnému hradu, než k pôvodnej uličnej zástavbe. Ak ešte stále objekt niekomu kole oči, musí hľadať odpoveď na dve otázky. Na čo myslel architekt, keď stavbu projektoval, a kto mu na tento nápad dal v Starom Meste pečiatku. A napokon tá mohla byť plne v súlade so zákonom, takže vinníka by sme ešte mohli hľadať v územnom pláne.

dom na Beblavého

Keď sme už v tejto väčšej mierke, čo tam po domčeku na Beblavého! Máme novú tému v podobe celého Podhradia! Investor, architekti a zástupcovia mesta boli pri predstavovaní investičného zámeru k dispozícii širokej verejnosti, ale otázky a polemiky na tému architektonického výrazu, objemovej skladby, podlažnosti, zelene a prístupu k rieke sa ešte niekoľko dní po prezentácii len tak sypali do internetových diskusií. Ku cti investora a zástupcov mesta slúži fakt, že verejnosť nedostala pod nos rovno povolenú stavbu. Budeme predpokladať, že to, čo sme na vizualizáciách videli, je taká prvá investičná skica, ktorá mala zistiť, aká názorová nálada panuje naprieč odborným aj laickým spektrom verejnosti.

bratislavské podhradie

Nedávno som bola na prezentácii študentských návrhov na budúcu železničnú stanicu Bratislava-Filiálka (viac v ASB 04/2012, vyjde 20. 4. 2012). Najsympatickejší výrok zaznel z úst Mareka Pavlecha, že architektúra stanice, to by mala byť poriadna šupa. Samozrejme, že je to študentský výrok neotesaný krutou realitou priškrtených rozpočtov, neošklbaný o výnosy pre investora. Ale v jednom má Marek pravdu: Ak niečo verejnosť očakáva na akomkoľvek exponovanom verejnom priestranstve (vráťme sa k Podhradiu), tak by to mala byť poriadna šupa. Niečo ako nebodaj široká súťaž (a nemusí byť ani medzinárodná) plná zásadných vyjadrení veľkých aj malých slovenských architektov. A bola by priam stavovská česť sa k tomu vyjadriť, a bola by priam stavovská česť mať svoj projekt zrealizovaný a bola by to priam neuveriteľná investorská česť zrealizovať nestrannou porotou vybraný víťazný návrh. Chceli by sme nejakú poriadnu šupu, ktorá by urobila z nábrežia nábrežnú promenádu, a nie koridor. Šupu, ktorá by šupla tisícky áut pod zem, aby sa nábrežie stalo miestom pre ľudí. Nebodaj by aj nejakí turisti prišli obzerať taký zásadný investorský čin a takú neuveriteľnú osvietenú urbanistickú trúfalosť.


–>–>
Len kúsok dole Dunajom máme ďalšiu kauzu v podobe Starého mosta. Nominant na ASB Osobnosť architektúry a stavebníctva 2012, pán profesor Šlachta, nám pri okrúhlom stole povedal najdôležitejšiu myšlienku, ktorá celú staromostovskú kauzu dokonale ilustruje. „Primátor Ftáčnik vyhlásil, že nie je čas (na súťaž na Starý most). Podmienky medzinárodnej súťaže som mal pripravené (ako hlavný architekt) v januári 2009 s termínom odovzdania návrhov máj 2009. Vtedajší primátor Ďurkovský mi povedal, že si to nemôžeme dovoliť, nemáme na to čas. No dnes je máj 2012, so Starým mostom sa nepohlo a zas nie je čas.“ Nám tu na Slovensku skrátka tak rýchlo plynie čas, že na nič nemáme čas. Ani na vlastné mesto, v ktorom žijeme.

stary most, bratislava

Na záver to najlepšie. V Bratislave už stoja všelijaké symboly vlastnej dôležitosti, ale projekt Bajo (na názve muselo marketingové oddelenie investora poriadne zamakať) je takou arogantnou šupou medzi oči, že súdneho človeka až bolia prsty, keď chce o stavbe niečo napísať. Tu očakávame od transparentného magistrátu rázny krok, nech projekt Bajo zožuje história, kým je ešte na papieri. Betónový kolos sa nám bude prežierať ťažko.

Ing. arch. Mária Nováková
Autorka je redaktorka časopisu ASB

Foto: Dano Veselský

Ak máte aj vy podnetný postreh, napíšte nám na jozef.racik@www.asb.sk, zaujímavý príspevok uverejníme na www.asb.sk.

Komentáre